Denník N

Odhalil som 237 falošných diskutérov: Báli sa utečencov a chválili firmy

Ako by zneli falošní diskutéri, keby sú úprimní? Takto. Autor: Mário Šmýkal a Lucie Štefková
Ako by zneli falošní diskutéri, keby sú úprimní? Takto. Autor: Mário Šmýkal a Lucie Štefková

AKTUALIZOVANÉ (30. 3. 2016): Minulý rok som natrafil na prvého podozrivého diskutéra. Netušil som, že ich postupne bude viac ako 200, že sa dozviem, koľko si brigádnici zarábali a že navštívim agentúru, ktorá takéto účty vytvárala od roku 2012.

Kým jedna diskutujúca hľadala očného lekára na Vyškove, druhá si pýtala odkazy na dobrý obchod so županmi. Obe na stránke Modrykonik.cz a obe si vzájomne pomohli. Jedna odporúčila lekára, ktorý „prý je super“ a druhá zazdieľala odkaz na „nejlepší obchod, teda pro mě“.

Na Modrom koníku sa zaregistrovali s dvojdňovým odstupom v novembri 2012 a pomohli si aj pri výbere stanov, plienok, tabletov, parných hrncov a diskutovali aj o predlžovaní rias, chudnutí či kam s deťmi v Prahe. Neboli v tom samé, dodnes sa k ním pridalo ďalších minimálne 188 vymyslených profilov vytvorených tou istou českou agentúrou.

Niekto naháňa spätné odkazy, iný chce vytvoriť pozitívne PR

Je pondelok 29. februára a ulice Bratislavy sa začínajú plniť. Pár minút po štvrtej sa väčšina ľudí ponáhľa z práce domov či na pivo, zato ja stojím na vrátnici agentúry a čakám, kým sa začne naše dohodnuté stretnutie. Zatiaľ si pozerám vystavené ocenenia, v hlave si premietam nicky, ktoré som pred pár týždňami označil za platených diskutérov a odmietam ponúknuť sa ovocím so slovami, že nie, ďakujem, stačí mi čistá voda.

Neprešla ani polhodina, pohár mám už prázdny a stretnutie je na konci. Zhodli sme sa, že takéto diskutovanie je blbosť a že žiť v prostredí, kde zdieľa svoje skúsenosti a názory osoba, ktorá žiadne skutočné skúsenosti a názory nemá, nechceme.

„Neplánujeme v tom pokračovať, bola to naša najhoršia aktivita,“ zhodnotili. Ja som bol sám, oni štyria. Ja som sa pýtal, oni odpovedali. Ja som ich označil za vychcaných, oni súhlasili. Ich mená ani meno agentúry si nepriali zverejniť, vyjadrenia preto označujem anonymom.

Stretnutie prebiehalo hladko a veľa sme doriešili aj e-mailovo. No či o tom ich klienti boli vopred informovaní, to som sa nedozvedel dodnes.

„Vytvárali ste takéto účty so súhlasom a vedomím klientov?“

„Každému klientovi na začiatku spolupráce náš projektový konzultant vysvetlí, aké aktivity sa budú robiť. Navyše klienti dostávajú reporty vytvorených odkazov, z ktorých je evidentné, že sme niektoré odkazy vytvorili pomocou diskusie na fóre.“

Klientom pravdepodobne ostáva domýšľať si. Teda tak som si to domyslel ja.

Ako by znela úprimnosť falošných diskutérov? Takto. Autor: Mário Šmýkal a Lucie Štefková
Ako by zneli falošní diskutéri, keby boli úprimní? Takto. Autor: Mário Šmýkal a Lucie Štefková

V rámci využívania takýchto aktivít nebola agentúra prvá ani posledná. Diskutovanie pod vymyslenými identitami je v prostredí internetu stále populárnejšie. Kým niekto sa takto snaží podporiť svoje SEO aktivity a prilákať ľudí na svoj web, iný by najradšej zmenil názory ostatných diskutujúcich. Niekto je komerčný, niekto nekomerčný a ani jeden reálny, pričom obaja sa na neho hrajú.

„Cieľ odkazov je zvýšiť kvalitu a počet spätných odkazov, ktoré odkazujú na weby našich klientov a tak tieto weby pretlačiť vyššie do výsledkov vyhľadávania Google. Sekundárny cieľ je vytvoriť pozitívne PR a priamu návštevnosť na web klienta,“ povedal anonym.

Ako prvý o tejto téme u nás písal v roku 2013 magazín Mono.sk v článku Ukradnuté fotky, falošní blogeri. Aj takto sa robí marketing v prospech Smeru.

V ňom vysvetľuje dôvod takýchto aktivít aj politológ Otto Eibl z Fakulty sociálnych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne: „Používa sa v situáciách, kedy firma alebo politik potrebuje vylepšiť svoj vlastný obraz, prípadne, keď nemá čas na iniciovanie úprimného hnutia zdola.“

V jednom prípade takéto aktivity priznala aj spoločnosť, ktorú sme o nevhodných príspevkoch (propagujúcich jej výrobky) informovali.

„Dobrý den, děkuji za upozornění. Samozřejmě, pokud jsou příspěvky s naší url adresou označeny jako nedůvěryhodné, tak budu raději, když je smažete. Takto nám mohou spíše škodit. Je možné, že jsou od agentury, která nám na Slovensku dělá ve fórech o módě pozitivní hodnocení, ale je stejně tak možné, že některé mohou být od našich slovenských zákazníků. Prodáváme na Slovensko opravdu hodně a recenze máme veskrze pozitivní. Mohu se ještě zeptat, bylo by možné se nějak domluvit, že by jste příspěvky na vašich stránkách nechali a zmizelo by i označení o nedůvěryhodnosti? Děkuji.“

„Nie, nebolo by to možné, môžeme ich zmazať len celkovo. Ďakujeme za porozumenie.“

Vytvorili sme systém, ktorý na platených diskutérov zaberá

Na Modrom koníku sme náznaky platených diskutérov prvýkrát spozorovali v roku 2012. Komerčne pôsobiace príspevky sme najskôr mazali a ich autorov blokovali. Účinok to malo takmer nulový, pretože diskutéri sa vrátili pod novými identitami a s „čistým štítom“ značky propagovali ďalej. Nedalo sa ich zastaviť, blokovaním sme si mohli aj myši zodrať.

Prvé pozitívne výsledky sme dosiahli až koncom minulého roka. Stačilo vytvoriť označenie Nedôveryhodný používateľ a zakrátko firmy ukončovali spolupráce so svojími agentúrami.

Takéto označenie sa zobrazuje pri každom príspevku, ktorý diskutér u nás zverejnil. Niekedy sú to stovky príspevkov, inokedy aj tisíce. Pri každom z nich je napísané upozornenie s textom: „Používateľ [nick] je nedôveryhodný. Je možné, že nejde o reálnu osobu, ale o účet vytvorený za účelom propagovať konkrétne výrobky/služby alebo účelovo manipulovať diskusiu.“

A aby nebolo málo, tak takýmto používateľom prestanú fungovať všetky použité odkazy/linky a každý smeruje na zoznam ich príspevkov zverejnených na našej stránke. Tým nielenže spravia prezentovanej značke zlú reklamu, ale ich príspevky skutočne stratia význam.

Následne každú označenú značku oslovíme a informujeme ju, ako je na Modrom koníku prezentovaná. Ohlasy sú rôzne, no vo väčšine prípadov ďakovné.

Ako by zneli falošní diskutéri, keby sú úprimní? Takto. Autor: Mário Šmýkal a Lucie Štefková
Ako by zneli falošní diskutéri, keby boli úprimní? Takto. Autor: Mário Šmýkal a Lucie Štefková

„Dobry den, dakujeme za upozornenie, mate pravdu, boli sme klientom agentury, uz s nimi ale nespolupracujeme. Poprosim Vas samozrejme o zmazanie takychto prispevkov,“ odpísala jedna z upozornených spoločností.

Iná spoločnosť sa rozhodla zverejnené príspevky ponechať: „Dobry den, mozete ich nechat, kedze je to zla vizitka uzivatela a nie nasa, pokial nehani nasu znacku.“

Keď som sa na to opýtal anonyma, potvrdil, že s firmami komunikovali. „Zrušili sme aktivity na Modrom koníku a určili si postup odkomunikovania týchto aktivít klientom, ktorých Modrý koník kontaktoval.“

Anonym bol jediný, ktorý sa snažil situáciu napraviť. Okrem jeho piatich účtov a 190 účtov agentúry z úvodu článku sme odhalili aj 42 účtov ďalších dvoch agentúr a postupne pribúdajú ďalšie. No ani jedna z nich neprejavila snahu situáciu riešiť. Niektoré dokonca vytvárajú účty aj naďalej a diskutujú aj s profilmi, ktoré ako nedôveryhodné už boli označené.

Agentúry zastupovali viac ako 200 značiek a vo vačšine prípadov boli profily komerčné. V jednom prípade však diskutovali nekomerčne.

Našli sme šesť vzájomne prepojených účtov, ktoré zverejnili viac ako 2200 príspevkov a nepropagovali žiadnu firmu. Najvýraznejšie diskutovali v témach o utečencoch, cudzincoch, partnerských vzťahoch s Arabmi a politickej a náboženskej situácii v Európe.

Odhaliť takýchto diskutérov nie je jednoduché a vždy je to tak trochu risk. Nikdy nestačí prečítať si pár príspevkov. Odhaľovanie falošných účtov je dlhodobý proces, ktorý tvorí crowdsourcing našich používateľov, náš interný systém aj úsudok komunitného manažéra.

Sledujeme typ príspevkov, periodicitu ich zverejňovania, spôsob komunikácie, históriu diskutéra a niekoľko ďalších parametrov. Po spojení všetkých informácií vieme zistiť, či ide alebo nejde o falošný účet. Nie je však zaručené, že odhalíme každého.

Rozhodujúcim ukazovateľom je, že niekto pôsobí podozrivo. Pretože prostredie, ktoré tvorí a navštevuje viac ako polmilióna ľudí mesačne, má svoje pravidlá aj spôsob správania sa.

Za štyri roky práce komunitného manažéra som tieto pravidlá spoznal a do veľkej miery viem odhadnúť, čo nie je bežné. Podobne, ako keby si dlhodobo nezamestnaný sused zrazu kúpil Mercedes. Niektoré veci sa jednoducho oklamať nedajú.

Čechom závidí prezidenta, aj keď možno to preháňa s alkoholom

Základné znaky falošných diskutérov sú, že osoby sú veľmi vyprofilované, dlhodobo zamerané len na určité témy, nerobia nič nečakané a takmer nikdy nezverejnia prvý príspevok o tom, kvôli čomu prišli na stránku. Na začiatku zvyknú pár dní pôsobiť dôveryhodne a až následne prezentujú svoje záujmy. No nech si dávajú na svoje správanie akýkoľvek pozor, skôr či neskôr sa prezradia.

Prezradilo sa aj šesť (vyššie spomenutých) účtov, ktoré nepropagovali žiadnu značku a pôsobili nekomerčne. Skryť sa nedokázali ani za premyslený príbeh, ktorým sa na stránke Modrykonik.sk predstavili. Vo viacerých prípadoch to bol silný životný okamih. Najsilnejší bol potrat.

„Ahojte som tu nová.Som veľmi smutná lebo som pár dni pred terminom pôrodu prišla o babätko.Príčinu mi povedali preklampsiu.Stupol mi tlak ku koncu tehotenstva.Lekari mi hovorili vraj som zodpovedná aj ja lebo som mala vysokú vahu a preto sa vás chcem opýtať či ste mali niektorá s tým problem. Mam 170 cm a začínala som tehotenstvo na 80 kg a končila pri 95 kg.Je to naozaj tak veľa?Ja viem že od štíhlej mám daleko ale vždy som bola plnšich tvarov a schudnuť sa mi nedari.Bojím sa že pri dalšom dieťaku by sa to mohlo zopakovať. Ďakujem za každú radu alebo skusenosť.“

Odpovedalo jej 13 skutočných používateliek, povzbudili ju a chceli jej pomôcť. Ona im poďakovala a ďalej nereagovala. O dva týždne na to už prispievala do témy Ktoré náboženstvo je to pravé? a ešte chvíľu diskutovala o chudnutí. Nakoniec ostala riešiť len „spoločenské“ témy. Podobne ako jej zvyšné účty.

Na každý sa prihlasovala prevažne v čase od 8:00 do 16:00 a len výnimočne inokedy. Založila ich v termíne od 22. septembra 2012 do 5. júna 2015 a diskutovala až do okamihu, kým sme ju neoznačili a následne nezablokovali.

Či sa jej podarilo schudnúť a či bol potrat skutočný nevieme, no jej názor na spoločenskú situáciu bol zjavný veľmi rýchlo.

„Nečítala som to tu cele ale som znechutena.Znechutena zo slovenskych zien.Šmahnutim ruky sa zahaluju a alahuju.Robia fackovacieho panaka moslimom stali sa nesvojpravnymi a nerovnocenymi a ešte tu vypisuju jednu väčšu blbosť ako druhu. Hanba vam.“

S jedným z nickov nebola aktívna len na Modrom koníku, ale aj na iných portáloch. Napríklad v diskusii na webe topky.sk zverejnila diskutujúca s nickom silvinka1978 príspevok: „Súhlasím.Akoby si niektorí ľudia neuvedomovali o čo ide.Ak by nebolo rusov, ktovie ako by sme dopadli.Buď ako židia alebo ako podmanený národ bez vlastného jazyka, kultúry a zvykov. Je hanbou že máme takého prezidenta, ktorý skáče ako iní pískajú.“ [príspevok z 10. apríla 2015 v článku: Omyl u prezidenta Zemana: Hovorca prezradil, či pôjde Fico na Putinove oslavy do Moskvy!]

V diskusii na webe ceskenoviny.cz (spravodajský web ČTK) sa vyjadrila takto: „Ja vám napíšem úprimne, závidím vám vášho prezidenta.Možno to preháňa s alkoholom ale asi ako jediný štátnik vie čo hovorí a nepotrebuje sa pchať eu a usa do zadku.Stotožňujem sa s jeho názormi ohľadom Kosova a aj cesty do Ruska.“ [príspevok z 30. apríla 2015 v článku: Hashim Thaçi je válečný zločinec, řekl Zeman srbskému listu]

Ako by zneli falošní diskutéri, keby sú úprimní? Takto. Autor: Mário Šmýkal a Lucie Štefková
Ako by zneli falošní diskutéri, keby boli úprimní? Takto. Autor: Mário Šmýkal a Lucie Štefková

Čítať jej príspevky bolo ako počúvať diskusiu piatich chlapov, ktorí išli len na jedno, no dali si ešte zopár a už to ani nepočítajú. Inak povedané, ako keď štvrtá cenová hodnotí politickú situáciu. Rozdiel bol len v tom, že po jej slovách ostávali „stopy“ a že sa k ním dostávali diskutujúci, ktorí zas nepočítali, že ona je vymyslená.

K politickým stranám sa takmer nevyjadrovala, párkrát pochválila len Roberta Fica a Borisa Kollára. Viackrát vyzdvihla aj Miloša Zemana, zato veľmi kritická bola voči Andrejovi Kiskovi. Najviac sa bála utečencov a svoj strach často zdrojovala článkami z webov, ktoré sú označované ako proruské (zoznam webov): hlavnespravy.sk, parlamentnelisty.sk, parlamentnilisty.cz, aeronet.cz, ac24.cz, ceskoaktualne.cz, prvnizpravy.cz či krajskelisty.cz a viackrát zdieľala videá z facebookovej stránky Evropa – Evropanům.

Pôvod a úmysel podobných webstránok nie je celkom jasný. Snažil sa to zistiť český reportér Ondrej Kundra z týždenníka Respekt. Hľadal informácie o tom, kto prevádzkuje tieto webstránky a prečo.

Navštívil holandské sídlo spoločnosti, ktorá je vlastníkom domény Aeronet.cz a aj miesto v Bratislave, kde je registrovaná IP adresa webových stránok. Nikoho nenašiel. Žiadnu organizáciu ani zamestnancov. Rovnako bez odozvy ostal aj po kontaktovaní dvoch telefónnych čísel, ktoré mali uvedené na webstránke.

„Tieto webstránky sú obvykle anonymné a je náročné pripojiť k nim reálnych jednotlivcov alebo organizácie. Mnohé z nich, ako napríklad Hlavné Správy a Svobodné Noviny, majú vzhľad bežných spravodajských serverov a kombinujú skutočné príbehy s výmyslami a divokými konšpiračnými teóriami,“ napísal Dalibor Roháč v článku pre foreignpolicy.com.

Tejto téme sa venoval aj Denník N. V rozhovore o proruskej propagande hovorí aktivista a stredoškolský učiteľ dejepisu Juraj Smatana o tom, čo je cieľom takýchto správ.

„Tu môže ísť o niekoľko vecí. Niektorí odborníci hovoria, že cieľom propagandy nemusí byť, aby ľudia verili konkrétnej strane, ale aby neverili nikomu. Jednoducho, aby si mysleli, že všetci novinári sú zmanipulovaní alebo kúpení, politici podplatení a nemá význam sa občiansky angažovať pre zlepšenie systému. Konkrétne dezinformácie však môžu vyvolať priamo cielenú nenávisť napríklad voči Ukrajine. Pretože keď si čítate opakované správy o tom, ako Ukrajinci mrzačia obete a robia kadejaké zverstvá, začnete mať pocit, že sú to vlastne fašisti. Podvedome potom začnete držať palce tomu, kto proti nim bojuje.“

Rusko je podľa slov Smatanu na týchto weboch „vykresľované ako duchovná krajina a Západ, naopak, ako rozvrátená spoločnosť. Rusko je v skutočnosti štátom, ktorý má vyššiu mieru potratov, vyššiu rozvodovosť, vyššiu kriminalitu, alkoholizmus, a, naopak, nižšiu strednú dĺžku života než západná Európa.“

Jeden z nickov na Modrom koníku označený za nedôveryhodný zachoval svoj špecifický štýl písania príspevkov (s často vynechanou medzerou za vetou) aj pri pochvale Borisa Kollára. Jej príspevok z 10. septembra 2015 znel takto: „Načo taka ironia.Sú ludia ktory pomahali aj predtym ako vypukla hysteria okolo utečencov a pomahaju aj teraz. Nie je to nič nove pod slnkom. Čo sa popiše na internete v diskusiach ma nezaujma.Nemusi to byt pravda.Napriklad Borisa KOllara rodiny život sa mi nepači.Ale ako človek už pomohol mnohokrat.Neilen v modrom z neba ale aj mimo toho. Je proti prijmaniu utecencov ale aj tak pomaha aj im. Jeho fcb profil pozeram.Odporučam aj ostatnym.Suhlasim s jehovyjadreniami a nazormy su trefne.“

Za svoj postreh – že čo sa popíše na internete v diskusiách, tak to nemusí byť pravda – za to si zaslúži pochvalu. A možno aj zlatého bludišťáka.

Za pozornosť stoja aj iné príspevky. Napríklad ten z 21. septembra 2015, v ktorom pochválila naraz Fica aj Kollára: „Včera bola v telke politicka relacie. Ficov pristup sa mi paci. Prvorada je bezpecnost obcanov nasej krajiny. NA rovniu sa vyjadril Boris Kolar. Na nic sa nehra. Aj ked ho mozeme povazovat za ludskeho a empatickeho človeka.Lebo mnohym uz pomohol no na adresu imigrantov povedal ze utecenci su uplne ina mentalita a ich prinosom je akurat zvysena drogova činnost prostitucia.“

Označiť nekomerčného diskutéra za falošného je dilema do posledného okamihu. A ešte chvíľu aj potom. Používateľ pôsobí ako reálny aj vymyslený zároveň. Preto som v pondelok 21. marca napísal na registračný e-mail jedného z označených nickov a snažil sa zistiť viac. Podobne ako v prípade anonyma. No v tomto prípade mi odpoveď zatiaľ neprišla.

AKTUALIZOVANÉ: Odpoveď mi prišla 30. marca. Dané nicky mali byť vytvárané skutočnou (konkrétnou) osobou za účelom vyjadriť svoj názor anonymne. Viacero si ich mala založiť z dôvodu, že jej mal byť niektorý z nickov zablokovaný, tak si chcela vytvoriť nový a diskutovať ďalej. Nicky však boli zablokované všetky naraz v termíne 26.-27. 10. 2015 po predošlom upozornení prostredníctvom súkromnej správy. Ďalej to už „nechcela rozoberať“.

Kto chce mať diskusiu pod kontrolou, musí diskutovať sám so sebou

Odhaľovať nekomerčných diskutérov vyžaduje niekoľkomesačné pozorovanie jednotlivých účtov a desiatky hodín strávených čítaním diskusií, ktoré vyzerajú byť v poriadku, pretože každý „len prezentuje svoj názor“.

Omnoho jednoduchšie je identifikovať komerčných diskutérov, ktorí ak chcú nejakú značku prezentovať, musia ju spomenúť. A ak chcú, aby to malo nejaký zmysel, tak ju musia spomenúť viackrát a na viacerých profiloch. A keďže väčšinou majú klientov viac, jednotlivé značky začnú účty spájať, čím postupne identifikujú všetky falošné profily.

Potom ostáva už iba rad za radom vypísať si, ktoré nicky o čom diskutovali a pozrieť sa, aký je medzi nimi súvis. A nakoniec im len rozdať označenia nedôveryhodných používateľov.

Ako prvá dostala toto označenie diskutérka s nickom fazulka7. Spolu s ďalšími štyrmi nickmi propagovali najmenej 41 značiek. Odhaliť ich bolo jednoduché, pretože vždy používali linky. Ukážkou je príspevok o cyklistickom eshope (link eshopu je na žiadosť anonyma zmenený): „Ak už máte väčšie detičky, tak na tomto e-shope som objavila strašne pekné detské cyklodresy. Ak by ste chceli na Vianoce kúpiť :-) http://www.nazoveshopu.cz/deti/“

Ako by zneli falošní diskutéri, keby sú úprimní? Takto. Autor: Mário Šmýkal a Lucie Štefková
Ako by zneli falošní diskutéri, keby boli úprimní? Takto. Autor: Mário Šmýkal a Lucie Štefková

Nie každý však linky zverejňoval. Tie šikovnejšie agentúry diskutovali úplne bez odkazov a namiesto toho sa vždy snažili vytvoriť zaujímavú diskusiu o danej spoločnosti. Príkladom je 20 nickov diskutujúcich o webstránke s hudobnými nástrojmi.

Jedna nedôveryhodná používateľka založila na stránke Modrykonik.sk diskusiu s názvom Mám kúpiť synovi gitaru? a napísala v nej úvodný príspevok: „Môj syn (druhý stupeň zš) začal počúvať rock a, samozrejme, hneď sa chce učiť hrať na gitaru. Poznám ho veľmi dobre, za 2 týždne sa na to vykašle… dovoliť mu to aj tak? Nechcem zbytočne vyhadzovať peniaze za gitaru a učiteľa, ale čo ak sa mu to náhodou zapáči??? Aké máte skúsenosti??“

V nej nechala najskôr skutočné používateľky, aby pridali 30 príspevkov. Následne sa potešila množstvu reakcií a začala diskutovať so svojimi zvyšnými falošnými účtami.

Používateľka s nickom kikurka nečakala a odpovedala jej: „Moja dcérka takto vymýšľala, ale za klavír… sľubovala, že sa bude učiť všetko do hudobky, ako bude pravidelne cvičiť, že ju to nikdy neprestane baviť, len nech jej kúpime klavír. Našťastie sme mali suseda, ktorý klavír mal, tak sme ju párkrát zobrali zahrať si, on sa ju aj snažil naučiť nejaké skladbičky. Bola tam možno 3 razy a potom už na veľké sľuby zabudla. Ešte, že nás osvietilo a nekupovali sme hneď ten klavír :-D radšej vážne počkaj, či ho to chytí, až potom kupuj, to je moja rada ;-)“

Po nej prispela monika2_9, ktorá už viedla diskusiu svojím – komerčným – smerom: „Suhlasim, hlavne dieta potrebuje skor viest, aby sa nieco naucilo dobre a spravne. Same sa moze ucit, ked uz bude vediet aspon zaklady. Co sa vyberu gitary tyka, ja som si pred casom kupovala z kytary.cz a som velmi spokojna s pristupom aj nastrojom, takze odporucam.“

Poradila aj gabik001 a tiež nezabudla vyjadriť spokojnosť s daným webom: „Ja som už tak raz objednáva z kytary.cz a pomohli mi skvele, takže sa nemáš čoho obávať. Nevedela som totiž, aké struny potrebujem na gitaru :-D“

Takto diskusia pokračovala ďalej a striedali sa v nej príspevky skutočných používateľov s príspevkami falošných. Falošné účty však nereagovali na skutočné a debatovali už len medzi sebou. To je ďalší znak toho, že sa jedná o falošného diskutéra. Ten totiž bude mať diskusiu pod kontrolou len vtedy, keď bude diskutovať sám so sebou. Preto si často buď vytvárajú nové diskusie, alebo vstupujú do tých, v ktorých sa už roky nediskutuje.

Zarábajú v priemere viac ako 3 eurá na hodinu

Veľa informácií o fungovaní platených diskutérov som sa dozvedel od anonyma. Návšteva agentúry prebiehala až výrazne otvorene. Akoby to neboli oni, ktorí účty vytvárali, ale tí, ktorí ich odhalili. A tak som dostal odpoveď na všetky otázky.

Výber webov, kde sa rozhodli diskutovať, nebol náhodný. „Vytvoreniu účtu predchádza prieskum, ktorý spočíva v tom, aká je silná doména, či sa dajú vkladať do príspevkov odkazy a či sú dovolené podpisy s odkazmi,“ prezradili. Na meranie sily domény využívali nástroj Domain Authority od MOZ.

Vkladanie odkazov a diskutovanie nebolo ich hlavnou aktivitou, využívali to len ako doplnok. Okrem toho písali články a spravovali blogy aj profily na sociálnych sieťach.

„Získavanie odkazov z fór bola len veľmi malá časť našej práce,“ podotkol anonym.

„V poriadku. Podľa čoho ste vytvárali osobné skúsenosti, keď ste žiadne nemali?“ pokračoval som.

„To bolo čisto na uvážení a fantázii linkbuildera.“

„Skúsenosti na fantázii?“

„Áno, ale snažili sme sa o to, aby odkazy, ktoré vkladáme do fór, odpovedali na reálne otázky ľudí a aby im skutočne pomohli.“

Ako by zneli falošní diskutéri, keby sú úprimní? Takto. Autor: Mário Šmýkal a Lucie Štefková
Ako by zneli falošní diskutéri, keby boli úprimní? Takto. Autor: Mário Šmýkal a Lucie Štefková

Takýmito príspevkami „obohatili“ spolu 20 webov, predovšetkým slovenské, pomenej české a pár fór aj v angličtine. Zameranie diskusií si vyberali tak, aby korešpondovalo s odvetvím a produktom klienta a dala sa tam vytvárať normálne pôsobiaca diskusia.

O každom webe si zapisovali, v akom je jazyku, či sa dá vložiť podpis, voľné poznámky a pri niektorých weboch sledovali aj počet príspevkov medzi vložením odkazu na klienta.

„Mali sme pravidlo, že treba diskutovať aj bez odkazov. Pomer bol 4:1, čiže 4 príspevky bez odkazu a jeden s odkazom.“

„Koľko ste na to mali ľudí?“

„Profily spravovali naši linkbuilderi. Zamestnaní boli buď na polovičný úväzok, alebo brigádne. Boli to prevažne študenti a väčšinu času sme mali päť ľudí.“

„Koľko si mohli takouto prácou zarobiť?“

„V priemere asi 3,5 eur na hodinu a mesačne mohli odrobiť až 80 hodín.“

Čo zákon nezakazuje, sám do nej spadne

Hľadať v slovenskom zákone jasné stanovisko o tom, či je používanie platených diskutérov trestné, čo za to hrozí a čo s tým má robiť prevádzkovateľ webstránky, je ako spýtať sa pred voľbami Rada Procházku, či pôjde do vlády so Smerom. Aj áno, aj nie, teda, hovoríte trestné?

Ako by zneli falošní diskutéri, keby sú úprimní? Takto. Autor: Mário Šmýkal a Lucie Štefková
Ako by zneli falošní diskutéri, keby boli úprimní? Takto. Autor: Mário Šmýkal a Lucie Štefková

„Pokiaľ ide o trestnú činnost na webe, tak príspevky ste povinní zmazať a oznámiť to polícii,“ odpovedal mi advokát Tomáš Gálik.

„Ako je to v prípade falošných diskutérov?“

„To ohlasovať nemusíte.“

„Je v takomto prípade v poriadku príspevok nezmazať, ale označiť ako nedôveryhodný?“

„Áno. V prípade skrytej propagácie je otázne, či vôbec ide o podvod v zmysle trestného práva. To, že je to nelegálna obchodná praktika, je zrejmé, to ale neznamená, že je to aj trestná činnosť.“

Podľa jeho slov je používanie označenia nedôveryhodných diskutérov celkom v poriadku. A keďže je nielen právne v poriadku, ale na takýchto používateľov aj zaberá, pokojne ma kontaktujte. A keďže sa budem venovať tejto téme aj naďalej, pomôžu mi akékoľvek (vaše vlastné) skúsenosti s touto oblasťou.

Dajte vedieť a môžeme sa stretnúť, kým sa pár minút po štvrtej bude väčšina ľudí ponáhľať z práce domov či na pivo.

Teraz najčítanejšie

Mário Šmýkal

Som reportér/novinár na voľnej nohe a editor foodmagazínu Pyré. Zakladal som a 4 roky viedol projekt áno! magazín a 4 roky som bol komunitný manažér sociálnej siete Modrý koník. Zaujímam sa o sociálne témy, nebežné problémy bežných ľudí a okolitý svet. To ma baví najviac. www.mariosmykal.com