Kultúra Politickej Reality Show

Zdroj: TASR

Zameriam sa na Slovensko a jeho špecifiká. Ešte pred pár desiatkami rokov, v časoch kedy fungovalo Československé Federálne zhromaždenie bola politická kultúra iná. Ak človek povedal ostatným, že je poslanec Federálneho zhromaždenia, tak u ľudí vzbudzoval rešpekt a autoritu. Ľudia si takého človeka vážili. Dnes, ak sa niekto pochváli svojim titulom – Poslanec NR SR, ľudia prižmúria zrak a prvé čo im príde na um sú prívlastky ako zlodej, darmožráč, klamár a mnohé ďalšie, miestami ešte vulgárnejšie prirovnania. Politická kultúra na slovensku upadla a stále padá. Niekde asi kolegovia z NR SR udelali chybu. Ale kde?

Štandardne neštandardná politika

Dekadentnej politickej kultúre sa vlastne ani veľmi čudovať nemôžeme, keďže nás v NR SR reprezentujú ľudia, ktorých hlavným programom je robiť z politiky reality show. Ak tipujete, že tým myslím Igor Matoviča, tak tipujete správne. Pred nejakým časom som sa zúčastnil besedy o rôznych aspektoch politiky, kde vystupoval Igor Matovič. O svojich skúsenostiach z politiky sa rozhodol podeliť najmä so študentmi a mladými ľuďmi.

Písal sa rok 2014, jednofarebná vláda Smeru bola pri moci už druhý rok. Pán Matovič nám na spomínanej prednáške začal vysvetľovať, že do politiky vstúpil s tým, že ide robiť poctivú prácu. Pochválil sa tým, že jeho parlamentný a stranícky kolega Martin Fecko napísal rozsiahlu a kvalitnú prácu o tom, ako niečo zlepšiť. No na druhej strane povedal, že až na pár ľudí jemu blízkych si to nevšimol nikto, hlavne nie médiá a krivka popularity OĽaNO začala klesať. Preto prišiel predseda hnutia s myšlienkou, že nie je ani tak dôležitá kvalitná práca poslaneckého klubu, ako snaha zaujať médiá a strhnúť na seba pozornosť.

Zdroj: SITA, Webnoviny

Od tej doby sa praktiky pána predsedu zmenili. Vysypal krabicu injekčných striekačiek na hlavu poslanca Martina Poliačika, zaparkoval so svojim autom schválne na prechode pre chodcov, nahrával si rozhovor s Radoslavom Procházkom, vyzýval kde-koho na detektor lži priamo pred kamerami, zvolal médiá pred úrad vlády, kde prezentoval tajný, takmer miliardový účet Roberta Fica na Belize s papiermi v ruke, ktoré nikomu neukázal a informáciami, ktoré boli vymyslené a nakoniec sa ukazoval v serióznych predvolebných reláciách s gýčovým tričkom. Áno, treba uznať, že snaha zbulvarizovať a demontovať slovenský politický systém sa mu náramne darí. Aj to je práve jeden z dôvodov prečo sa ľudia vo voľbách uchýlili k extrémnym rozhodnutiam.

AntiFico! Prečo? LeboFico!

Pár mesiacov pred parlamentnými voľbami sa v pravicových médiách typu SME, Denník N, Hospodárske noviny, .Týždeň, Trend apod. objavovali vyjadrenia hlavne, ak nie výlučne, pravicových/opozičných politikov. Hovorilo sa o tom aký je Smer zlý, ako ho treba vyhubiť, ako monštruózne kradne a ďalšie štvavé, veľkohubé frázy.. no proste vyjadrenia na úrovni hulvátov z krčmy. Ja sám nepopieram, že sa na Slovensku kradne. Kto tvrdí, že nie, žije mimo reality. Je to bežná prax zakorenená v slovenskej spoločnosti ešte z čias minulých. Kradlo sa počas jednofarebnej vlády, ako aj počas všetkých ostatných vlád od roku 1993. Rozdiel je v tom, že dnes pán predseda hnutia OĽaNO pripisoval vláde aj také veci, ktoré sa buď nestali, alebo tie, ktoré sa stali až niekedy na obecnej úrovni. Nečudoval by som sa keby im v predvolebnej kampani pripísali aj globálne otepľovanie. Urážky, osočovanie a pošliapanie mena je pre niekoho dobrým divadlom, pre niekoho dobrou kampaňou (veď 11%), no pre iného je to znak, že sa politická kultúra nevyvíja, ale degraduje.

Ďalej sa rozposielali listy rôznym pravicovým stranám aby vylúčili Smer z možných rokovaní o budúcej vláde, skloňovali sa v nich slová ako zodpovednosť za Slovensko, prísaha a správna cesta. Teda niečo, čo už štandardné strany majú vo svojich programoch a o čo sa neustále snažia. Jednoducho strany ako OĽaNO, alebo SaS začali stavať svoju kampaň na výlučnej ANTI rovine. Vždy proti niekomu, tradícia ktorú zdedila slovenská pravica ešte z čias Mečiarizmu. Aj preto sa Stal Smer-SD nepriateľom číslo jedna, i keď je v skutočnosti len relevantným protivníkom. Slovenská pravica, ktorá hlása svoju prozápadnú orientáciu sa miestami správa horšie ako Lukašenkov režim v Bielorusku.

Smer-SD je štandardná ľavicová (aj keď na môj vkus až príliš konzervatívna), demokratická strana so širokou, takmer 17 tisícovou členskou základňou a stabilnými štruktúrami po celom Slovensku. Smer má tu smolu, že na rozdiel od pravej časti politického spektra je vo svojej, ľavej časti sám. Navyše 4 roky samovlády dokážu spraviť so stranou a verejnou mienkou divy, čo očividne pochopilo zopár investigatívnych politikov v NR SR.

Jednoducho negatívna kampaň a neustála ANTI línia jej vedenia nahrala pár jedincom politické bodíky. SaS o niečo menej, pretože jej členovia mali aspoň ekonomický program, ktorý im nie náhodou pochválil hlavne pravicový INESS. Navyše rétorika SaS sa po voľbách viditeľne umiernila, čo značí štandardizáciu strany v politickom systéme. Hnutiu OĽaNO viac, pretože jeho program bol, a asi aj je pre verejnosť veľkou neznámou a jediné čo bolo pred voľbami vidno boli billboardy plné tvári, ktoré odhalili to, alebo odhalili toho.. no proste plné detektívov bez reálnej politickej skúsenosti.

Aké z toho teda plynie ponaučenie? Ak chceš uspieť zameraj sa na toho, kto je najsilnejší a kop do neho hlava-nehlava. Však čo s nejakou politickou kultúrou. Ak je na čele najsilnejšieho subjektu Fico, treba byť AntiFico! a keď sa vás niekto spýta, že Prečo? Odpoveď je predsa jednoduchá.. LeboFico!

P.S: Nečudujme sa prosím, že sa pri takto nechutnom štýle vedenia politiky a štvavej Antikampane podporovanej médiami dostali do NR SR extrémisti. Politika by si zaslúžila trochu vážnosti, návrat k pôvodným ideálom a nie showmanov, ktorí si z nej vytĺkajú politický a finančný kapitál.