Denník N

9 dôvodov, prečo tento rok vynechať Testovanie 9

Na stredu 6. apríla je plánovaná realizácia testovania deviatakov základných škôl, tzv. Testovanie 9. Ide o každoročné preverovanie znalostí zo slovenčiny (resp. iného vyučovacieho jazyka) a matematiky u budúcich absolventov základných škôl.

Zdroj fotografie: pixabay.com

Napriek tomu, že Testovanie 9 je v našom školskom systéme pomerne silno zakorenené, stále nespĺňa nadmerné očakávania, ktoré s ním obvykle bývajú spojené. Tieto testy z dvoch predmetov majú totiž slúžiť takmer na všetko – na zistenie úrovne vedomostí a zručností žiakov na konci základnej školy; na selekciu tých najlepších z nich; ako vstupenka na strednú školu; ako indikátor kvality škôl a nástroj na zostavenie rebríčkov tých „najlepších“; na identifikáciu „kvalitných“ učiteľov; na výpočet tzv. pridanej hodnoty vo vzdelávaní.  Jedným testom sa však toto všetko jednoducho obsiahnuť nedá a preto to v skutočnosti ani nefunguje. Výsledky testov však každoročne významne ovplyvňujú ďalšiu vzdelávaciu dráhu našich detí.

Preto sa mi obzvlášť v tomto školskom roku, poznamenanom štrajkom učiteľov, nezdá fér žiakov celoplošne testovať. Som presvedčená, že ak by sa v tomto školskom roku testovanie deviatakov vynechalo, bol by to ten najrozumnejší prvý krok, aký by mohol nový minister školstva urobiť v prospech detí.

Vynechanie jedného, tohtoročného cyklu Testovania 9, má svoje opodstatnenie z nasledovných dôvodov:

  1. Štrajk učiteľov mohol zapríčiniť nerovnaké podmienky pri príprave tohtoročných deviatakov na testovanie. Keďže sa v niektorých školách v období prípravy žiakov na testovanie riadne neučilo, nemožno považovať podmienky, za akých sa žiaci na testovanie pripravovali, za porovnateľné. Znamená to, že žiaci škôl, ktoré sa do štrajku zapojili, môžu byť pri testovaní znevýhodnení. Z tohto dôvodu môžu byť skreslené nielen samotné výsledky testovania, ale aj ich porovnanie s výsledkami z predchádzajúcich rokov.
  2. Ministerstvo školstva by si malo pod novým vedením najprv ujasniť účel testovania, až potom v testovaní pokračovať. Testovanie 9 v podobe, v akej ho poznáme dnes, neplní účel, ktorý malo pôvodne mať a ktorý mu pripisuje väčšina rodičov. Vo verejnosti panuje mylná domnienka, že sa ním overuje úroveň osvojenia si základných znalostí v daných predmetoch, preto sú ľudia každoročne nemilo prekvapení, keď sa priemerné údaje správne zodpovedaných otázok pohybujú na úrovni 50-60 %. V skutočnosti to však neznamená, že žiaci zvládli iba polovicu základného učiva. Úlohou Testovania 9 totiž vôbec nie je zistiť, či všetci deviataci základné učivo zvládli, ale „vytriediť“ spomedzi deviatakov tých „najlepších“, ktorí sa potom môžu uchádzať o ďalšie štúdium na vybranej strednej škole bez prijímacích skúšok. Žiakom s najslabšími výsledkami v testovaní sa v školách nijako nepomáha doplniť si nezvládnuté učivo, podpriemerný výsledok v teste pre nich znamená len toľko, že majú obmedzený postup na vybrané stredné školy.
  3. O zmysluplnej podobe Testovania 9 je najprv potrebné viesť poctivú odbornú diskusiu, v ktorej sa zohľadnia viaceré scenáre možného vývoja vzdelávacieho systému do budúcna. Slovensku stále chýba vízia vzdelávania v horizonte presahujúcom jedno volebné obdobie. Pred voľbami to konštatovali odborníci, aj predstavitelia jednotlivých politických strán, preto sa predvolebná výzva učiteľov a ďalších občianskych iniciatív na vytvorenie dlhodobej koncepcie ďalšieho rozvoja vzdelávania dostala aj do programových priorít novej vlády. Rozumnejšie by teda bolo najprv si ujasniť ciele vzdelávania a až potom pristúpiť k testovaniu, na ktorom sa overí, nakoľko sa plnia.
  4. Väčší zmysel dáva urobiť najprv všetko pre to, aby mohli byť výsledky žiakov v testovaní čo najlepšie a zároveň zmeniť testovanie na taký typ merania, ktorý učiteľom pomôže výkony žiakov reálne zlepšovať. Prioritou v školstve by nemalo byť udržiavanie zaužívaných mechanizmov v chode, ale skvalitnenie každodenného učenia sa priamo v triedach a vytvorenie dostatočných motivačných a podporných mechanizmov na pomoc žiakom, ktorým sa v učení nedarí, aby mali šancu zlepšovať sa.
  5. Efektívnejšie by bolo venovať sa na hodinách slovenčiny a ďalších jazykov viac aktivitám, na ktoré dnes nemajú učitelia vôbec čas, a menej investovať do opakovaného potvrdzovania známej skutočnosti, že naši žiaci sú (nielen) v čitateľskej gramotnosti slabí. Medzinárodné výskumy ukazujú, že kľúčom k úspechu nielen v škole ale aj v živote je práve rozvinutá schopnosť porozumieť textu, uvažovať v širších súvislostiach, sformulovať vlastný názor a vedieť ho presadiť, diskutovať a spolupracovať s ostatnými. Rozvoj týchto „mäkkých zručností“ sa v našich školách dlhodobo zanedbáva.
  6. V školách sa treba radšej sústreďovať na to, aby všetci žiaci základnú školu riadne dokončili, nie ľpieť na takej podobe testovania, ktorá vôbec neukáže, koľko z nich ju nedokončilo a prečo. Testovanie 9 totiž neabsolvujú všetky deti z aktuálneho populačného ročníka, ale len tie, ktoré sa dostanú do deviateho ročníka. Na Slovensku však máme nemálo žiakov, ktorí ukončia povinnú školskú dochádzku v ôsmom alebo dokonca v siedmom ročníku základnej školy, ak opakovali niektoré ročníky. Testovanie 9 týchto žiakov vôbec nezachytí, čím sa jeho celkové výsledky skresľujú. Na Slovensku existujú lokality, v rámci ktorých sa do niektorých cyklov Testovania 9 nezapoja celé školy, pretože nemajú žiadnych deviatakov. Súčasná podoba Testovania 9 tak v skutočnosti neodkrýva reálny stav úrovne vzdelania absolventov základných škôl.
  7. Skorá jar je najnevhodnejšie obdobie na výber termínu testovania, ktoré má ovplyvniť ďalšiu budúcnosť detí. Znevýhodnení sú totiž všetci žiaci-alergici, počet ktorých každoročne stúpa. Výkon alergika sa v čase zvýšeného výskytu alergénov znižuje minimálne o 50 %. Ťažkosti spojené s alergickou reakciou bránia deťom v sústredení, a to aj vtedy, ak užívajú lieky. Jar je obdobím, kedy sa väčšine alergikov zdravotný stav a výkonová krivka zhorší, navyše v tomto roku hlásia imunologické ambulancie obzvlášť vysoké čísla akútnych alergických reakcií, čo súvisí s miernou zimou a skorým oteplením.
  8. Vynechanie tohtoročného cyklu Testovania 9 by mohlo byť „testom“, nakoľko je toto testovanie pre slovenské školstvo v skutočnosti dôležité. Som presvedčená, že keď sa jeden rok deviataci nebudú testovať, žiadna tragédia nenastane, školský systém sa nezrúti. Naopak, možno by to systému iba prospelo. Skúsenosti z iných krajín, aj z tých, ktoré majú oveľa masívnejšie testovanie žiakov (ku ktorému smerujeme aj na Slovensku), totiž naznačujú, že testovaním samotným sa kvalita vzdelávania nezvýši. Nedávno na to upozornili aj profesori svetových univerzít v otvorenom liste, v ktorom požadovali, aby sa vynechal aspoň jeden cyklus testovania PISA.
  9. Ak by sa tento rok upustilo od celoplošného testovania, mohli by sa ušetriť zdroje, ktoré by sa dali využiť na skvalitnenie výučby a vytvorenie zmysluplnejšieho testovacieho nástroja do ďalšieho obdobia. Každé testovanie je totiž v princípe drahá záležitosť. Ak teda existujú odôvodnené pochybnosti o zmysle tohtoročného testovania deviatakov, je namieste na záver použiť aj argument finančný.

Nie som proti testovaniu ako takému, ale každé celoplošné testovanie má svoje náklady, a to nielen finančné, ale aj psychické pre deti a organizačno-časové pre školy. Realizovať zle pripravené testovanie len pre to, že je naplánované, je na škodu všetkých.

Teraz najčítanejšie

Zuzana Zimenová

V oblasti vzdelávacej politiky sa pohybujem už niekoľko rokov ako analytička portálu Nové školstvo a autorka viacerých koncepčných návrhov a školských právnych predpisov. Patrím medzi iniciátorov kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Od novembra 2016 som poslankyňou NR SR. Viac na www.zimenova.sk