Stromy na historické námestia nepatria
Tak píše v rozhovore pre Bratislavský kuriér Štefan Holčík, znalec histórie, Bratislavy a tuším bývalý politik, tuším za stranu DS…Otázka je, čo je historické námestie? Nie je to miesto, ktoré má funkcie i hodnotu i v súčasnosti a ak ho chceme správne udržiavať i smerom do budúcnosti, činmi prítomnosti vykonané, chceme pozrieť, čo sa píše v historických spisoch, ..je to teda miesto, v prúdoch dejín, ako vlastne všetko.
Teda, keď naše poznanie prítomné prišlo do bodu, keď vieme, že klíma sa mení a stromy, včely, voda…ekosystémy, majú obrovskú hodnotu pre prežitie človeka, i kultúry života v mestách..i atraktívnosti príkladu miestnych obyvateľov snažiac sa udržať mesto z pohľadu návšetvníkov, možno i tých kongresových turistov…tak nechápem, prečo ostať zmierený s námietkami odborníka a nebrať problém ako výzvu na riešenie.
Ak náš bývalý politik, súčasný odborník, píše, že stromy tam boli, ale vtedy sa o ne aktívne starali, tak nechápem, prečo presne taký príklad neukázať turistom, prečo nevyužiť znalosti historórie a aktívne sa nezapojiť do ukážky, že vieme sa starať odborne o stromy, prečo rezignovať, zvlášť keď ide o Hlavné námestie a priestor pred veľvyslanectvom Japonskej zeme, známej práve starostlivosťou o priestory, zeleň…
Operovať tiež s tým, že vieme o tom, že máme tú vedomosť, že Bratislavou tiekol potôčik a teraz nie, je trestuhodné, ak túto tradíciu, či genius loci, nevyužijeme, ako príbeh…príbeh života mesta, prietok riečky časom…že tam ten potôčik nevieme dať späť. Veď toto by dalo atraktivitu mesta, ukázalo turistom, že sme uvedomelý národ a patríme do vyspelého sveta…
Asi nie sú peniaze? Asi nie je dobrý zámer, pre úver, taký, ktorý by priniesol návratnosť…to je problém koho? Schopných, ktorých nik nenti, aby nerobili viac privátne aktivity a funkcie využívali ako post a stabilný príjem. rank.
Tuším, že za odborným názorom, argumentami, je nejaký skrytý zámer, inak sa mi zdá až absurdné operovať príkladom Benátok, kde sú turisti v sparnom teple bez tieňa, možnosti odpočinku, stromov…a čo keď rozmýľajú i oni, aktuálne, a aj tam budú tie stromy? Potom budú aj u nás? Máme inú hlavu? Inú kožu? Srdcovocievny systém? Inak zvláda telo teplo? My neptorebujeme v teple ochranu hlavy a dostatok tekutín?
Možno však ide o pokus podnietiť dialóg, vyprovokovať tuposť k názoru, poraziť extrémne mlčanie naštartovaním lokálnych partnerstiev, úspechu občanov a samosprávy na spoločnom písaní budúcej HISTÓRIE…
Keď ne námestí nevyžije strom, keď sa o neho nechceme starať, nevyžije na námestí, ani v meste ani človek, keď sa o neho nechceme starať.
Mesto, obyvatelia, potrebujú lokálne výzvy, participáciu na správe mesta, nie názor poslanca, ktorý možno vie viac a nechá si to pre seba, veď občan počká, dvadsať rokov, bude chodiť okolo zanedbaného, majetkovo nevysporiadaného priestoru, kým sa nenájde investor, nepostaví garáž…načo žiť. Načo lákať turistov na atraktívny život…
Turistom ukážeme koncepcie, zámery, VZN… štúdie a to, ako architekt nakreslí na vizuálizáciu pár siluet človeka, ženu s kočíkom, športovca, seniorov…to je pekné…
Máme podľa mňa veľa ciest, ciest, ktoré vedú niekam. Potom tade idú autá, v priemere každých 5 sekund, z každej strany, z niekade, niekam, človek, pešiak sa teda obzerá, stráži zdravie, integritu a obieha parkujúce i hýbajúce sa autá. Potrebujeme cesty, hlavne v centre, i v centre napr. Petržalky, či väščích sídlisk, ktoré nevedú nikam. Jednoducho sa narazí na značku, otočiť späť…Kto potom bude tade chodiť, ak nejde len domov, zaparkovať? Efekt je ten, že tieto miesta sa ukokoja, vráti sa tam pohyb chodcov, funkcia relaxu, stretávania, občianskeho spolužitia…trhov…
Teda môj názor, áno, treba promenády, stromy, okolo cyklistické chodníky, trhy, športoviská, služby. Služby pre ľudí, nie pre domy a autá. To prinesie i domácu spotrebu, zamestnanosť i vyšie HDP…
Alebo chceme prežiť život v očakávaniach, v nádeji na zmenu, na vizuálizáciach a sledovaniach procesov rozhodovania, chybovania realizácie – nerealizácie (viď Starý – nový most), alebo dáme najavo, že chceme žiť, tu a teraz…
ALEBO…
