Denník N

Bača učí po anglicky

Nepočuli ste ešte o knihe Dlhý návrat? Je najvyšší čas prečítať si ju, ak sa chcete dozvedieť niečo o Prvej svetovej vojne na talianskom fronte a o živote Slovenska, ktoré v tej dobe existovalo ešte len ako Horné Uhorsko. Debut Dlhý návrat potomka slovenských emigrantov američana Andrewa Krivaka  spôsobil v roku svojho vydania (2011) veľmi nadšené reakcie a vďaka nemu dnes celý čítajúci svet môže vedieť ako vyzeral život na Slovensku pred a počas Prvej svetovej vojny.

Nečaká vás žiadna romantická selánka, ani žiadna antiuhorská agitka. Dlhý návrat je krutý vojnový román, ktorý demytizuje hneď viacero klišé o danej dobe a našej národnej identite.

Hlavný hrdina románu Jozef Vinich sa narodí slovenským emigrantom v USA, ale po tragickej smrti matky sa vráti s otcom do starej vlasti – do Horných Uhier, do dediny niekde na Šariši pri Eperjes (dobový názov Prešova) – kde jeho otec začne praktizovať konfesiu baču.

Obraz života bačov je tu demýtizovaný hneď v dvoch rovinách. Dlhý návrat strháva romantickú idylku o pokojnom spôsobe života prostoduchých junákov. Pasenie oviec nie je žiadna rutina, ale náročný a zložitý proces vyžadujúci množstvo zručností, často hraničiaci s bojom o prežitie. V druhej rovine sa demýtizuje psychologický rozmer baču. Jozefov otec je opozitom k tradičnému obrazu neomaleného bodrého horala, je to skôr bača – intelektuál. Keď sú so synom v dedine, tak hovoria po slovensky alebo úradnou maďarčinou, ale keď sú sami v horách, hovoria iba po anglicky a otec mu každý deň predčíta z anglických kníh. Otec chce, aby sa jeho syn vymedzil voči zaspatému svetu okolo, akoby sa v skrytu nevzdal svojho amerického sna.

V úvodnej časti knihy ešte spoznáme druhého hlavného hrdinu – Jozefovho bratranca Zlého. Jozefov otec ho zoberie pod svoju ochranu, naučí ho cez leto pri ovciach po anglicky a oboch chlapcov počas dospievania vytrénuje na ťažký život v horách a čo je pre ďalší vývoj príbehu najdôležitejšie, naučí ich strielať zo svojej americkej kragovky. Potom začne Prvá svetová a otec márne chlapcom vysvetľuje, že sa do boja hrnú zbytočne.

Dlhý návrat zapĺňa na poli literatúry dávno zívajúcu dieru. Krivakova kniha je totižto niečo ako Na západe nič nové talianského frontu. Piava a ostatné bojiská okolo nej dodnes nemali takú populárnu knihu. Čítanie Dlhého návratu spôsobuje nesmierne osviežujúci pocit. Film a literatúra sa dnes len veľmi zriedka vracajú k Prvej svetovej vojne. Krivak šikovne popísal biele miesto a preto sa jeho dielo teší toľkej pozornosti.

V sekunde zomierajúce davy vojakov, neľútostné zabíjanie muža proti mužovi, dôstojník zastrelí hysterického vojaka, aby zabránil demoralizácii zvyšku mužstva a hlavní hrdinovia ako elitní ostrostrelci (dnes populárnejší pojem snajperi) nerobia rozdiel medzi vojakmi na druhej strane frontu a medzi vlastnými vojakmi, ktorí sa rozhodli zbehnúť.

Práve zabíjanie zbehov je najkontroverznejšia časť knihy. Hlavní hrdinovia ako najlepší ostreľovači pracujúci v tandeme dostanú povel chladnokrvne zabíjať zbehov z vlastných radov, bez ohľadu na to, že sa jedná o príslušníkov ich vlastného národa. Zabíjajú v podstate budúcich členov Československých légií. Jozef a Zlý teda nie sú žiadne učebnicové postavy vzorne a uvedomelo pracujúce pre budúci Československý štát. Tu je kniha krutá nielen čo sa týka miery zobrazeného násilia, ale aj čo sa týka zatínania do výkladu našich dejín. Žiadné mazanie medu okolo úst a žiadny vymyslení uvedomelci, ale bezmocní jedinci v mašinérii vojny, ktorí nemali ani potuchy, že raz niečo ako Československo vznikne.

Andrew Krivak urobil k svojej práci obrovský výskum a okrem klasík vojnovej literatúry si naštudoval aj denníky pamätníkov a odborné vojenské publikácie, aby mohol priniesť čo najvernejší obraz doby a vzhľad Rakúsko-uhorskej armády. Šalamúnsky však nenapísal obsiahlu vojnovú fresku ale pomerne útlu ani nie dvestostranovú knihu rozprávanú z perspektívy hlavného hdrinu. Pôdorys putovania a jednotlivých epizód spája Jozefov vnútorný prerod v čase, keď sa územie, na ktorom dnes žijeme začalo formovať do nových hraníc. Počas Jozefovej odysey na front a späť stretneme slovensky, česky, srbsky, nemecky, taliansky, maďarsky, rómsky a anglicky hovoriacich ľudí, akoby chcel Krivak poukázať na babylonský guláš kultúr v centrálnej európe a aby ilustroval zložitosť pochopenia vlastnej identity.

Kniha vyšla v roku 2013 v češtine vo vydavateľstve Odeon, nadišiel čas, aby ju niekto vydal aj po slovensky, jedná sa totižto o aktuálne najzaujímavejšie beletrizované čítanie o histórii nášho regiónu.

Teraz najčítanejšie