Tiež mnoho informácii ktoré k nám plynie nás nevzdeláva, ale skôr smeruje a utvrdzuje. Sú to hotové pripravené „pravdy“, ktoré dostávame, niekedy úplne bez popisu ako k nim prišlo, inokedy s dosť pofidérnym receptom ako boli „upečené“, ale to stačí aby niekto veril, že sú správne upečené.

Zaujímať sa čo bolo predtým, aké čo môže mať širšie dopady a následky, ako sú pravdepodobné. Čo bolo predtým nie je od vyhovujúceho bodu, lebo vždy je nejaké predtým. Zásadný vplyv vieme zameniť s banálnym vplyvom ak chceme, vieme ten zásadný vynechať a banálny amplifikovať, lebo chceme veriť. Lebo už dávno máme hotovú pravdu, hľadáme len vyhovujúce súčiastky z ktorých bola zložená ako popierame tie ktoré nevyhovujú, doslova sa niektorí ľudia tvária, že neexistujú.

Fragmenty a vybraný informačný kanál, ktorý má kľudne štyri rôzne mená, ale stále je to to isté v bledomodrom. Ucelený a jednoznačný klam, nie je ťažké vytvoriť tento dojem. Túžba vedieť a slabý agnostický či skeptický prístup. Pochybovať o tom čo je v rozpore s našimi pravdami totiž nie je žiaden skepticizmus, naopak je to často iba utvrdzovanie vo viere, svojom presvedčení.

Neexistuje omnipotentná informovanosť, môžeme sa blížiť k objektívnej, čím viac si na danú tému preštudujeme v hĺbke z rôznych uhlov a strán, a tým nemám na mysli množstvo povrchných fragmentov, lebo kvantita nikdy nenahradí kvalitu. Tak ako nie sú dobrým zdrojom tí, ktorí sa i keby výnimočne uchýlia ku klamstvu, také zdroje sa uchyľujú ku klamstvu nakoniec dosť často (klamstvo si nikdy nepriznajú, neospravedlnia sa zaň, ale tvária sa ako autority hlásania pravdy), len niektorým ľuďom trvá, kým im to dôjde. Samozrejme aj na kvalitatívnej úrovni bude rôzne veľa názorov, rôzne veľa uhľov pohľadov, ale seriózni odborníci nikdy nepremenia fakty na názory a naopak, budú mať obvykle iba názory na základe faktov. Prognózy a rozkľúčovanie, tiež záleží nakoľko populistický budú chcieť byť alebo im bude záležať na dôkladnej analýze, keď vždy sa dá ísť viac do hĺbky ak je o to záujem. Jednoduché pravdy sú často tie najklamlivejšie, ak ide o zložitý problém. Tak ako každý vplyv nemôžeme hneď nazvať príčinou niečoho. Nemôžeme odmietnuť fakty, skúsiť ich rozvyklať, aby sa nám naše predstavy o realite vtesnali do reality. Lenže to veľa ľudí robí so svojou ilúziou informovanosti.

Pre mnohých môže byť druhou možnosťou namiesto ilúzie informovanosti akési stratenie v chaose, preto nasledujú niekoho kto do toho investoval viac času a energie a tak domnele vie viac ako oni, plus im je dosť sympatický aby sa stal dôveryhodnou autoritou. Zaujímavý filozof, odborník, zaujímavé myšlienky a postrehy individuálnej osobnosti, nie je to isté ako konsenzus odbornej verejnosti k téme, ktorá je jej odborom. A v mnohých oblastiach také konsenzy ani neexistujú, lebo nejde o veci, ktoré ide jednoznačne potvrdiť, vylúčiť, len sa pracuje s rôznymi úvahami a teóriami, ktoré sa dajú do protikladu a hľadá sa „stret“, skrz argumenty, postrehy, čo sa v tej ktorej konkrétnej veci blíži pravde či užitočnosti, aj podľa toho čo sa skúma.

Podvedome chceme mať názor, chceme sa rozhodnúť, už po vzhliadnutí fragmentu chceme mať jasno, často aj prvý či prvé fragmenty ovplyvňujú najviac ak sme o téme nevedeli zhola nič. O to viac ak to nájdeme spôsobom, ktorý ma viesť k nášmu utvrdeniu, než rozšíreniu informácií. História sa opakuje, sú v nej patterny, ale súčasne každý môže prísť zo svojou průpovidkou, ktorá bude v priamom rozpore a bude stále dávať určitú logiku. Stačí sa sústrediť a vypustiť, všetko môže mať svoju logiku. Súčasne to môže byť úplne zbytočný poznatok, ktorý síce poteší presvedčením o svojom poznaní svojho nositeľa, ale inak nemá ďalšiu užitočnosť. Ak niečo čo má nejakú vnútornú logiku je neaplikovateľné a nerealizovateľné v realite a vo svete, lebo je to súčasne nedomyslené. Lebo je výsledkom nazbieraných fragmentovaných informácii, než aspoň akej takej komplexnosti, ktorá by mala nejak nakročené poznať rôzne varianty ciest a následkov.

Interpretovať niekedy znamená relativizovať. Čísla nehýbu veľmi emóciami, medzi stotisíc a milión je len jedna nula, ale jedno číslo je desaťkrát väčšie ako druhé. Nie sme prepojení so štatistikami, ale s príbehmi, plus veríme, že štatistiky sa dajú skresľovať, veď sú aj také porekadlá ako: „Poznám tri druhy klamstva: malé klamstvo, veľké klamstvo, štatistika“. V skutočnosti nás však najviac klamú naše vlastné predstavy a emócie. Klame nás sila obrazu ktorú o niečom máme a pritom by mal byť rozhodujúci reálny impakt (dopad) v zmysle obrazu ktorý o danej veci máme. Časť ľudí vie byť viac pohnutá v princípe plynúcom z vlastnej predstavy ako dôslednom domyslení čo by to vlastne znamenalo. Samozrejme nikto nedomyslí všetko do všetkých nuansí a detailov, ale mnohí sa nesnažia ani trochu, majú niekde namaľovaného čerta (strach) a nič iné nevnímajú.

asi to zakončím domnelou inverziou na Huxleyho:

Nie sú si všetky informácie rovné, niektoré sú bližšie pravde a niektoré vzdialenejšie, niektoré majú väčšiu dôležitosť a iné menšiu, každý má možnosť nekonečne preskúmavať, než aby prestal skúmať a nabaľoval iba sebapotvrdenie. To iba prehlbuje prehlbujúcu sa absenciu sebareflexie.

Ani skúsenosti nesplývajú, preto je škoda podľa nich generalizovať, preto je škoda prirovnávať veci, ktoré sú neporovnateľné. Jedno aj druhé sú klamstvá, ktoré sa dotyčnému ktorý ich stvoril tak nezdajú, pre istý pravdivý základ ktorý v tom nachádza, lebo nájsť chce, lebo nejde ďalej a nerozkľúčuje to na úroveň kde by sa mu to rozpadlo, ako generalizácia, tak ako aj porovnanie, ktoré vo výsledku nesedí.

Každé vysvetlenie nie je rovnako dobré, tak ako ani nemá rovnako blízko k pravde. Každé vysvetlenie v rôznej miere pokrýva a nepokrýva skutočnosti, pracuje s nimi či ich naopak ignoruje. Môže byť dlhé a stále sa opakovať, aj v krátkosti povedať zásadné, lebo nemá za cieľ utvoriť názor, ale hlavne informovať.

Rozpory existujú a budú existovať. Svet bude vždy nedokonalý, ale o mieru zdokonalenia ide bojovať. Každá cesta má svoje plusy a mínusy, ten kto s týmto konceptom nepracuje a vybral si plusy jednej strany a vidí iba mínusy ostatných, vidí zo všetkých úplne najmenej.

s inverziu Huxleyho končím, v tomto s ním súhlasím „Ztratili sme kontrolu nad svojou mysľou.“
to neznamená, že všetci a že to nie je iba v nejakej miere

stratili tí, ktorí sú tak veľmi otrokmi svojich právd, že si zneprístupnili akékoľvek ďalšie poznanie (a svoje pravdy si opakujú ako mantru), aj keď im samým sa zdá, že zbierajú ďalšie poznanie, obvykle zbierajú len vyhovujúce fragmenty informácii pre rozšírenie svojej ukotvenej pravdy

sú len my a oni, pluralizmus sa rozpadol, zafungoval populizmus

nie sme stratení v priestore, môžeme mať kontrolu nad svojou mysľou a nie je žiadna jedna cesta, ktorá k tomu vedie, lebo k tomu vedú všetky cesty, ak sú cestami a nie iba utvrdzovaním na mieste ktorom stojíme, kto obnoví pohyb získa kontrolu, kto sa vzdá miesta na ktorom už zakopal za ten čas toľko svojich „úžasných pokladov“

…

áno sila vôle je niekedy odvaha ísť proti silnému vetru, nie však tvrdohlavosť, materialistická láska k pravde ktorú si človek vytvoril z iluzórnych fragmentov

náš svet nie sú iba spomienky, je tu a teraz o ňom rozhodujeme, rozhoduje o ňom naša odvaha a zbabelosť, ale aj to ako (naozaj) rozumieme a nerozumieme tomu čo sa deje, ako rozumieme plusom a mínusov rôznych následkov, ktoré sa môžu udiať, zakotveniu rôznych precedensov, keď zlo sa stane rámcovou myšlienkou s ktorou budú mnohí pracovať a rešpektovať ju (ako použitie jadrových zbraní nie pri obrane ale neúspešnej agresii)

nie je všetko náhodné, všetko ma svoju príčinu a následok, nie iba jednu príčinu a nie iba jeden následok, dá sa rozkľúčovať do minulosti, ale je nutné brať aj ohľad aký malý a veľký vplyv čo všetko má a nemá, nie sa chytiť toho čo sa nám zapáči a ostatné ignorovať

presvedčenie nemá nič v rukách, pokiaľ nemá v rukách moc, je obrazom o svete, ale nerozumie mu, nevníma ho, vie si ho získať, populizmom či klamstvami, ale bez použitia moci a násilia ten zisk nikdy netrvá dlho, lebo z takej moci presvedčenia nikdy neplynie nič moc prospešné, iba chvíľkové ilúzie že áno

bohužiaľ, čoraz viac chceme riešiť problémy spôsobmi, spôsobmi pre ktoré vznikli, dojem sily, pritom ide iba o ťah autokrata po totalitnej moci, byť súčasťou tej sily je ilúzia, stotožňovať sa s ňou aj do absolútneho konca, jediné čo dopraje je vnútorný klam, ale vo výsledku spôsobí deštrukciu nad reálnym svetom, ktorého sme tiež súčasťou, a nie iba my, ale aj naši blízki, aj ostatní