Denník N

Ako čítame inkské uzlové písmo?

Inkovia spravovali územie s veľkosťou 2 000 000 km2, kde žilo 14 000 000 ľudí. Presúvali ľudí a zásoby z jedného miesta ríše na druhé, vyberali dane a vedeli presne, koľko ľudí, dobytka a zásob majú k dispozícií. Na to vymysleli vynaliezavý spôsob zaznamenania počtov a možno aj písmo.

Quipu

Quipu (čítajte: kipu) je „inkská kniha“. Skladá sa z jedného horizontálneho povrazu a z množstva ďalších motúzov, ktoré visia z neho. Motúzy sú z rôznych materiálov: bavlna, lamia vlna, prírodné vlákno, ale aj z ľudských vlasov. Tieto motúzy majú aj rôzne farby (napríklad lamia vlna má viac ako dvadsať prírodných odtieňov). Na visiacich motúzoch sú rôzne uzly. Dôležitý je aj tvar aj poloha uzla.

Čo vieme?

Inkovia mali vyvinutý administratívny systém, aby mohli mať pod kontrolou obrovskú ríšu. Hlavnú úlohu v ňom mali „Quipu“. V Quipu sa zaznamenávali rôzne informácie. V inkskej ríši existovala funkcia „notára“, ktorý vedel zaznamenať a čítať tieto informácie. Tento notár sa volal „Quipukamayoc“.  Keď Španieli dobyli Peru a rozdelili si jeho obrovské bohatstvo, žiadali od Inkov, aby povedali, aké zdroje majú. Inkovia volali quipukamayoc z celej ríše a dávali tieto informácie španielom. Do Cuzca chodili quipukamayoc s quipami a čítali tieto informácie. Španielski kronikári ich zapisovali. Niektoré tieto informácie sa dostali až do našej doby.

Quipukamayoc

Informácie mali približné takéto štruktúry:

Etnikum 1 – Dedina A od osoby 1 (asi meno správcu): 3 543 osôb: 1743 mužov, 1800 žien (potom počet osôb rozdelených podľa veku v 10. Kategóriách). Podobná štatistika lám.  Potom aj počet osôb podľa profesie: 157 roľníkov, 45 robotníkov v strieborných báňach, 95 chovateľov lám, atď.

Španieli boli prekvapení z tak podrobných záznamov.

Ako čítame inkské písmo?

V súčasnosti vieme čítať len počty zaznamenané v quipu. Inkovia používali desiatkovú sústavu na rozdiel od španielov, ktorí používali rímske číslice a počítali v tuctoch. Jednoduchý uzol znamenal jednotku, dvojité dvojku, atď. Neprítomnosť uzla bola nula. Šnúry viseli z jedného horizontálneho povrazu. Najnižší rad uzlov boli jednotky, skupina nad nimi desiatky, potom stovky, tisícky a našli sa aj quipu, ktoré zaznamenali aj 10 tisícky.

QuipuNudos

Čítanie čísla je jednoduchá úloha, ale quipu obsahujú aj ďalšie informácie. Čo to znamená, keď sú na jednom motúze dva dvojité uzly pri sebe a nie je tam číslo 4?  Prečo sú šnúry z rôznych materiálov? Prečo aj keď je materiál rovnaký, napríklad vlna z lamy, Inkovia používali rôzne farby?  Predpokladá sa, že práve farba, materiál, ale aj postupnosť farieb a materiálov obsahovali dôležité informácie. Ak sa dajú všetky tieto atribúty dokopy, môžu obsahovať 8 miliónov rôznych kombinácii !!.  V roku 2005 bol publikovaný v časopise Science članok „Khipu Accounting in Ancient Peru “  od Gary Urton a Carrie J. Brenzine, kde vyhlasujú, že našli prvý nenumerický údaj v Quipu. Je to meno peruánskej dediny Puruchuco a píše sa ako 3 krát číslo 8 pri sebe.

QuipuCely

Zaujímavosti.

  • Inkovia nevymysleli Quipu. Používali ich niektoré predinkské etniká. Najstaršie quipu sa našli v oblasti Caral severne od hlavného mesta Limy a majú niekoľko tisíc rokov.
  • Existovalo quipu- kalendár. Je to quipu, ktoré má približne 360 motúzov a je veľký predpoklad, že obsahuje informácie o čase. Deň žatvy?  Kedy zasadiť? Zatmenie? Obradný deň?
  • Existovalo „náboženské quipu“, Španieli píšu, že všetky ich dali zničiť. Je známa historka, kde jeden farár naučil indiánov chodiť na spoveď, ale oni veľmi nechápali, čo sa vlastné od nich chce. Neskôr to zistili a chodili jeden za druhým sa vyspovedať ale farár zistil, že všetci povedia tie isté hriechy. Neskôr zistil, že vonku si podávali malé quipu a takto chodili na spoveď.
  • Možno existovalo quipu, kde bola napísaná história dôležitých vládcov.
  • Quipu sa používalo dlho po páde inkskej ríše. Argentínski vojaci, ktorí v 1821 bojovali za oslobodenie Peru napísali, že keď pýtali zásoby od indiánov, videli ako títo vytiahli povrazy a začali na nich  robiť uzly. (Možno, keby sa inkskí daňoví úradníci vrátili po 300 rokoch, aby mali účtovníctvo v poriadku)
  • Nezachovalo sa veľa quipu. Dôvodov je viac: Materiál je krehký, prestali sa používať a Španieli ich dali zničiť.

Moja vlastná správa

Často som rozmýšľal o tom ako poslať informácie v quipu. Napadá mi takéto niečo:

  • Motúz z červenej lamy, na ňom je 3 krát číslo 8: Puruchuco
  • 2 motúze z hnedej lamy, na ňom je dátum:  27.2.
  • motúze  rôznych farieb a materiálov, kde sú napísané takéto čísla: 15,5,8,50,20, 20,12,120.

Ja by som to čítal takto:

Obyvatelia dediny Puruchucu majú povinnosť 27.2. pripraviť pre vojsko nášho vládcu: 15 mladých vojakov, 5 mladých poštárov, 8 žien na pomocné práce, 50 lám na nosenie nákladu, 20 vriec zemiakov, 20 vriec kukurice, 12 vriec quinui a 120 šípov. Aké jednoduché!

V súčasnosti:

Existuje jedna dedina v Peru, ktorá má doteraz viacero quipu, ale používajú ich ako insígnie starostu pri dôležitých udalostiach a potom ich ukladajú v obecnej budove.

Poznáme približne 800 quipu. Najväčšia zbierka je v Berlíne, potom v Lime, veľká časť je v spojených štátoch.

Nedávno sa začali quipu kodifikovať. Vedci vymysleli symboly pre  materiál, farbu, číslice, atď. V posledných rokoch sa vedci začali intenzívnejšie venovať dešifrovaniu quipu. Dúfajú, že niekde nájdu „peruánsku Rossetskú dosku“. Niečo, ako quipu čo doniesli Inkovia a jeho španielsky prepis, alebo aspoň kresbu, alebo diagram tohto quipu.

Existuje teória, ktorá hovorí, že quipukamayoc čítal quipu za pomoci tkaniny, kde boli nakreslené udalosti. Quipu mohlo obsahovať len doplňujúce informácie: počty, dátumy, intervaly, atď.

 

Teraz najčítanejšie

Carlos Arturo Sotelo Zumaran

Prišiel som na Slovensko študovať pred viac ako 30 rokmi a potom som sa vrátil do Peru, žil som istý čas v Mexiku, ale nakoniec som sa s rodinou rozhodol vrátiť na Slovensko, kde som nepretržite 14 rokov. Som certifikovaný turistický sprievodca a majiteľ peruánskej reštaurácie CASA INKA v Bratislave a CK Eslovaquia Travel. Viac ako 10 rokov sprevádzam Slovensko, Peru, Bolívia, Ekvádor s Galapágmi a Mexiko. Napísal som knihu: „Eslovenčina je ťažká“. guia@eslovaquia.sk travel. eslovaquia.sk