Desať must-have každého hradu

Medzi ľuďmi, čo „prešmejdili“ veľa hradov a múzeí, sa traduje pomyselný zoznam vecí, ktoré nesmú chýbať na žiadnom hrade, zámku či kaštieli. Včera, pri neplánovanej prehliadke Oravského hradu som len s ťažkosťou premáhal smiech, lebo plno hradných stálic sa objavilo i tu. Na svoj vlastný popud som si teda dovolil zoznam týchto podivuhodností skompletovať a doplniť krátkym komentárom.

Asi na nijakom hrade človek nezažije tieto kuriozity všetky, no všade sú min. 2 – 3. Ideálny hrad, teda ten, čo by mal všetky, by obsahoval:

1. Strašidlo. Jedna z najdôležitejších položiek. Či už je to biela pani, rytier bez hlavy, pes, Bátoryčka alebo Rumburak – na mene nezáleží. Bez poltergeista to v sprítomnenom temnom stredoveku prosto nebaví.
2. Vševidiaci obraz. Stretol som sa s tým asi stokrát. „Dôkladne si pozrite portrét hradného pána XY… Ak sa kúsok prejdete, zistíte, že oči pána XY sú stále upreté na vás…“ zaznejú tajomné slová sprievodcu. Erudovanejší sprievodca pridá aj technologické podrobnosti o špeciálnej technike, ktorú ovládali len talianskí renesanční maliari. (Kto iný než naklonovaný Da Vinci by zvládol túto tajomnú techniku?)
3. „Plodná“ stolička, lavica. Kus nábytku, ku ktorej sa viaže kliatba – ktorá žena si sadne, do roka sa vydá, alebo bude mať dieťa, alebo oboje. Hold smola, gendrovo nevyvážený stredovek. (Jedna z najznámejších je v Bojniciach.)
4. Studňa prianí. Nie je to iba špecialita hradov, ale nemôže chýbať. Môžete hodiť peniažtek, popr. iný votívny dar bohu podzemných vôd a poprosiť o čokoľvek. Šikovnejší môžu na spôsob Mr. Beana nasadiť magnet na tyči a nejaký šesták bohu studne potiahnuť. Upgrade version je mať k studni aj legendu (viď Trenčín).
5. Teta/ujo s obdivom. Oný obdiv spočíva hlavne v povzdychu: „Ako to mohli tí ľudia postaviť bez žeriavov a motorov!“ Väčšinou po onom zvolaní nasleduje rozhorčenie, že dnes máme všetky možné techniky a do pár rokov sa nám „chalupa sype“. Tete aj ujovi žiaľ uniká, že daný komplex vznikal desiatky (stovky) rokov a stál minimálne toľko životov.
6. Chytrolín skupinky. Neviem, či je slovo „chytrolín“ spisovne. Najlepšie však charakterizuje člena skupinky, ktorý „zedol“ hudbu i všetku múdrosť sveta. Väčšinou sa jedná o muža vo veku 40+, doprevádzaného chápavou manželkou. Sprievodca je z neho na prášky, lebo mu stále skáče do reči, opravuje ho a nesúhlasne frká. Dal by sa teda nazvať i „sprievodcovo peklo“.
7. Mučiareň. Ánooo, to je ono, krv musí byť. Trošku odpudivo vyzerajúcich nástrojov, povrazy z Baumaxu a pár dosiek, čo ledva držia pohromade. Chudák mučeň – chudák kat.
8. Pás cudnosti. Asi jeden z najrozšírenejších mýtov o temnom stredoveku. Rytier ide do vojny, tak si dá manželku doslova pod zámok. Hygiena si to šla hodiť. (V skutočnosti sa jedná o legendu z čias osvietenstva, viac tu.)
9. Zamurovaná panna. Toto je z kategórie „optional“, spomínam si na niečo podobné len z Budatína, ale určite sa vyskytuje i inde. Základ tvorí ako inak legenda – hrad nešlo postaviť, rúcali sa múry, padala veža alebo iný developerský problém. Vedma či starejší poradili poradili developerovi (=hradnému pánovi) obetovať svoju dcéru alebo inú dievčinu – podstatné je, aby bola panna – a zamurovať ju do svojho nového sídla. Chúďa dievča to zo zrejmých dôvodov neprežilo. Následne nabralo podobu z bodu č. 1.
10. Prevért, aneb padací záchod. Reálna vec, z pochopiteľných príčin však jedna z najpútavejších vecí. Erbom rozumie len málokto, záchodu každý.

K hradu patrí ešte plno iných vecí – katovské meče, o ktorých vás bude sprievodca presviedčať, že sa „zaručene“ používali v boji (no kým by sa milí rytieri ohnali, aj by sa bitka skončila), imitácie barokového nábytku staré max. 120 rokov, pár „zaručene“ stredovekých tlačených kníh s názvom na chrbáte, posteľ, ktorá sa vidí všetkým malá, a preto si myslia, že ľudia v minulosti boli menší atd.

Samozrejme, všetko pokladám za milý „folklór“, ktorý už asi k tomuto druhu výletu patrí. Rozhodne nebijem za to, aby tieto kuriozity zmizli (č. 5 a 6 nezmiznú aj tak nikdy). I ony majú niečo do seba. Minimálne podnecujú v ľuďoch záujem o minulosť, v deťoch možno to čaro, ktoré poznajú z rozprávok. Určite by sme však nemali ostať len pri tom. Je samozrejme na schopnosťoch sprievodcu, ako dokáže veci objasniť a podať.

Bohužiaľ, čo vnímam ako skutočný nedostatok našich hradov a zámkov, je, že sa neskutočne opakujú. Určite nie architektonicky, každé miesto má svojho genia loci. Ale interiér a expozície tvorí zväčša vždy buď múzeum zbraní, etnografická výstava alebo pár replík dobového nábytku. Nikdy som na hrade nepracoval, tak neviem, aké majú finančné možnosti, ale mnohé veci by sa dali spraviť oveľa viac kreatívne. Napr. použiť bývalú čiernu kuchyňu na vizualizáciu dobovej kuchyne, priblížiť animáciami každodenný chod takého hradu a pod.

Budem rád ak mi napíšete svoje zážitky z hradných kuriozít či must-have zo zoznamu, ktoré ste zažili. Rovnako tak i nápady na zlepšenia posunuli hradným kurátorom, ak takých poznáte. Hrady a zámky sú naša obrovská devíza, a keby to tam žilo, myslím, že turisti by sa len hrnuli.

A úplne na záver – koho bavil zoznam a iné „hradné blbiny“, odporúčam Poslední aristokratku alebo Aristokratku ve varu od A. Bočka – geniálnu a vtipnú ukážku problémov života na zámku.

foto: lili čišecká