BLOG
Tomáš Pavelka
Tomáš Pavelka
2 530

Bizarné financovanie stavebných úradov – 2.časť

Na niektorých stavebných úradoch hojno, na iných … bieda.

V predošlom blogu (tu) som sa pokúsil naznačiť nevhodnosť súčasného modelu financovania stavebných úradov cez súčty údajov z jednotlivých samosprávnych celkov (krajov). Už pri porovnávaní krajov možno tušiť, že niečo nie je v poriadku. V tomto blogu sa bližšie pozriem na súčasný model financovania cez čísla od jednotlivých stavebných úradov, napríklad v podiele štátnej dotácie na 1 úradníka. Pôvod týchto údajov bol vysvetlený tiež v predošlom blogu.

Ak by niekto krútil hlavou nad tým, že rozrátať štátnu dotáciu pre stavebné úrady na počet úradníkov alebo na počet nevybavených spisov je nelogické, uvádzam krátke zdôvodnenie. Od presunu štátnej stavebnej správy v roku 2003 na obce/mestá, sa štát nijako nezaujíma (alebo len minimálne) o situáciu na úradoch, v zmysle – ako sa vyvíja množstvo agendy. Neexistuje žiadna jednotná metodika pre jej evidovanie. Každý stavebný úrad má svoje vlastné pravidlá evidovania začatých, vybavených, uzatvorených alebo archivovaných spisov. (Dokonca mám skúsenosť, že úrad eviduje agendu tak (jemne povedané) povrchne, že už po roku nie je možné niektoré spisy vyhľadať.)  Keďže obce/mestá si softvéry (registratúry) na evidovanie písomnej agendy vyberajú slobodne, a tieto softvéry pracujú s rozdielnymi pravidlami a funkciami, jednotná evidencia neexistuje. Samozrejme, že porovnávať úrady napríklad podľa množstva došlej alebo vybavenej agendy by bolo určite veľmi zaujímavé a aj logické, ale v súčasnosti to nie je možné. Stručne povedané – keď nejestvuje jednotný spôsob evidencie agendy na všetkých stavebných úradoch, je veľmi náročné porovnávať ich medzi sebou. Porovnateľným údajom je preto iba počet úradníkov a počet nevybavených spisov, hoci tiež iba relatívne. Aj preto sa výpočty v týchto blogoch opierajú najmä o tieto údaje. Iné k dispozícii nie sú, a tak skoro asi ani nebudú. Lebo niet toho, koho by zaujímali presné údaje o tom, čo sa s agendou na prvostupňových stavebných úradov deje.

Len pre ozrejmenie iba okrajovo spomeniem, že jediné údaje, o ktoré sa štát zaujíma, sú napríklad počty povolených (alebo zrušených) bytov a ich výmera v m2, čo sú ale čísla absolútne irelevantné pre optimálne ekonomické riadenie štátnej stavebnej správy. Navyše o uvedené čísla má záujem Štatistický úrad SR, ktorý sa, s veľkou pravdepodobnosťou, na tvorbe modelu financovania štátnej stavebnej správy nijako nepodieľa.

A teraz k prepočtom. Pri rozdelení štátnej dotácie pre stavebné úrady na jednotlivých úradníkov a 12 mesiacov v roku (počet úradníkov – stav ku koncu roka 2015), kalkulačka ukazuje zaujímavú hrôzu. Kým napríklad na stavebnom úrade v Chorvátskom Grobe pripadne na 1 úradníka žalostných 89 € mesačne, v Kráľovskom Chlmci výpočet naznačuje “kráľovských” 2.353 € mesačne. 2.540 % viac !

Príspevok € na úradníka C

Ešte “zaujímavejšiu hrôzu” prináša výsledok, síce netradičného, ale zaujímavého prepočtu – ak sa dotácia od štátu rozdelí na nevybavené spisy, evidované na konkrétnych úradoch ku koncu roku 2015. Na prvom mieste v biede sa opäť umiestnil Chorvátsky Grob, s dotáciou/almužnou 15 € na 1 nevybavený spis, v porovnaní s obcou Zákamenné, s bakšišom 8.170 € na 1 nevybavený spis. Viac ako 54.000 %-ný rozdiel !!!

Príspevok € na 1 spis

(Údaje o štátnej dotácii všetkým obciam/mestám, nájdete – tu.)

Chorvátskemu Grobu za rok 2015 patrila štátna dotácia v celkovej výške cca 4.300 €. Obci Zákamenné cca 40.000 €, keďže je spoločným stavebným úradom pre viac okolitých obcí, čiže podľa súčtu ich obyvateľov (druhá strana, druhý riadok – tu). O problémoch so živelnou výstavbou v Chorvátskom Grobe sa toho popísalo dosť (napríklad tu). Počul ale niekto o problémoch so živelnou výstavbou v Kráľovskom Chlmci, alebo v Zákamennom?

Naozaj sa nepýtam so zlým úmyslom, ale potrebuje na fungovanie stavebného úradu obec Zákamenné od štátu dotáciu ročne cca 40.000 €, približne rovnako ako napríklad Nové Mesto nad Váhom? Pretože kým Zákamenné evidovalo na konci minulého roka na jedného úradníka 2 nevybavené spisy, Nové Mesto nad Váhom až 138 !!!  

Aj keď sa už budem opakovať, musím opäť zdôrazniť, že súčasný model, podľa ktorého sú stavebné úrady dotované štátom podľa počtu obyvateľov, zoči voči logike neobstojí !

Nebudem radšej ďalej v súčasnom modeli hľadať logiku, pretože by som cítil ako starnem pri hľadaní logiky tam, kde zjavne nie je. Že súčasný model (ne)funguje už 12 rokov, iba konštatujem. Navyše model financovania je iba jedným z niekoľkých (pokazených) ozubených koliesok v celom tomto obrovskom (ne)funkčnom stroji.

Na zjavnú nenormálnosť súčasného modelu ešte poukážem na jednom príklade. O kolegoch z Petržalky (ale nie len o nich) sa hovorí, že majú na stole asi viac spisov než je únosné, pretože nestíhajú. Aj čísla niečo naznačujú, keďže sa Petržalka objavila na popredných priečkach “mojej hitparády” v počte nevybavených spisov (viac v zajtrajšom blogu). Kým petržalský stavebný úrad dostal za rok 2015 dotáciu od štátu 97.600 €, petržalská matrika dostala dotáciu 106.000 €. A čo myslíte, eviduje aj matrika viac ako 1.000 nevybavených spisov, tak, ako stavebný úrad? Stavím sa, že nie. Nenachádzam slová, ak sa snažím k týmto anomáliám napísať niečo rozumné. Nič proti matrike, práve naopak! Zjavne má štátna správa na úseku matrík, niekde tam na ministerstve, lepšieho “financmajstra”, ako má stavebná správa. (Údaje o výške dotácií pre matriky nájdete – tu).

„Inventúra spisov“ na každom úrade, kde som prišiel pracovať, ukázala mozaiku hrôzy. Žilina – cca 1.300 nevybavených spisov, BA Staré Mesto – cca 1.100 nevybavených spisov, BA Karlova Ves – cca 400 nevybavených spisov. Aj keď „štatutári“ po takýchto (dych vyrážajúcich) zisteniach mali záujem o personálne posilnenie a stabilizovanie úradov, odpoveď bola vždy rovnaká: „Na mzdy pre potrebných nových zamestnancov samospráva v rozpočte nemá peniaze„. Odpoveď to bola logická a správna. Samosprávna pokladnica predsa nie je určená na plátanie dier vo financovaní prenesenej štátnej správy. Avšak pod ťarchou pocitu zodpovednosti starostovia neskôr predsa len nejaké prostriedky na nových zamestnancov našli, aj keď, žiaľ, zväčša na úkor samosprávnych povinností. No poznám aj takých starostov, ktorí stavebné úrady vnímajú ako terciárnu záležitosť, bez akéhokoľvek záujmu o bližšie poznanie problematiky. Že majú na úrade neúnosné množstvo nevybavených spisov ich prosto neobťažuje. Potom sa ale nečudujme, že sú úrady, kde sa úradníci topia v mori spisov, a stavebníci, čakajúci na svoje povolenia, v mori sĺz. Nielenže chýbajú peniaze, ale aj pocit zodpovednosti, ba dokonca možno aj zdravý rozum.

Sú úrady, na ktorých má jeden úradník priemerne nula až 5 nevybavených spisov. Ale sú aj úrady, na ktorých ich má jeden úradník viac ako 50, dokonca viac ako 100. A máme aj rekordérov s počtom preshaujúcim 150. Preto témou zajtrajšieho blogu (tu) budú „uvarené žaby“.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Som úradník. A snažím sa rozvíriť debatu o zlepšení fungovania štátnej stavebnej správy.

Blogy

|