Denník N

Nestrieľajte ešte!

Predstava novej Ficovej vlády je tak odporná, že množstvo emocionálnych reakcií je úplne pochopiteľné. Ale na konci dňa – treba sa nám pozrieť na reálnu situáciu triezvo a predtým, ako vyriekneme verdikt, počkať si na jednu asi najpodstatnejšiu vec…

…a tou najpodstatnejšou vecou je, čo sa tým dvom „zradcom“ s Ficom podarí vyrokovať. Predstavme si, že by to bola vláda bez Fica (hoci s podporou SMER-u), rezorty vnútra a spravodlivosti by obsadili Sieť a Most a došlo by dokonca ku konkrétnej dohode na vyvodení zodpovednosti za Ficove rozkrádačky z minulého obdobia? Iste, k ideálu ďaleko a napriek tomu to znie pridobre na to, aby to bola realita, ale pravdou dnes (2016-03-14) ostáva, že ešte nevieme, na čom sa dohodli. Rovnako významný bod je, aké sú záruky, že sa dohodnutý program podarí realizovať – Fico je veľmi zručný manipulátor a taktik.

Druhá dôležitá vec, ktorú treba zvážiť je, aké máme alternatívy. Ale poďme poporiadku.

Ako sú rozdané karty

Čisto numericky je síce počet možných koalícií (t.j. nad 75 hlasov) až 126, ale stačí nám zadať do výpočtu len 3 obmedzenia (nik s kotlebami, SaS ani OĽANO nie so SMER-om) a počet sa nám zredukuje na 5 potenciálnych koalícií, z nich len posledné dve prichádzajú dnes realisticky do úvahy:

SaS,OLANO,SNS,SMERodina,SIET, (76)
SaS,OLANO,SNS,MOST,SIET, (76)
SaS,OLANO,SNS,SMERodina,MOST, (77)
SMER,SNS,MOST,SIET, (85)
SaS,OLANO,SNS,SMERodina,MOST,SIET, (87)

Dobré a zlé správy

V hystérii okolo Kotlebu (a s ním súvisiacej relativizácii, keď Ficova utáraná kleptokracia zrazu oproti fašistom vyzerá skoro prijateľne) a otáčavých Procházku s Bugárom môže zaniknúť zopár dobrých správ:

  1. SMER výrazne klesol a nezostaví vládu sám, ani v dvojkoalícii so SNS
  2. SNS sa nateraz javí o niečo zodpovednejšie, ako jej stará Sloto-Malíkovej verzia
  3. Nikto nie je ochotný baviť sa s kotlebami
  4. Kollárova SME Rodina je síce nečitateľná, ale zatiaľ nerobí úplne zlý dojem (priznám sa, že pred voľbami boli títo ľudia úplne mimo môj radar)
  5. Klin vo forme kotlieb núti zvyšné strany viac k hľadaniu kompromisov, za situácie, keď priveľká časť elektorátu volí stále SMER a SNS to nie je na zahodenie

KDH – ich vypadnutie z parlamentu má niektoré pozitívne aspekty, ale celkovo to možno považovať za zlú správu pre slušných ľudí na Slovensku.

Fakty

Chceme objektívny obrázok, nie? Tak dajme ešte pár neodškriepiteľných skutočností:

  • SNS povedala Sulíkovmu zlepencu jasné nie (ťažko dnes odhadovať, či/ako by svoj postoj korigovali)
  • MOST aj SIEŤ potom začali so SMER-om rokovať veľmi expresne a otočili tak svoj dovtedajší postoj
  • Zatiaľ (2016-03-14) len rokujú, pravdepodobnosť, že sa dohodnú je asi veľká, ale proces nie je ukončený
  • Procházka sa „neformálne“ stretol s vysokým zástupcom SMER-u už deň po voľbách a následne to veľmi nešikovne zapieral
  • Procházka opakovane pred voľbami zopakoval, že so SMER-om nepôjde
  • Bugár sa priamej odpovedi vyhýbal
  • SIEŤ a zrejme aj MOST prídu s najväčšou pravdepodobnosťou spoluprácou so SMER-om o niekoľkých poslancov – môj odhad je, že by to bolo medzi 3 (aktuálne číslo) a 9
  • Matovič má historicky problematický vzťah ako s Bugárom, tak s Procházkom
  • Len na základe povolebných diskusií je zreteľne vidno, že Sulíkov zlepenec by držal pohromade len silou vôle

Dohady a odhady

Tieto veci ťažko verifikovať a majú rôznu mieru dôveryhodnosti:

  • Mohlo ísť o vopred dohodnutý scenár. Skôr si myslím, že to bol jeden zo scenárov, na ktorý boli Procházka a Bugár od začiatku pripravení, ale nebolo stopercentné, že sa bude realizovať.
  • Úloha „oligarchov“ je nepochybne veľmi veľká, nie je jednoduché ju presne odhadnúť, určite by som nepodľahol konšpiračnej hypotéze, že politici sú len bezmocné bábky v ich rukách a nehádzal by som všetkých bohatých „sympatizantov“ strán do rovnakého vreca. Je však veľmi pravdepodobné, že obava „sponzorov SMER-u“ o vysychajúci peňazovod zohráva nemalú rolu.
  • Hra o čas s Kiskom – t.j. rýchlo zostaviť, kým poverenie expiruje, resp. obava o to, že Fico ho nedostane opätovne: opäť môžeme len odhadovať, akú hru by prezident hral v danej situácii, osobne pochybujem, že by napriek koaličnej dohode a zabezpečenej parlamentnej podpore Ficovho zlepenca aktívne presadzoval inú alternatívu, pravdou však je, že k expresnému postupu to mohlo prispieť.
  • Motivácie hráčov, na základe ich vyjadrení a skutkov:
    • Fico: ľúbi moc, jeho biznis kamaráti v pozadí ľúbia peniaze zo štátneho a navyše sa oprávnene obáva, že komplici by v prípade nekorupčnej vlády mohli čeliť veľkým problémom. Hlavným motívom je udržať sa, veci ako formálny program sú menej podstatné pózy.
    • Danko: rád by sa etabloval ako seriózna modernejšia aktualizácia SNS, môj dojem je, že účasť na vláde (a s tým súvisiace benefity v predstavách menej modernej straníckej základne) je vyššia motivácia ako realizácia konkrétnych programových téz. Pozitívne však treba vnímať deklarovanú snahu spájať „štandardné“ strany, napríklad nabádanie SaS a Sulíka na užšiu kooperáciu a deklarovanú ochotu podporovať rozumné opozičné návrhy. Okrem toho o motivácii ťažko odhadovať niečo konkrétne, Dankove komentáre k situácii sú plné nekonkrétnych fráz, klišé a menej podstatných kuriozít.
    • Bugár: je realista, Sulíkov zlepenec vidí nereálne, navyše predstava, že by v ňom fungoval ho vôbec neláka. Z pádnych dôvodov – závislosť na ťažko odhadnuteľných OĽANO a SME Rodina, nie príliš vrelý vzťah k nacionalistom zo SNS. Uvedomuje si, že to je veľká dilema, pre MOST to môže mať zničujúci efekt, ale považuje MOST za odolnejší ako napríklad SIEŤ a oproti iným alternatívam je to ochotný risknúť, s pachuťou, ktorú cíti už od výsledkov volieb. Ako matador slovenskej scény bohužiaľ Ficov štýl vládnutia nevníma tak hodnotovo vyhranene, ale ako reál-politik.
    • Procházka: chce byt pri moci a „realizovať svoje priority“ aj za cenu spolupráce s Ficom, straty tváre pred svojimi voličmi, šliapaní si po jazyku a rozpadu poslaneckého klubu, s veľkou pravdepodobnosťou aj strany. Zrejme dúfa, že silou svojej osobnosti kritickú masu svojich ľudí presvedčí a ak sa mu podarí realizovať dôležité časti svojho programu, získa tým pozitívne body pre ďalšiu politickú kariéru. Oprávnene sa obáva, že v úradníckej vláde by mal ďaleko menšie slovo a predčasné voľby by ho vyradili z parlamentu. Osobná animozita k Matovičovi a rivalita so Sulíkom zrejme hrajú svoju rolu. Zrejme úprimne považuje spoluprácu s Ficom za „manželstvo z rozumu“.  Profit jeho prípadných sponzorov ťažko odhadovať len na základe klebiet – je to tak pol na pol.

Alternatívy

  1. Sulíkov zlepenec
  2. Ficov zlepenec
  3. Preskupovanie poslancov
  4. Opozičná zmluva
  5. Tichá podpora od kotlieb
  6. Vláda národnej jednoty pod zjednotiteľom
  7. Úradnícka vláda
  8. Poloúradnícka vláda
  9. Predčasné voľby

Ide o to, ktorá by bola pre Slovensko najlepšia a to nevie s určitosťou nikto. Dokonca sa odvážim tvrdiť, že je problém ich jednoznačne zoradiť. Dajme pár slov ku každej.

Sulíkov Zlepenec
Predbežný, nerealizovaný prototyp tzv. Sulíkovho zlepenca

Sulíkov zlepenec

Nádej, ku ktorej sa upieralo veľké množstvo úpenlivých pohľadov. Sympatické je, ako pri tom podrástol Sulík, aj jeho snaha o takmer nemožné (spomínam si na jeho optimistické „ok, tak to dajme dokopy ešte raz“ hneď po tom, ako padla Radičovej vláda a všetci „štandardní“ išli jasne smerom k predčasným voľbám a Fico-vláde). Hlavný problém je, že toto by bolo ako pásť mačky. Okrem toho, rezerva 11 hlasov je primalá v prípade kombinácie nových strán a strán s diskutabilnou lojalitou k Sulíkovi ako premiérovi.

V každom prípade, hodnotovo a programovo tento zlepenec mohol mať perspektívu.

Bugárovi (a Procházkovi) preto môžeme oprávnene vyčítať, že otočili prirýchlo, mohli si sadnúť mimo kamier, všetci spoločne a porozprávať sa na rovinu. A naučiť sa čo-to z teórie hier (viď na konci článku). Ich hlavný argument je (citujem z Bugárovho listu voličom):

Nádej na vznik akejkoľvek pravicovej vlády, aj nestabilnej, padla v momente, keď SNS oznámilo, že do takejto vlády nepôjde.

A to nie je celkom pravda. Odhliadnuc od špekulatívnych obáv z Kiskovho postupu (a úradníckej vlády, či predčasných volieb), stálo za to experimentálne zistiť, ako by sa SNS zachovala, pokiaľ by obe strany povedali prvému Ficovmu pokusu nie. Okrem toho poznania by to obom zlepšilo vyjednávaciu pozíciu.

Ficov zlepenec

Je to, čo sa momentálne varí. Len zopakujem, že v prvom rade záleží na tom, čo sa podarilo tým slušnejším vyjednať a či to naozaj dokážu pri Ficovi naplniť.

Preskupovanie poslancov

Kupovanie poslancov, odchody, štiepenia, názorový vývoj – to všetko môže viesť k rôznym nečakaným scenárom, na ktoré je tento článok prikrátky.

Opozičná zmluva a menšinová vláda

Príklad: SaS, OĽANO, MOST a SIEŤ majú (mali) s deklarovanou podporou SME Rodina 72 poslancov. Potrebné 4 hlasy nie je úplne nerealistické získať aj inak ako kupovaním / preskupovaním. Zo sveta sú známe precedensy, keď opozícia bez účasti na vláde podporila za určitých podmienok menšinovú vládu.

Dohoda, ktorá by k tomu na Slovensku teraz mohla viesť by bola s veľkou pravdepodobnosťou neprijateľná a ak by sa aj podarila, vláda by bola zraniteľná. Osobne sa však domnievam, že sa touto možnosťou malo v rokovaniach operovať viac, možno by to viedlo k tlaku na iné, lepšie možnosti.

Tichá podpora od kotlieb

Ak sa niekomu zdá Ficov zlepenec to najhoršie, skúste si predstaviť vládu SMER+SNS s tichou podporou kryptofašistov.

Vláda národnej jednoty pod zjednotiteľom

Stranícka vláda, v ktorej by si podelili kreslá všetci okrem kotlebovcov, bez účasti straníckych špičiek a kontroverzných politikov a podľa priorít svojich programov, pre ktoré jednotlivé strany ľudia volili. Príklad: vnútro OĽANO (Lipšic), spravodlivosť MOST, financie SMER, školstvo SaS, atď.

Je to milá predstava, naráža však na zásadné prekážky – kto by bol lídrom, akú by mali mať strany motiváciu super-zlepenec podporiť a udržiavať a čo by si o tom myslelo biznis-pozadie. V rámci hypotetických možností ju však uvádzam.

Úradnícka vláda

T.j. tím odborníkov, ktorých akceptuje dostatočný počet poslancov. Ak by sme mali naozaj pat, tak to nie je zlé riešenie. A pat by sme mali, keby sa napríklad SIEŤ držala svojich predvolebných sľubov.

Je dokonca možný scenár, keď taká vláda nemusí mať dostatok hlasov v parlamente – v Čechách vláda „Zemanových kamarátov“ po vyslovení nedôvery vládla „v demisii“ pomerne dlho.

Nie je to však ideálna cesta, parlament a vláda by sa mali podporovať a od úradníckej vlády sa zvyčajne neočakávajú výrazné zmeny prostredia. Na Slovensku by sme ale zopár takých zmien potrebovali.

Pozitívom by mohlo byť sústredenie sa na vecné problémy a v parlamente presadzovanie zákonov na základe väčšieho konsenzu, nie podľa delenia vláda/opozícia.

Prekážkou sú samozrejme mocenské ambície politikov a finančné ambície biznis-pozadia, ktoré by boli nenaplnené, resp. obmedzené. Podľa niektorých pozorovateľov, toto je jeden z dôvodov expresného postupu Ficovho zlepenca.

Negatívom je, že na Slovensku je zrejme problém vytvoriť vládu odborníkov, ktorá by nemala stranícke zafarbenia a mohla by získať široký konsenzus v situácii, keď je reálna niektorá z politických koalícií. A to nás privádza k inej alternatíve, ktorou je…

Poloúradnícka vláda

V tomto prípade by hral veľkú rolu opäť Kiska s tým rozdielom, že by čerpal nielen z obmedzenej zásoby nestraníckych odborníkov, ale načrel by aj do straníckych kádrov a pomerne jasne vyprofilovaných mimovládok (rozumej think-tanky ľudí spravidla v opozícii voči Ficovmu štýlu vlády). Tak ako v Čechách bola „vláda priateľov Zemana“, šlo by o „vládu priateľov Kisku“, čo vzhľadom na mentálne a motivačné rozdiely oboch pánov vyznieva ako drvivé víťazstvo v derby Slovenska nad Českom.

Potenciálnym pozitívom je, že takáto vláda by mohla vykonať veľa dobrého. Bez znalosti konkrétneho zloženia a programu to ťažko posúdiť, ale potenciál vidno.

Prekážkou je zložitosť postupu, ktorý by k tejto alternatíve viedol a potreba odhodlania na neortodoxné kroky.

Negatívom je, že by šlo o posun od parlamentnej demokracie k prezidentskému systému, čo by mala byť vec len výrazne výnimočná.

Predčasné voľby

Krajina by bola opäť stresovaná, na politickej scéne by zrejme prebehlo malé zemetrasenie, pokusy o konsolidáciu, slovenské predsedníctvo v EÚ by zaváňalo fiaskom.

Mnohí sa obávajú, že nové voľby by problémy len prehĺbili – vychádza to z jednoduchej extrapolácie trendov: kotlebovci by vraj posilnili, rovnako SNS, SIEŤ a MOST by vraj boli vonku, atď.

Pravdou však je, že to nikto nevie spoľahlivo predvídať, čo sa nakoniec nečakanými prekvapeniami potvrdilo v nedávnej histórii Slovenska dostatočne veľa krát.

Podľa mňa nie je vôbec isté, že by sme mali v parlamente viac kotlebov – rovnako ako môžu narásť tým, že sa dostali na oči, môžu aj klesnúť, ak sa posnažíme, aby ich príčetnejší voliči precitli. Strany pravicového spektra by mohli prejsť konsolidáciou (nehlási sa Rybníček?), čo by zachránilo pár prepadnutých percent a premiešalo karty.

Neistotu, ktorá by sprevádzala skoré predčasné voľby považujem za negatívnu pre krajinu, ale s rozumným odstupom je toto alternatíva reálna (môžeme povedať, že aj pravdepodobná) a potenciálne pozitívna.

Vyhodnoťme si to

Ficov zlepenec je nedobrá alternatíva, ale nie katastrofa, oproti jednofarebnej vláde SMER-u by to malo byť zlepšenie. Sulíkov zlepenec treba brať ako čisto teoretickú alternatívu od začiatku, porovnávať tieto dva zlepence nie je preto úplne rozumné.

Čo sa však dá MOST-u a SIET-i právom vytknúť je spôsob, akým naskočili na Ficov vlak. O ich motiváciách sa môžeme informovane dohadovať, podozrenie, že uprednostnili vlastné stranícke záujmy pred „dobrom Slovenska“ je veľké. Prirýchlo tak zmietli zo stola niektoré z potenciálne reálnych a lepších alternatív.

Na druhej strane, na seriózne porovnanie všetkých alternatív načrtnutých vyššie jednoducho nemáme dostatok informácií. S výnimkou tichej podpory kotlieb každá môže byť za určitých okolností lepšia, ale aj horšia ako Ficov zlepenec. Pachuť ostáva preto, že možnosť „lepšia“ je zrejme pravdepodobnejšia…

Scenáre

Táto sekcia mala pôvodne obsahovať 4-5 rôznych predpovede, aby som sa mohol po dlhšom čase s pocitom trápnosti pozrieť na to, čo som zle odhadol a poučiť sa z toho. Dnes je situácia vykryštalizovaná tak, že s väčšou pravdepodobnosťou sa Ficov zlepenec dohodne a nejaký čas spoločne odvládne, kým sa principiálnejší poslanci nezačnú presúvať po frustrácii z nenaplnených sľubov, čo povedie k predčasným voľbám, odhadom tak o 2.5 roka.

Druhá, menej pravdepodobná, ale možná cesta je, že Fico pri lepení zlyhá a nepresvedčí Kisku, a/alebo sa nájde „10 slušných ľudí“, ktorí podporiť vládu odmietnu (a žiadni „rezervní“ sa nenájdu). Ak by nasledoval Sulíkov pokus, ten bohužiaľ tiež zlyhá, rovnako by som nedával veľkú šancu rôznym tichým podporám a opozičným zmluvám. Reálnou by sa stala (polo)úradnícka vláda pod Kiskovou kuratelou.

Bonus – súvisiace čítanie

Zaujímavý prieskum (z ktorého čerpal Sulík v posledných pokusoch presvedčiť Bugára a Procházku) spravil Median a výsledok je k dispozícii tu.

Zaujímavá dátová analýza volebných výsledkov je tu. Odporúčam tabuľku korelácií politických strán (SMER, ĽSNS a SNS).

Výsledky volieb vytvorili krásny študijný príklad pre teóriu hier, môžeme to sledovať ako šport s tým rozdielom, že na výsledok nezabudneme za dva dni, ale bude nás sprevádzať niekoľko rokov. Mám pocit, že by vývoj mohol vyzerať trochu inak, ak by mali naši politici lepšie naštudované niektoré koncepty, ako napríklad problém koordinácie, tragédiu spoločného, tragédiu nespoločného, Nashovo ekvilibrium.

No a nakoniec jedna aktualita: 10slusnychludi.sk

Teraz najčítanejšie