Denník N

Najlepšie volebné programy ostali znovu len na papieri. Kde urobili SaS a SKOK chybu?

Reprofoto – Tomáš Lukačovský
Reprofoto – Tomáš Lukačovský

Čo môžu slušní politici a normálne strany spraviť lepšie.

Volebné programy strán SaS a SKOK! pre voľby 2016 boli rôznymi nezávislými odborníkmi ohodnotené ako najlepšie. Obe tieto strany však išli do volieb so stratégiami, ktoré im neumožnili ich programy presadiť.

SaS pred voľbami vylúčila akúkoľvek spoluprácu so stranou SMER. Týmto rozhodnutím sa zviezla na vlne gradujúceho odporu voči spôsobu Ficovho vládnutia, získala na svoju stranu mnohých nerozhodnutých voličov a stala sa druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. SaS následne v súlade so svojimi sľubmi nebola ochotná vstúpiť do vlády s víťazom volieb a rozhodla sa ostať v opozícii. V konečnom dôsledku tak strana ani po zdvojnásobení svojho výsledku nemôže realizovať svoj program.

SKOK! pred voľbami pripustil spoluprácu so stranou SMER za podmienky, že to bude jediná možnosť, ako presadiť svoj volebný program. Týmto rozhodnutím strana demotivovala desaťtisíce svojich sympatizantov, jej preferencie rástli len minimálne a mnohí potenciálni voliči sa nakoniec rozhodli voliť preferenčne silnejšie strany. Ľudia dali jasne najavo, že spoluprácu s Ficom si neželajú. V konečnom dôsledku tak SKOK! tiež nepresadí nič zo svojho volebného programu.

Volanie po skutočnej zmene ostalo nevypočuté

Najlepšie volebné programy nateraz ostávajú len na papieri. Slovensko sa neposunie výrazne vpred, pretože Ficov zlepenec len ťažko nájde zhodu na zásadných otázkach. Možno trocha zníži dane a odvody, premenuje zopár úradov, zdvihne platy učiteľom, zjemní svoju protieurópsku rétoriku, no veľké zmeny nečakajme. Bude to ďalšia manažérska vláda, ktorá už síce bude mať menej káuz, ale korupcia a rozkrádanie štátu úplne nevymizne.

Ľudia pritom dali vo voľbách jasne najavo, že si želajú skutočnú zmenu súčasného stavu, nielen jeho kozmetické úpravy. No hoci takmer 72 % voličov volilo inú stranu než SMER, tá bude naďalej neohrozene vládnuť, pretože v novej vláde získala najkľúčovejšie rezorty. Napriek tomu, že ľudia dali stopku stredovekej politike KDH, vládu tvoria opäť konzervatívne strany a aj katolícku agendu si takmer určite niektorá z nich prisvojí. Do tretice, hoci politici ako Procházka hlásali v kampani neúčasť vo Ficovej vláde, generačnú výmenu a veľkú modernizáciu štátu, nič z toho sa nepretavuje do reality.

Ak dnes ľudia na sociálnych sieťach masovo vyjadrujú nespokojnosť, nečudujme sa – požiadavka po skutočnej zmene ostala opäť nevypočutá. Niežeby si nová vláda nezaslúžila šancu, ale so všetkými jej stranami už Slovensko má skúsenosť a tá nie je pozitívna. S výnimkou Siete už totiž všetky koaličné strany boli vo vláde a veľké výsledky po sebe nezanechali.

Netreba tiež zabúdať na protest 670-tisíc ľudí (25 % voličov), ktorí volili nesystémových politikov: Matoviča, Kotlebu a Kollára. Hnutia týchto lídrov sú nesystémové, pretože nemajú celoslovenskú pôsobnosť, riadnu členskú základňu ani plán, ako riadiť štát. V hnutí OĽaNO je síce najnovšie aj dosť slušných politikov, no rétorika a správanie jej lídra ju stále radí k stranám protestného hlasu. K takým, ktoré sa v opozícii môžu udržať desiatky rokov, no zodpovednosť za vládnutie by neuniesli.

Veľkým výkričníkom pre politikov je tiež odkaz každého dvanásteho voliča, že v prípade pokračovania súčasného stavu zdvihne ruku aj za radikálne či násilné riešenie. V takejto situácii je neprípustné, aby lídri koalície i opozície ďalej šírili nenávisť voči menšinám, považovali Brusel za pôvodcu všetkého zla a používali radikálny slovník plný slov ako zrada, grc, had a zmrd. Týmto legitimizujú nenávistnú politiku fašistickej ĽSNS a v konečnom dôsledku nepomôžu sebe, ale niekomu inému.

Čo môžu slušní politici a normálne strany spraviť lepšie

Ak chcú normálne strany zastaviť radikalizáciu spoločnosti a po ďalších voľbách presadiť svoje programy, ktoré majú potenciál priniesť skutočnú zmenu, musia sa zamyslieť, čo môžu spraviť lepšie.

Pre strany hlásiace sa k hodnotám liberálnej demokracie je napríklad neprípustné, aby tieto hodnoty pre nich v praxi neplatili. Kampaň sa skončila, je potrebné pozorne zvažovať každé jedno vyhlásenie a nepridávať sa k rétorike nesystémových a radikálnych strán.

Politici, ktorí po voľbách opustili Sieť a Most-Híd, by mali zvážiť, či budú zakladať nové strany. Možno bude lepšie, ak sa pridajú k už existujúcim stranám. Túto možnosť by mali zvážiť aj všetci tí, ktorí už dlhšie naznačujú vstup do politiky, ale alibisticky zanevreli na voľby 2016 z dôvodu ich „nezmyselnosti“ (aj tak vyhrá Fico) a príťažlivé sú pre nich až ďalšie voľby.

Normálne politické strany sa tiež musia priblížiť ľuďom. Musia byť prítomné v regiónoch, preto by nemali mať obmedzený počet členov, z ktorých väčšina žije v Bratislave. K ľuďom sa dá priblížiť aj permanentnou aktivitou na sociálnych sieťach či občianskou angažovanosťou.

Nesmie už tiež dochádzať k vzájomnému haštereniu slušných politikov, pretože to len zvyšuje nedôveru ľudí voči normálnym stranám. Ak by časom došlo k obrúseniu hrán, možno bude na mieste aj spolupráca takýchto strán. Ak budú normálne strany predstavovať v očiach verejnosti reálnu alternatívu, po ďalších voľbách už svoje programy presadia.

Zmena volebného systému, odpolitizovanie verejnej správy, zmena voľby generálneho prokurátora, modernizácia školstva, registrované partnerstvá, zvyšovanie kvality životného prostredia, funkčný zákon o ochrane zvierat, finančná odluka cirkví, budovanie európskej hrdosti – to všetko tretia Ficova vláda takmer určite nepresadí. Avšak vláda, ktorá príde po nej, na to môže konečne získať mandát. Dopyt po skutočnej zmene je reálny.

Teraz najčítanejšie