Hudobné novinky: The Goon Sax, Clark, Hop along
The Goon Sax dospievajú, Clark tvorí nový soundtrack, Hop along vychádza opäť.
The Goon Sax
Up to anything
3.5 /5.0
The Goon Sax sú tínedžerskou indie rockovou kapelou, ktorá svojimi textami ide pod kožu a tam aj zostáva. Experimentujú primerane veku, neboja sa zobraziť svoje svetlé i temné stránky. Využívajú viacvrstvovosť piesní, vokály vyšších aj nižších hlasov. Napriek mládežníckej nedokonalosti sa The Goon Sax nehanbia za svoje „pseudoproblémy“, očami dospelých hodnotené ako menejcenné. Otvorene spievajú o láske, vyjadrujú sa aj k odporu voči technológiám.
O vágnosti životných cieľov, strate smerovania v dospievajúcom veku spievajú v piesni „Target“: „I‘m ready go out / Sometime, somewhere, somehow.“ Pieseň sa neistotou citeľne ponáša na existenciálnu krízu Holdena Caufielda v diele Kto chytá v žite. The Goon Sax sa nevyhýbajú sa ani bolesti, v piesni „Susan“ spievajú: „I follow all your rules / So why do you have to go to the pool?“
The Goon Sax spievajú o vulnerabilite dospievania otvorene ako máloktorá súčasná kapela. Ich debut je ako jemná rôsolovitá blana balansujúca na jemnej línii dospievania. The Goon Sax začali výborne, uvidíme ako budú pokračovať.
Clark
The Last Panthers
3.3 / 5.0
Najnovší Clarkov album The Last Panthers bol vytvorený pre britský seriál s rovnomenným názvom. Jedným z hlavných kritérií kvalitného soundtracku je kladná odpoveď na otázku, či album obstojí sám o sebe, bez vizuálnej roviny. Album The Past Panthers na túto otázku neodpovedá jednoznačne. Veľmi ladne sa jej vyhýba, ide si svojou vyšliapanou cestou.
U inovatívneho Clarka je takého mlčanlivé zabrzdenie, pasívne vyhnutie sa požadovanej odpovedi neobvyklé. Na svojich albumoch zvykne experimentovať s bítmi popretkávanými elektronikou, no The Past Panthers sú klavírnejší, jemnejší, infantilnejší. Všetky piesne sú zahalené do šedého obalu uniformity, vymyká sa z neho len niekoľko piesní, napríklad hravá “Hide on the treads 3“ či drsnejšia “Back to Belegrade“. Mnoho piesní akoby nedostalo priestor plne sa rozvinúť, jasne zodpovedať základnú otázku. Takou je aj “Hide on the treads 1“. Niektoré sú naopak od začiatku sterilné, bez náznaku inšpirácie (pieseň “Omni Vignette“).
Clark počas svojho pôsobenia vytvoril, najmä v posledných rokoch, niekoľko kvalitných albumov. The Last Panthers nie sú výnimkou. Len tu chýba akési Clarkovo neopísateľné čaro spontaneity a hravosti.
Hop along
Get disowned
4.9 / 5.0
Get disowned, album pôvodne vydaný v roku 2012, teraz vychádza v novom obale. Ide o do detailu vypracovanú indie rockovú nahrávku, do ktorej je starostlivo vpletená niť chrchlavého hlasu frontmanky Frances Quinlan.
Hop along sa držia indie rocku, no neboja sa experimentovať s miniatúrnymi prvkami country (pieseň “Sally II“). Napriek žánrovej uniformite je album viac než pestrý, kreatívne podaný, nie vyumelkovaný dokonalosťou. Perfektný predel jemného indie do drsnejšieho rocku naznačujú Hop along v piesni “Trouble will find me“. Tento posun nájdeme výborne podaný v tracku “Young and Happy!“, rozhodne jedným z najlepších piesní albumu, v ktorom sa frontmanka nebojácne posúva na hranicu vlastných hlasiviek. Jedinú chybičku ponúka nedotiahnutý track “Diamond Mine“. Viacvrstvovosť hlasov je unikátne rozprestretá v piesni “Laments“.
Album je o úniku je primárne o relativite času vo vzťahoch. Pieseň “Get disowned“ pojednáva o túžbe existencie v inom čase, rozjímania nad dobou minulou. O snahe zmiznúť z tohto sveta otvorene hovorí skladba “Some grace“: It’s time/ To exit with some grace / Now that you’ve / Given only what / You know how to.“
Get disowned je jedným z tých indie rockových albumov, ktoré sršia emóciami, a napriek tomu si zachovávajú vysokú kvalitatívnu úroveň. Treba si ich vypočuť.
Foto: Flickr.com
