Denník N

Sloboda vzdelávania je základným kameňom harmonickej spoločnosti, prestaňme ju obmedzovať!

Osnovy, podmienky vzdelania učiteľa majú byť v kompetencii školy nie ministerstva – zdravé konkurenčné prostredie zvyšuje kvalitu vzdelávania. Viac neštrukturovaného času pre deti, teória doma (video, interaktívny content), prax v škole.

Ucitelia znova strajkuju, lebo neboli splnene ich poziadavky a skolstvo je v zlom stave. Suhlas, co v poziadavkach ale chyba, je zmena nastavenia osnov a podmienok vzdelania ucitela. Bez toho zasadna zmena nenastane. Tieto zalezitosti su urcovane centralne, kariernymi uradnikmi kt. nevedia ake zrucnosti a vedomosti su pre zivot skutocne dolezite.
Toto by si mali managovat skoly. Jedine tak v skolstve vznikne zdrave konkurencne prostredie, nehovoriac o tom sucasny stav hrubo zasahuje do osobnej slobody – predstavte si ze by dospelym zakon urcoval ako maju travit ~30-40% svojho casu, firmam obor podnikania, sluzby a produkty kt. mozu ponukat…

Konvecny „prusky“ styl vyuky ignoruje individualitu (rozdielny talent, tempo a optimalny sposob ucenia) a kreativita prudko klesa ako dieta dospieva. Co potvrdzuje aj studia NASA, podla kt. pri nastupe do skoly vykazuje az 98% ziakov vysoku mieru kreativity, v 10 rokoch je to 30% a v 25-ke len 3%. Poznatky neurologie a pedagogickej psychologie za poslednych 20-30 rokov dospeli k nasledovnemu: 
Těžko bychom hledali horší prostředí pro učení, než je školní třída v tradiční škole. Tedy uzavřená místnost, kde sedí třicet dětí stejného věku, pokud možno ukázněně a mlčky naslouchají výkladu — a jejich úkolem je zapisovat si a druhý den paní učitelce co nejvěrněji zopakovat, co slyšeli, za což jsou odměněni číslicí od jedné do pěti.“. 
Deti nutne potrebuju ovela viac nestrukturovaneho casu

Riesenim je gamifikacia („skola hrou“), vyuzitie videa a vizualizacie – teoria doma, prax (hlavne) v skole a tzv. unschooling – „seberiadene“ vzdelavanie. Nepotrebujeme ucitelov, ale mentorov kt. vedia usmernit a poradit. Hlavne pri vyuziti platforiem ako khanacademy ci coursera, kde su uz pripravene sety kurzov (paths) je klasicky ucitel zbytocny.
Neucme sa kvoli testom
kt na zivot nepripravia, ale ucme sa byt fachmani (kludne aj vo viacerych oblastiach). Deti by sa mali specializovat individualne a postupne – nie skokovo (prechodom zo zakladnej na strednu ci vysoku skolu) a vzdelavanie by malo motivovat zistit co im ide, bavi ich resp. minimalne nefrustruje. Ked chce niekto vediet viac o unschoolingu, odporucam tuto studiu o jeho vyhodach.

Vysledkom sucasneho centralizovaneho skolstva kde sa vsetci sa ucia +/- to iste je, ze iba 17% ludi robi co ich bavi a dokonca cca tretina svoju pracu neznasa. To sa samozrejme odraza aj v slabej produktivite, frustracii v zivote. Vystizne to popisuje Jan Muhlfeit (byvaly sef MS pre Europu). Dnes sa ucime zbytocne zbytocne vela veci a porozumenie uciva je slabe.

Povinna skolska dochadzka bola zavedena v casoch ked deti museli pomahat rodicom pri praci (nemali na to cas) a povinne ucivo bolo v ovela mensom rozsahu ako dnes. To ze dieta nebude vzdelavane je dnes skor teoreticka hrozba – v indickych slumoch funguju (sukromne!) skoly.
Kto by sa predsa len bal o istu minimalnu uroven vzdelanosti, tak to moze zabezpecit napriklad testovanie nasledovneho: „citat, pisat, pocitat“ (1 uroven) a mozno zaklady anglictiny, (pokrocilej) prace s pocitacom a prirodnych vied (2 uroven)

Teraz najčítanejšie