Autorka Pottera pod pseudonymom napísala už druhú detektívku

Západný svet je bezpochyby svetom knihy. Hoci sa neustále diskutuje o čitateľskej gramotnosti mládeže a zároveň sa pranieruje jej nezáujem o literatúru, čitateľov s určitosťou neubúda. Skôr sa udržiava akýsi rovnovážny stav, a preto je možné, že problémom knižného trhu nie sú ani tak jeho „nečitatelia“, ale skôr jeho presýtenosť spisovateľmi.

Autorov je totižto ako maku a pribúdajú stále noví, akoby ovládaní posadnutosťou, byť za každú cenu na pultoch kníhkupectiev. Mnohí majú potrebu tvoriť príbehy, a keď už nič iné, tak aspoň dostať do knižnej podoby svoje komplexy, pričom ak ich príbeh má vôbec pointu, tak je často opäť alegóriou na ich psychosomatické problémy.

Na tomto mieste by sa ako motto vynímal citát z divadelnej hry naivných Radošincov. Úryvok znie asi takto:

U nás vydávame najviac kníh na jedného obyvateľa.
Aj ich čítate?
Nie sme sprostí!

Zjavne to však nie je iba náš, slovenský problém. Podobné symptómy sa objavujú aj vo vyspelejšom knižnom svete, napr. aj v tom anglofónnom. Medzi riadkami svojej najnovšej knihy ich popisuje aj J.K. Rowlingová, britská spisovateľka a autorka série o čarodejníkovi Harrym Potterovi, ktorá sa vraj mimochodom pričinila aj o celosvetový návrat detí k čítaniu kníh (či čitateľmi aj zostali, to je opäť otázne).

Späť však k jej ostatnému románu. Ten je zo sveta knižných vydavateľstiev a spisovateľov. Volá sa Hodvábnik (The Silkworm) a je to detektívka. Joanne Rowlingovou ju však napísala pod autorským pseudonymom Robert Galbraith.

Keďže už po prvej detektívke s názvom Volanie Kukučky netajila svoj záujem stvoriť detektívnu sériu, aj hlavným hrdinom Hodvábnika je jedinečný súkromný detektív Cormoran Strike. Strike v prvej knihe vyriešil vraždu supermodelky Luly Landry, čo mu prinieslo okrem slávy, aj nových klientov.

Jeho novým prípadom je záhadné zmiznutia spisovateľa Owena Quinea. Jeho manželka si pôvodne myslí, že Owenova niekoľkodňová nezvestnosť je len jeho ďalším bohémskym dobrodružstvom, no po určitom čase nadobudne pocit, že sa mu stalo niečo zlé. Uvažuje aj nad tým, že mohol spáchať samovraždu, no ľudia, ktorí s ním pracovali, si to vôbec nemyslia.

Owen Quine je totižto kontroverzný prozaik, ktorý svoje zmiznutie nafingoval už niekoľkokrát, dúfajúc, že sa ocitne na titulných stranách novín. Je to presne ten typ autora, ktorý si lieči svoje komplexy cez literatúru, ktorý chce zaujať za každú cenu a je natoľko kontroverzný, že za premárnený považuje každý deň, keď jeho čitateľa nenapne aspoň dvakrát na vracanie.

Takou prózou mal byť aj jeho nový román s názvom Bombyx mori. Už v rukopise ho však odmietli všetci agenti a vydavatelia, ktorí s Owenom Quineom dovtedy spolupracovali. Bombyx mori je totižto kontroverzný aj tým, že hlavnými postavami sú práve ľudia z vydavateľstiev, kolegovia spisovatelia a aj osoby z jeho blízkeho okolia.

Všetci sú však vykreslení alegoricky škandalózne, buď ako parazitujúce bytosti alebo ako sexuálni sadistickí devianti. Sám Quine sa štylizuje do Hodvábnika (Bombyx mori lat. Priadka morušová), čo je vlastne metaforou pre trpiaceho spisovateľa, ktorý musí pretrpieť hotové muky, aby zo seba dostal to najlepšie, ako keď sa hodvábne vlákno získava varením kokónov priadky morušovej vo vriacej vode.

Bombyx mori je akýmsi postmoderným gotickým románom, ktorého vydanie by mohlo mnohým ľuďom skomplikovať, alebo dokonca zničiť život. Pôvodne to vyzeralo tak, že Quine chcel len vyprovokovať verejnú mienku, pourážať kolegov a chlebodarcov. Urobiť si čo najväčšiu reklamu a potom sa objaviť a užívať si svetlá reflektorov.

Veď autori presýteného knižného trhu občas zabiehajú do takejto kontroverzie. Trh podľa nich potrebuje stále viac čitateľov. Niekto si však naopak myslí, že predaju kníh by prospelo aj menej spisovateľov. Dokonca by sa zabili dve muchy jednou ranou. O jedného konkurenta menej a súkromné tajomstvá by zostali naďalej pod pokrievkou.

Od istého momentu preto dosahuje Rowlingovej próza podobnosť s historickou detektívkou Umberta Eca – Meno ruže. Niežeby sa jej kvalitatívne vyrovnávala, no autorský nápad v podobe knihy vyvolávajúcej strach z odhalenia pravdy, pričom kniha je zároveň motívom vraždy, podobnosť určite pripomína.

Detektívny príbeh je vystavaný precízne, osobne si však myslím, že ak má Galbraith resp. Rowlingová osobného editora, mohol jej asertívne navrhnúť, aby na niektorých miestach textom šetrila. Jej snaha neustále do detailov vysvetľovať, či scenáristicky popisovať dej,  mierne vyvádza z čitateľského tempa. Hoci sa dej Rowlinovej románu odohráva v súčasnosti, svojím štýlom pripomína detektívku starej školy.

 

Robert Galbraith: Hodvábnik, Druhý prípad Cormorana Strikea, Vydavateľstvo: Plus, 2015 Preklad: Diana Ghaniová

 

Slovenský preklad knihy som mal možnosť čítať v rámci projektu reading copies vydavateľstva Plus.