Prihadzujem do guláša analýz o výsledku volieb tú svoju.

Tieto voľby nám veľmi veľa povedali o tom, kde ako spoločnosť stojíme, aké máme skutočné problémy a na čom treba ďalej pracovať, aby sa to všetko zlepšilo. Musím sa priznať, že pre mňa tieto voľby znamenali veľké vytriezvenie skoro zo všetkého, čo som si myslel. Ukázali mi, že som bol jednak veľmi naivný a jednak som nevedel, ako sa veci majú. Toľko o Slovensku ako za tieto voľby som sa nedozvedel snáď nikdy a to považujem za pozitívum. Výsledky prekvapili snáď úplne každého. Mysleli sme si, že realita je niekde inde a toľko sme sa venovali kauzám Smeru, rozkrádaniu a znechuteniu z toho, že nám unikalo všetko ostatné, respektíve sa to riešilo len na okraji. Mne sa po voľbách fakt konečne dobre čítali noviny, lebo to tie dva týždne nebolo o tom, kto kde koľko ukradol, ale riešilo sa, že ľudia sú tak frustrovaní a dezinformovaní, že radšej volia Kotlebu, že mladí ľudia tu nevidia žiadnu budúcnosť atď atď. Nie že by ma tieto správy tešili, ale aspoň na chvíľu sa stali dôležitými, aspoň na čas sa dalo čítať o tom, aké máme ako spoločnosť skutočné problémy. Ako sa zostavila vláda, už som čítal o nejakom kšefte, ktorý robí stran Sieť a mal som znova pocit, že sa všetko vracia do zabehnutých koľají.

Moja ďalšia naivita bola v tom, že som tiež fakt úprimne veril, že vznikne pravicová vláda so Sulíkom, ako premiérom. Veril som tomu hlavne preto, že som som to tak naozaj chcel, ale v tej eufórii mi unikalo, ako sa veci majú naozaj a veľa zohrala aj moja neinformovanosť o tom, čo je ktorá strana zač. Nejaké delenie na štandardné na neštandardné strany mi tiež veľa nehovorilo. Teraz sa to všetko postupne analyzuje a vyplavujú sa stále nové a nové informácie na povrch a začínam chápať tomu, že to celé bol len naivný sen ľudí, ktorí už tak veľmi chcú a potrebujú zmenu, že na chvíľu uverili tomu, že tá zmena naozaj príde teraz. Napriek tomu to bolo veľmi príjemné, myslieť si, že to tak naozaj bude a okrem toho, som o niečo menej nainvý a začínam vidieť veci reálnejšie. Celý obraz samozrejme nevidím, čítam si analýzy z každej strany a ten obraz si stále iba skladám. Nakoniec v procese analýzi ešte stále sme.

Jedna vec je ale istá, Smer sa výrazne oslabil a ľudia nie sú slepí a vidia, čo sa tu deje. A chcú viac. A to je dobre a teší ma to. Možno bol výsledok prejavom frustrácie, ale nie rezignácie. Chceme viac a povedali sme to nahlas.

Ďalšia vec je histéria okolo zrady voličou strán Sieť a Most. To znechutenie je pochopiteľné a sám som to zo začiatku tak vnímal. U Procházku ma to až tak neprekvapilo. Prestal som mu veriť už po tom, ako sa zachoval pri prezidentských voľbách a potom u mňa už len klesal. Ako premiéra som si ho fakt predstaviť nevedel. Len ľudia mu asi verili, lebo chceli veriť tomu, že niekto tu Fica konečne vystrieda. Možno všetci práve preto tak dlho prehliadali všetky tie jeho prešľapy až do momentu, kedy to už prehliadať fakt nešlo. Zo Žitňanskej a Bugára som bol tiež sklamaný a istým spôsobom aj stále som, ale ich rozhodnutie už nevnímam ako jednoznačnú zradu a skôr si myslím, že treba tomu nechať viac času, aby sa to, čo stálo za ich rozhodnutím vyjasnilo. Nechcem strácať objektivitu tým, že sa nechám strnúť vlastnými emóciami. Hlavne u Žitňanskej si myslím, že to bolo pre ňu veľmi ťažké, ale jediné priateľné riešenie, aj keď tomu ešte celkom úplne nerozumiem.

Ďalej si myslím, že tretiu Ficovu vládu tu máme hlavne preto, že sme stále spravili nie dosť preto, aby tu vznikla naozaj silná alternatíva k Smeru. Výsledky volieb nám jednoznačne ukázali, že tu bola na výber buď tretia Ficova vláda, veľmi nestabilná pravicová vláda, alebo úradnícka vláda a predčasné voľby. Takže môžme sa rozčuľovať koľko chceme, môžme nadávať Sieti a Mostu, že sú to zradcovia národa, pravda je taká, že treba začať budovať takú silnú alternatívu, aby sa dala vyskladať silná pravicová vláda. Ako som sa dnes v jednej analýze dočítal, teraz je najlepší čas na zrod novej strany. A celkom nádejný sa mi zdá plán Rybníčka, ktorý hovorí, že tu treba vybudovať silnú „štandardnú“ stranu, ktorá by mala okolo tých 30%, aby to malo zmysel. Ja len dúfam, že sa mu to časom podarí. Zároveň je to dôvod, prečo tu máme Fica tri. Nik iný tu bohužiaľ zatiaľ fakt  nie je. Nemáme sa o koho a o čo oprieť a tak nám neostáva nič iné, iba ukazovať na zradcov a v rámci naších možností kontrolovať tých, ktorým už roky vôbec neveríme.

Novú vládu treba teda naozaj pozorne sledovať a nič jej nedarovať, zároveň treba ale začať tvoriť tú alternatívu, ktorá tu chýba. Už včera bolo neskoro, ale nič nie je stratené. Veď pred voľbami sme vôbec takto nerozmýšľali. Boli sme taký zaneprázdnení kauzami druhej Ficovej vlády, že nám všetko ostatné unikalo. Teda, aspoň u mňa to tak bolo. Tieto voľby napriek svojmu finálnemu výsledku zmenili oveľa viac, ako som od nich čakal. Stalo sa to, čo nečakal nikto a myslím si, že je to dobre a mali by sme to využiť vo svoj prospech.