Akademici verzus sebavedomí dravci – pohľad z druhej strany

Minulý mesiac vyšiel v Denníku N obsiahlejší článok s názvom „Akademici verzus sebavedomí dravci: Slovenskou vedou hýbe spor o kozmické peniaze“. Na asi dvanástich stranách sa venuje téme spolupráce Slovenska s Európskou vesmírnou agentúrou, a to najmä v súvislosti s vypísaním výzvy Ministerstva školstva SR na zabezpečenie podporných organizačných, technických a administratívnych činností v oblasti vesmírnej politiky. Tie by mala vykonávať tzv. Kozmická kancelária, ktorá má pomáhať Komisii pre kozmické aktivity v SR. Článok obsahuje najmä názory autora článku pána Vladimíra Šnídla na uvedenú problematiku, ako aj vyjadrenia dvoch subjektov súperiacich o finančné prostriedky v tejto výzve – teda združenie SOSA na jednej strane a zoskupenie akademikov zo SAV a dvoch slovenských univerzít na strane druhej.

Vážime si prácu Denníka N, ktorý spolu s ostatnými médiami prispieva k spoločenskému dialógu v najrôznejších témach hýbajúcich našou krajinou. A tešíme sa, že aj téma spolupráce SR s ESA sa dostáva stále viac do ich pozornosti. Napomáha to misii SOSA – šíriť na Slovensku povedomie o užitočnosti a zaujímavosti kozmických aktivít, a to najmä v kontexte európskej spolupráce. Avšak spomínaný článok Denníka N bohužiaľ obsahuje viacero tvrdení a názorov, ktoré nielen že spochybňujú našich členov a ich dlhoročné úsilie pre spoločné dobro našej krajiny, ale aj samotný projekt prvej slovenskej družice. Preto by sme radi uviedli niektoré z nich na pravú mieru, s nádejou, že to prispeje ku korektnosti ďalšieho dialógu v tejto téme.

SOSA je organizácia, ktorej členmi sú viacerí úspešní vedci s doktorátmi v astrofyzike a astrobiológii získanými na zahraničných univerzitách a so stážami v NASA, tiež jeden zahraničný profesor molekulárnej biológie ako aj celá rada elektrotechnických a telekomunikačných inžinierov. Označovať takúto organizáciu za amatérsku či dokonca diletantskú, je – mierne povedané – veľmi nešťastné. Je pravda, že nie všetci členovia sú vedci s akademickými titulmi, avšak každý člen je odborníkom v inom odvetví ľudskej činnosti, od vedy a výskumu, cez vývoj inovatívnych technológií a obchodovanie s nimi, až po komunikáciu a marketing. A práve preto spolu vytvárame jeden komplexný a úspešný tím.

Z článku tiež vidíme, že význam a náročnosť projektu prvej slovenskej družice skCUBE nie sú dobre pochopené, ak je prirovnávaný k aktivitám pre stredoškolákov, resp. panuje presvedčenie, že je možné si takúto družicu objednať na mieru v zahraničnom cubesat-shope. Naša družica je totiž navrhnutá úplne jedinečne; hoci navonok má štandardizované rozmery 10 x 10 x 10 cm, vo vnútri – takpovediac „pod kapotou“ – obsahuje celý rad technologických inovácií a experimentálnych technológií. Treba si uvedomiť, že na jej vývoji pracoval asi tucet mladých vedcov, doktorandov a post-doktorandov viac ako 4 roky. To, že vo vesmíre už podobných družíc lietajú stovky, poukazuje práve na fakt, že ich vývoj je veľkým technologickým trendom – a to najmä do budúcnosti. Očakáva sa, že podobné družice budú slúžiť najmä pre rýchle testovanie technologických prototypov, tiež lietať k Mesiacu i cudzím planétam, či dokonca zabezpečovať celosvetové pokrytie internetom. Myslíme si preto, že Slovensko by malo byť pri tom – a aj preto sme sa v SOSA chceli naučiť takéto malé družice stavať. Niečo iné je totiž nakupovať hotové satelity zo zahraničia, niečo iné je vedieť vyrábať satelity priamo na Slovensku. A nakoniec, bol to práve projekt družice skCUBE, ktorý presvedčil vtedajšieho ministra školstva Petra Pellegriniho o tom, že členstvo našej krajiny v ESA má naozaj zmysel. Povedal to viackrát aj verejne – napríklad pred všetkými poslancami pri schvaľovaní zmluvy s ESA v parlamente, ako aj na slávnostnom odhalení dokončenej družice pred prítomnými novinármi na našej tlačovej konferencii.

Spomínaný článok na záver popisuje aj vzťahy členov SOSA s úradníkmi Ministerstva školstva, ktoré sú označované za „nadštandardné“, za „kaziace obrázok mladých nadšencov“, či dokonca akousi „spornou oblasťou pôsobenia SOSA“. Chceme preto poznamenať, že niektorí členovia SOSA naozaj pracovali v štátnej službe, čím získali veľmi cenné skúsenosti z oblasti tvorby národných politík, z fungovania legislatívneho procesu a mnohých ďalších oblastí štátnej správy. Tieto skúsenosti našich členov považujeme za ďalší dobrý vklad do portfólia schopností a znalostí organizácie SOSA v oblastiach v ktorých pôsobí – najmä v oblasti konzultačných služieb pre štátne orgány v otázkach tvorby slovenskej kozmickej politiky. Okrem toho spolupracovala SOSA už od roku 2010 s ministerstvom školstva najmä v oblasti popularizácie kozmického výskumu, zorganizovali sme spolu viacero odborných konferencií, či firemných brífingov s expertami ESA. Ak sú teda takéto dlhodobé a pre rozvoj spolupráce SR s ESA veľmi plodné pracovné vzťahy považované za „nadštandardné“, potom musíme povedať, že sme za ne úprimne radi. A to najmä preto, že vedia poslúžiť rozvoju slovenskej kozmonautiky a tým aj vzdelanostnej ekonomiky.

Pre úplnosť treba ešte konštatovať, že takéto „nadštandardné“ vzťahy, spojené s pracovnými cestami do zahraničia, pestujú aj ostatní slovenskí vedci. Pravidelne totiž zastupujú Slovenskú republiku v medzinárodných vedecko-technických organizáciách, vrátane ESA, čo je tak u nás, ako aj v zahraničí, želaný a celej veci veľmi prospešný jav. Dokonca sa pri udeľovaní štátneho Osvedčenia o spôsobilosti organizácie vykonávať výskum a vývoj (ktorý je podmienkou pre uchádzanie sa o podporu zo štátnych vedecko-výskumných fondov), hodnotí okrem iného aj tzv. „delegované zastupovanie Slovenskej republiky v medzinárodných vedeckých vládnych a mimovládnych organizáciách“. Zisťuje sa tak, ktorí odborníci organizácie a na ktorých odborných fórach zastupujú štát – čím daná organizácia získava na vierohodnosti a tým aj plusové body v certifikačnom procese. A práve vďaka tomu, že naši experti sú nominovaní ako zástupcovia SR vo výboroch ESA, získala toto Osvedčenie aj naša organizácia.

V tomto článku sme sa snažili objasniť niektoré tvrdenia, ktoré na SOSA nevrhali dobré svetlo v nedávnom článku Denníka N. Celý náš príbeh od roku 2009 po dnes sme sa snažili detailne popísať aj v článku „Naša cesta do vesmíru“, kde sme predstavili aj našu víziu pre Slovensko v oblasti kozmonautiky – plné členstvo SR v ESA po roku 2020. Dosiahnuť tento cieľ je pre našu krajinu reálny, ale nebude to „zadarmo“. Musíme sa ako krajina – teda ako spoločnosť zložená z rozmanitých subjektov – naučiť spolupracovať. Teda všetci – vedci, podnikatelia, štát i tretí sektor musia „ťahať za jedno lano“ a navzájom si pomáhať. Keď si budeme naopak hádzať polená pod nohy, môžeme na úspešný rozvoj vzdelanostnej ekonomiky na Slovensku rovno zabudnúť.

Na záver chceme všetkým slovenským vedcom zaželať veľa pracovných úspechov, slovenskej vede viac finančných prostriedkov a slovenským médiám veľa kvalitných reportáží zo zaujímavého sveta vedy a techniky.

Autor: Mgr. Alexander Kutka

Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity