Denník N

Reakcia na Pod lampou po útokoch v Bruseli.

V poslednej relácii sme sa mohli medzi riadkami dozvedieť, že ak si niekto myslí, že existuje súvislosť medzi utečencami a atentátnikmi v Európe, môže za to jeho nevzdelanosť. Utečenci sú jedna skupina a atentáty organizujú potomkovia imigrantov, ktorí sa narodili v Európe. Sú to vraj dve úplne odlišné skupiny.
Pripusťme teda, že neexistuje priame spojenie medzi utečencami a dnešnými atentátmi. To ale vôbec nevylučuje možnosť existencie spojenia medzi dnešnými utečencami a budúcimi atentátnikmi. Pripájam sa k názoru, že prijatie utečencov v počte, ako to vidíme v niektorých západných krajinách, je socioekonomický experiment. Keby ste taký experiment chceli zorganizovať v rámci nejakej štúdie na univerzite, tak vám ho neschváli paradoxne – etická komisia.
Možno bude niekto namietať, že nikde nie je napísané, že z utečenca sa musí stať atentátnik. Realita je ale taká, že úspešná integrácia utečencov do európskej spoločnosti v danom počte a situácii je nepravdepodobná. Nepravdepodobná preto, že západná spoločnosť si nevie poradiť ani s integráciou medzičasom vlastného obyvateľstva, ktoré chodí dobrovoľne bojovať do Sýrie, respektíve nemá vyriešený problém prehlbujúcej sa sociálnej nerovnosti. Táto potencuje radikalizáciu či už jedným, alebo druhým smerom. Skupina utečencov alebo migrantov a skupina atentátnikov sa jednoducho nedá ľahko matematicky oddeliť. Ak tieto množiny nemajú prienik dnes, je pravdepodobné, že ho budú mať zajtra. Tak ako platí, že nie každý utečenec je atentátnik. Platí, že takmer každý atentátnik pochádza zo socioekonomickej vrstvy, do ktorej dnes smeruje väčšina utečencov. To znamená skupiny trpiacej pocitom nepochopenia, spoločensky izolovanej majoritou a často s nízkym príjmom a bez jasnej perspetívy.
Jednoduchá otázka postoja k utečencom – Pomôcť utečencom utekajúcim pred vojnov? sa potom ale mení na komplexnú otázku: Pomôcť utečencom a imigrantom aj za cenu, že sa z nich alebo ich potomkov pravdepodobne v určitom percente stanú v budúcnosti atentátnici? Doteraz sa položenie si tejto otázky označovalo za neoprávnený strach, resp. znevažovalo tým, že väčšina obyvateľstva ešte utečenca na vlastné oči ani nevidela, takže si nemôže na tému vytvoriť relevantný názor. Nuž podľa tejto logiky by sme si vlastný názor nemohli vytvoriť ani na atentáty v Európe.
Tak isto, ako nepanuje v spoločnosti zhoda nad tým, či je správne zostreliť teroristom unesené lietadlo plné ľudí predtým, než to napáli do mrakodrapu plného ľudí, neexistuje ani zhoda na otázku, či pomáhať utečencom bezvýhradne a za akúkoľvek cenu. Napríklad cenu vlastnej bezpečnosti. V Bruseli sa stala ďalšia tragédia. A smrť nevinných ľudí je ďalším dôvodom na zamyslenie. Možno tragická chvíľa alebo obdobie po nej dokonca oprávňuje k tomu, aby sa mohli kritizovať vládnuce pomery v Bruseli. Či už sa jedná o jeho bezpečnostné slúžby, alebo (ne)existujúci európsky koncept obrany. Ak naopak všetko ostane pri starom ako doteraz a každá kriitika pomerov v Európe sa bude vyhlasovať za euroskepticizmus, tak nezmyselné vraždenie bude pravdepodobne pokračovať. Zatiaľ sa reflektovanie skutočnosti dostalo do fázy, kedy sa odpoveď hľadá v represívnom policajnom štáte.

Až tragikomicky vyznievajú hlasy hľadajúce aspoň aspoň aké také pozitíva na utečeneckej kríze a tvrdiace, že príchod utečencov prispeje k riešeniu zlej demografickej situácie v Európe. Je to asi tak, ako keby sme v situácii, keď nám v aute dochádza benzín pritankovali na pumpe naftu s odôvodnením, že iné riešenie neexistuje. No asi by sme dlho na naftu nejazdili. Keď má Európa demografický problém, tak treba riešiť príčiny toho, prečo ľudia v Európe nemajú deti a odchádzajú zo svojich krajín, rozvádzajú sa a nie importovať ľudí z Afriky a Blízkeho východu do Európy. V EÚ dnes poznáme voľný pohyb osôb a kapitálu garantovaný podpísanými zmluvami. Utečenecká kríza potom nie je ničím iným, než pohybom ľudí v globalizovanom svete na základe nepísaných európskych morálnych zásad. Napriek tomu, že svet je globalizovaný, pojem Blízky východ sa vzťahuje geograficky na Európu a my to dnes dostávame pocítiť na vlastnej koži.

Teraz najčítanejšie