Denník N

Zbrojné preukazy – diery vo vystavovaní spôsobilosti z pohľadu lekára

Bratislava, 25.11. 2015. Expanzné zbrane. Foto N - Tomáš Benedikovič
Bratislava, 25.11. 2015. Expanzné zbrane. Foto N – Tomáš Benedikovič

Napriek snahám o zdokonalenie legislatívy je treba konštatovať, že v systéme priznávania spôsobilosti na držanie strelnej zbrane najmä z hľadiska zdravotnej a psychickej spôsobilosti sú diery.

Vystavovanie zbrojných preukazov a najmä psychickej spôsobilosti pre držanie strelnej zbrane je téma, ktorá by si určite zaslúžila rozsiahlu spoločenskú diskusiu.

Napriek snahám o zdokonalenie legislatívy je treba konštatovať, že v systéme priznávania spôsobilosti na držanie strelnej zbrane najmä z hľadiska zdravotnej a psychickej spôsobilosti sú diery.

Podľa zákona sa k zdravotnej spôsobilosti môže vyjadriť iba všeobecný lekár, u ktorého je žiadateľ registrovaný a má u neho zdravotnú dokumentáciu. Ten musí najskôr pre potreby psychológa vydať všeobecný výpis zo zdravotnej dokumentácie, zameraný najmä na psychické poruchy a ochorenia nervového systému, ktoré by mohli byť kontraindikáciou k držaniu strelnej zbrane.

Tu ale nastáva prvý problémový bod. V súčasnosti nie je pre psychiatrické vyšetrenie potrebný výmenný lístok od všeobecného lekára, takže ten vôbec nemusí mať informáciu, že dotyčný psychiatra navštevuje. Ak je dobre kompenzovaný liekmi, lekár z bežného správanie vôbec nemusí poruchu poznať. A čo viac, veľmi často je problém dostať od psychiatra vôbec nejakú lekársku správu s diagnózami a predpísanými liekmi.

Je celkom pochopiteľné, že psychiater správu nechce poslať po pacientovi, ako to je na Slovensku obvyklé – všetky informácie z tejto správy totiž nemusia byť vhodné pre pacientov zrak. Za moju prax sa mi však ešte ani raz nestalo, že by som správu dostala od psychiatra iným spôsobom, napríklad poštou.

Rovnakým spôsobom môžu ujsť aj informácie o iných závažných zdravotných problémoch: jednoducho tým, že pacient správu o danej udalosti svojmu všeobecnému lekárovi neprinesie. Každý, kto má tušenie, že by mu informácia o rozličných zdravotných problémoch alebo o nadmernom pití alkoholu či užívaní drog mohla uškodiť, si takéto správy jednoducho nechá pre seba. A v praxi neexistuje oficiálny spôsob, ktorým by sa všeobecnému lekárovi táto informácia dostala.

Problémom je tiež rozšírený zvyk, že mnoho lekárov-špecialistov od pacientov vyžaduje, aby si na ich vyšetrenie priniesli kompletnú zdravotnú dokumentáciu. Prekvapivo niekedy len preto, že dokumentácie používajú na určenie poradia pacientov pri vyšetrení. Ak je žiadateľ o zbrojný preukaz dostatočne skúsený, nie je nič ľahšie, než si vopred dokumentáciu zapožičať a vytiahnuť z nej potrebné nežiaduce dokumenty. Samozrejme je zapožičiavanie dokumentácie nezákonné a lekár by za týmto účelom mal vystaviť a vydať len výpis. Prax je však úplne iná. Spraviť výpis z dokumentácie, ktorá má desiatky až stovky strán, je na niekoľko hodín a to je veľký problém jednak časový a jednak finančný – kto za tú prácu zaplatí? Pacient to samozrejme odmieta a často tlačí na lekára, že ho bez dokumentácie špecialista nevyšetrí.  Lekár to zadarmo (oficiálny výraz je „v rámci kapitačnej platby“) odmieta spraviť, takže pod tlakom pacienta, ktorý sa obáva, že ho špecialista bez dokumentácie nevyšetrí, ju nakoniec zapožičia.

Súhra všetkých týchto faktov vedie k tomu, že akýkoľvek formálny výpis z dokumentácie nezaručí, že žiadateľ skutočne netrpí zdravotným či psychickým problémom, ktorý je kontraindikáciou k držaniu strelnej zbrane.

Ďalší problémovým bodom sú psychologické vyšetrenia. Množstvo psychológov odmieta tieto posudky robiť najmä z dôvodu, že sa obávajú (často po vlastnej skúsenosti) osobnej pomsty žiadateľa, ktorému spôsobilosť nepotvrdia. Táto pomsta máva rôzne podoby – od vyhrážania a nadávok, cez hanlivé hodnotenia psychológa na webe až po poškriabané auto a prepichnuté gumy. Psychická nespôsobilosť je tvrdá rana pre každého, nielen pre motivovaných žiadateľov o zbraň. Aj z tohto dôvodu je sito spôsobilosti o niečo deravejšie, než by malo.

Samozrejme je tu aj otázka peňazí. Psychologické vyšetrenie nie je lacná záležitosť, v priemere stojí okolo 70€. Chcieť od neúspešného žiadateľa, aby psychológovi zaplatil takúto čiastku, je s istotou možné asi len cez pancierové sklo. Zaplatiť draho za službu a potom miesto nej získať len hanbu a poníženie (tak to často žiadatelia vnímajú), je asi príliš veľké sústo pre každého.

Poslednou témou na diskusiu by mal byť pravdepodobne rozsah psychologických testov a kvalita psychológov, ktorí ich vykonávajú. Nie som odborník, ktorý by si trúfal posúdiť, či použitá škála testov je postačujúca, alebo nie. V každom prípade ale záleží na tom, na akej odbornej úrovni je ten, kto ich vyhodnocuje a ako veľmi je ovplyvnený faktormi uvedenými vyššie. Z vlastnej skúsenosti musím konštatovať, že keď sa stretnú súčasné testy (alebo možno aj akékoľvek dokonalé testy) s neskúseným psychológom, diery v site spôsobilosti sa významne zväčšujú.

Na záver krátke zamyslenie nad potrebou bežného človeka  držať strelnú zbraň. Asi nie je prekvapením, že počet ľudí, ktorí majú potrebu zobrať spravodlivosť do vlastných rúk a hájiť svoje práva vlastnou zbraňou rastie priamo úmerne s pocitom, že v tejto funkcii zlyháva štát – s nefunkčnou a skorumpovanou políciou a súdnictvom. Zúfalstvo a pocit bezmocnosti sú veľmi silnou motiváciou k iracionálnemu konaniu, ktoré môže mať katastrofálne dôsledky.

Teraz najčítanejšie

Lenka Bachratá

Som vzdelaním všeobecná lekárka a dlhodobo sa venujem psychosomatike, psychofyziológii a ich súvislosti so zdravím a chorobou.