Denník N

Cena štátu: zlá odpoveď na zlú otázku

Kampaň INESS-u neodpovedá na dve najpodstatnejšie otázky: čo za dane dostávame a kto ich vlastne naozaj platí?

Je čas daňových priznaní. Spolu s nimi, tak ako už posledné roky býva zvykom, sa v novinách či na facebooku objavuje kampaň “Cena štátu” od INESSu. Asi jej najznámejším výstupom je bloček na ktorom si viete pozrieť cenu štátu – jeho jednotlivých služieb rozpočítaných na hlavu. Koľko ste tento rok za ten štát zaplatili? Tento rok to má byť 5657 eur na hlavu. Je to veľa?

Ťažko sa na túto otázku odpovedá, keď nevieme, čo za túto sumu dostávame. Je 113 eur na hlavu za políciu veľa, alebo málo? 59 eur za súdy a väznice a 48 eur za podporu v hmotnej núdzi? Netuším ako na ňu odpovedať, keď neviem čo za tie peniaze dostávame. K bločku by sme mali dostať aj “dodací list”.

Na efektivitu verejných služieb sa dá pozerať mnohými spôsobmi. Mali by sme si definovať ciele našich verejných programov (znižovať kriminalitu, predlžovať priemernú dĺžku života) a potom sa pozerať na ich výkonnosť. Darí sa im to dosahovať? Prinášajú investované peniaze výsledky? Rovnako je veľmi nápomocné, keď sa pozrieme ako fungujú verejné služby v podobných krajinách ako Slovensko. Darí sa im za rovnaký peniaz dosiahnuť lepší výkon? Až v tomto bode sa môžeme reálne baviť o mrhaní, neefektivite, alebo ich celkovej štruktúre. Vídim to aj na sebe a vo svojom okolí. Ľuďom nevadí platiť dane, aj by ich platili vyššie, ak by za ne dostali adekvátne služby a nerozkrádali by sa.

 

Screen Shot 2016-03-31 at 13.34.01
Porovnanie výkonnosti študentov v PISA testoch a financiách na študenta. (OECD, 2012 – pdf: https://goo.gl/hR8h43)

 

Pravdou je, že tento druh premýšľania vo verejnom sektore doteraz chýbal. Čo sa okrem iného prejavuje aj v tom, že systematický zber dát o verejných programoch a ich vyhodnocovanie, napríklad pri tvorbe rozpočtov, chýba. Veľmi ťažko zistíte, čo sú efektívne programy na reintegráciu ľudí na trh práce. Veľký krok vpred v tom smere bude projekt ekonómov Filka, Ódora a Kišša “Hodnota za peniaze”.

Žiaľ, pokým tieto dáta nemáme, je zverejňovanie takýchto bločkov hlavne ideologicky silne podfarbenou kampaňou podporujúcou zmenšovanie štátu. Čo je úplne legitímne a OK, len je to dobré priznať. Táto jednorozmernosť sa žiaľ dostáva aj do širšej politicko-makroekonomickej debaty. Odpoveď zmenšujme štát, lebo to nevie robiť je v situácií, kedy nám chýbajú základné dáta a rozumné postupy na jeho skúmanie intelektuálne nepoctivá, alebo mimoriadne ideologická. (Viem, že INESS rieši niektoré témy aj hlbšie a že toto je pre širokú verejnosť – ktorá si stále zaslúži širší pohľad)

Kto to zaplatí?

Druhá veľmi podstatná otázka, ktorú kampaň obchádza je, kto to celé zaplatí. Spomínaných 5-tisíc eur je síce aritmetický priemer na hlavu, ale diabol je ukrytý v reálnom rozdelení nákladov.

Koľko zaplatia nízkopríjmové skupiny, absolútne aj relatívne ku svojej mzde? Koľko stredná trieda a čo najbohatší? Prispievajú viac ľudia, čo sa živia prácou, kým k tým, ktorí dostávajú rentu z kapitálu je štát ležérnejší? Rovnako v prípade firiem, štát môže byť prísny na niektoré odvetvia či veľkostné kategórie, kým ostatné vedome či nevedome zvýhodňuje. Rovnako to či a ako zdaňujeme spotrebu, nehnuteľný majetok či environmentálne záťaže je dôležité politické rozhodnutie, ktoré ma rôznorodé dopady na jednotlivé skupiny v spoločnosti. Mali by sme ich poznať, keď o takýchto veciach rozhodujeme. Ak aplikujeme aj tento pohľad, môže sa nám vyjaviť značná spoločnská nespravodlivosť, klientelizmus či len čistý fušerizmus. No každopádne nič dobré.Na ilustráciu, vo Veľkej Británii sa kvôli nerovnomerným dopadom nových fiškálnych opatrení začína ohnivejšia debata k novému rozpočtu.

Väčší pocit spokojnosti a spravodlivosti tu zjednodušenou debatou nedosiahneme. Spoločenská dohoda, na ktorej stojí výber daní dokáže fungovať len vtedy, ak aj o nepopulárnych veciach, ako dane, budeme debatovať na základe jasnejších dát, argumentov a celistvejšieho obrazu. Mohli by sme sa k takejto debate konečne posunúť.

Teraz najčítanejšie

Martin Dubéci

Analytik a aktivista. Píšem si tu svoje poznámky k politike a spoločenským otázkam. Som členom predsedníctva a sekretárom hnutia Progresívne Slovensko. Venujem sa politickej stratégii a bezpečnosti.