Denník N

Slovenský volič a politická scéna

Čo che volič, ako volí a z čoho si vyberá

Volebné výsledky vzbudzujú rôzne komentáre a analýzy ohľadom príčin terajšej situácie. Dovoľte mi, aby som sa i ja zamyslel nad touto situáciou, ale z trochu iného uhla pohľadu, snažiac sa ísť na základy našej politickej scény a toho, čo chce slovenský volič.

Slovensko je pomerne mladou a ešte nedospelou demokraciou. Dovolím si tvrdiť, že mnohým nezáleží na demokratických hodnotách a môžeme preto tolerovať aj radikálne názory a riešenia rôznych situácii. Navyše, nemáme konzistentnú demokratickú formáciu. Je tu niekoľko generácií, čo zažili starý režim (a vyhovovalo im to) a potom po zmene boli svedkami rodiacej sa demokratickej spoločnosti, ktorá sa snažila rýchlymi krokmi dobehnúť zameškané, no úplne sme ešte nedozreli.

Slovenská politická scéna nemá klasické delenie na ľavicu, pravicu a stred a aj keď tu máme strany, ktoré zapadajú do tohto členenia, ale nie všetky sú jednoznačné. Iste, rozdiely medzi politickými stranami sa nachádzajú v jednotlivých otázkach a programových bodoch. Avšak, máme tu ľavicu, ktorá má v niektorých prípadoch pravicovú tendenciu a naopak pravicu s ľavicovou tendenciou. Na našej politickej scéne chýba stred a stabilných a dlhodobých strán veľmi nemáme. Ak sú strany založené na jednej osobe, tak ich stabilita je len zdanlivá. A aj preto našej politickej scéne dominuje populizmus a ohováranie.

O to viac delenie sa na politikov a nepolitikov, takzvaných obyčajných ľudí, je len veľmi zjednodušeným delením, lebo každý, kto je členom politickej strany, hnutia alebo kandidátom na ich listine, a o to ešte viac, ak je v parlamente, je politikom. Ba dokonca, podľa starovekej tradície, každý človek je tvorom spoločenským, a teda politickým. No a politika je, resp. by mala byť správou vecí verejných a hľadaním spoločného dobra. Iná je však otázka, ako títo ľudia robia politiku.

Máme tu však voličov, čo uprednostňujú rýchle a krátkodobé riešenia pred dlhodobými a trvajúcimi. Ide totiž o akýsi konzumný spôsob: chcem to, tu a teraz. Preto voliči hľadajú politikov, ktorí plnia to, čo sľubujú, no jedná sa však o kozmetické riešenia bez toho, aby efektívne riešili jadrá problémov. Takíto politici sa riadia podľa rímskeho „chlieb a hry“, a žiaľ, my im vo väčšine na to naletíme.

Potom tu máme nespokojného a nedôveryhodného voliča, ktorému sa ani nečudujem, lebo politickej scéne chýba kultúra. Často, a najmä pred voľbami sme svedkami anti-kampane namiesto kampane. Politická scéna je polarizovaná. To, čo jedna strana navrhuje, druhá tomu oponuje, prípadne to, čo jedna vláda uzákoní, nasledujúca zmení. No takto spoločnosť a naša krajina nemôže napredovať. Namiesto toho potrebujeme dialóg a hľadanie spoločných a čo najlepších možných riešení pre Slovensko. Avšak tomuto postupu a hlavne dialógu je potrebné učiť sa.

Volebný program voličov až tak veľmi nezaujíma, ale skôr kto s kým, resp. proti komu, prípadne zopár bodov, na ktorých je založená kampaň. Slovenskému voličovi chýba komplexná vízia krajiny a tým aj programových riešení.

Máme tu aj kritikov Európy a únie, tzv. euroskeptikov. No tu je potrebné rozlišovať medzi kritickým pohľadom nad súčasnou situáciou – lebo únia nemôže byť založená len na ekonomickom bode, ale to je na dlhšie rozvinutie – a euroodporom založeným na tom, že náš pohľad na svet má rozhľad od Bratislavy po Ubľu, prípadne po Moskvu, ako keby zvyšok sveta ani neexistoval.

Istotne nie je potrebné rozvíjať diskusiu o konzervatívnych, ultra-liberálnych, nacionalistických, menšinových a neviem akých voličoch.

V každom prípade, Slovensko a jeho politická scéna potrebuje slušných a odhodlaných ľudí, ktorí by robili politiku pre ľudí, teda pre spoločné dobro a nie len pre určitú úzku skupinu, a to dialógom a kultúrne. No na druhej strane by mali voliči dvakrát merať a raz strihať, teda dobre si uvážiť komu dať svoj hlas. Nenechať sa oklamať rôznymi sľubmi, ktoré neponúkajú efektívne riešenia. To si však vyžaduje záujem o dianie na Slovensku, ale i mimo neho, uvedomiť si skutočné problémy a snažiť sa predstaviť si aj nejaké riešenia. Je teda potrebné vedieť čítať medzi riadkami a nielen pasívne prijímať všetko to, čo vychádza od politikov.

Teraz najčítanejšie