Dokonalý divadelný zážitok
Sama by som lepšie nepopísala ako vyzerá moja duša. Ak ma chcete pochopiť, choďte si do zvolenského divadla “pozrieť” hru Zajatec vlastného príbehu. Myslela som si, že len ja som divná, ale vraj ide o generačnú výpoveď :) – nás narodených okolo roku 1980. Som pokojnejšia, že nás je “takých” viac a vďaka tejto hre nás napr. rodičia môžu pochopiť.
V hľadisku: Priamo počas predstavenia som sa cítila pochopená. Zrazu som mala pocit, že nie som sama divná, keď niekto “vymyslel” takúto hru a herci stvárňujú postavy tak dokonale akoby ich dôverne poznali a prežívali. Osobne som lepšie stvárnenie rolí u účinkujúcich ešte nevidela, až na jedného, ktorého som zažila hrať aj presvedčivejšie. Občas poľavil z výrazu a stratil charakteristické postoje a gestá. Mal najťažšiu úlohu v tom, že jeho rola bola akoby najcivilnejšia a udržať ju chcelo preto obrovskú mieru sústredenia.
Všetko mi do seba zapadalo a dokonale sa dopĺňalo – obsah dialógov a monológov, herecké výrazy, hudba, kostýmy, scéna, svetlá.
Úžasne sa mi páčili kostýmy a scéna, ktoré vystihli to, čo je pre mňa slovami nevypovedateľné. Presne taká ako scéna som ja vo vnútri. Na takomto pozadí sa odohráva môj vnútorný príbeh. A kostýmy sú také ako postavy, ktoré stretávam v živote a snažím sa ich pochopiť – Ľudia okolo mňa. Moja mamka videla predstavenie o pár týždňov skôr a scéna a kostýmy ju veľmi rušili. Sediac v hľadisku som pochopila prečo. Dokonale mi ladili s mojou dušou aj obsahom hry.
Diskusia vo foajé: Po predstavení som priateľom povedala o rozdielnom vnímaní scény a kostýmov u mňa a mojej mamy. Kamarátka a dramaturgička Uršuľa Ferenčuková mi povedala, že je to prirodzené, lebo ide o generačnú výpoveď nás 30 – 40 ročných. Myslím si, že katarzia sa teda dostaví pravdepodobne len u nás. :) A zároveň som našla pokoj, že to nie je len môj chaos, ale vnútorný svet celej našej generácie. Úľava. Po následnej diskusii k hre sa mi páčila ešte viac.
Napadlo mi, že toto môže byť dokonalý kľúč k pochopeniu našej generácie. To čo moju mamku rušilo pri hre, je zrejme to, čo nedokáže na mne pochopiť a privádza ju k pocitom bezmocnosti a k rezignácii. Mami, predstav si, že táto scéna je vnútorný obal mojej duše (ako vnútro plechovky) a celý môj príbeh sa v nej odohráva s hudbou, kostýmami a ľudskými príbehmi ako v Zajatcovi vlastného príbehu. Ľahšie sa Ti chápe, ako ťažko sa mi žije samej so sebou a so svetom? To, čo ťa rušilo a iritovalo, je to s čím ja musím žiť. Také mám vnútro. Nie je to ľahké. Je to moje. Naše. Teda zdá sa, že celej našej generácie.
Po pár dňoch: Po pár dňoch som si konečne mohla dovoliť sadnúť si a písať o mojej interpretácii Zajatca vlastného príbehu. Počas tých dní som si mnohokrát prechádzala možnosti chápania významov v hre. Každá z mojich dlhých horúcich ranných spŕch bola intenzívne preplnená týmto divadelným zážitkom. Ďakujem autorom! Pre mňa majstrovský kúsok. Hra “rozozvučí naozaj všetky zmysly” ako sľubuje DJGT vo Zvolene a naozaj si v nej každý môže “nájsť svoju líniu”.
A napadá mi možnosť, že by som si rada pozrela ako by hra vypálila, keby bola odprezentovaná bez slov – bez textov, ako keď len stiahnete zvuk.
Premýšľam v obrazoch a táto hra zobrazila to, čo neviem o sebe opísať, aby to bolo pre iných pochopiteľné.
Zajatec vlastného príbehu je autorské dielo napísané na mieru zvolenskému DJGT. Pri tvorbe sa spojili talentovaní režisér a autor Jakub Nvota a vychytená skladateľka Ľubica M. Čekovská. K tejto zaručene zaujímavej autorskej dvojici sa pridali extravagantné kostýmy a scéna bratov Daubravovcov, na ktoré som počula rozpačité komentáre. Už chápem prečo. Z fotografií sa porozumieť tejto hre nedá ani si predstaviť aká je, pretože im chýba tretí a štvrtý rozmer.
