Náreky ľavičiarskej pospolitosti, verných to pokračovateľov svojich predkov

Sulík a SaS, Kotleba a jeho „uziapanci“, predstavujú pre nich nebezpečenstvo najvyššieho kalibru, sú akútni nepriatelia všetkých „správne formovaných“ ľudí v krajinke. Až to prinúti začať premýšľať, o čo sa tu vlastne hrá. Jediné pozitívum tejto mediálnej štvanice voči Sulíkovi a Kotlebovi, zatiaľ slúžiacemu len ako mimikry, je verejné priznanie farby, demaskovanie sa. Nastupujúca generácia sa hlási nekompromisne k slovu, je načim prevziať úplne opraty riadenia a parazitovania do vlastných rúk, dokázať svojim učiteľom úspešnosť teoretickej a praktickej výuky. Zaslúžiť si pochvalu a prejaviť vďačnosť za odovzdávané dedičstvo.

Keďže sa Sulíka a SaS nepodarilo odpáliť, napriek, s veľkou chuťou a použitou palebnou silou, výdatne živenou predvolebnou proti kampaňou, je nevyhnutné v začatom diele deštrukcie ( v tom sú neprekonateľní ) pokračovať s ešte väčším dôrazom a razanciou v ďalšom období. Tobôž, že voliči sa rozhodli, proti predpokladom všetkých predvolebných prieskumov, ich výsledky, viac ako zdupľovať. Takýto stav, stratégovia chaosu, alebo ľavicovej nezodpovednosti, združujúci pod svojou zástavou to najlepšie čo sa k nim hlási a vyznáva ich hodnoty klamania, falošnosti a pokrytectva, nemôžu za žiadnych okolností dovoliť. Nie je predsa mysliteľné, aby sa na Sulíka, čo nie je z ich radov, nedajbože nabaľovali ďalší, potenciálne nebezpeční, nevhodne rozmýšľajúci, či nebodaj samostatne uvažujúci.

Nikdy nemali problém nájsť nepriateľa, vždy im niekto bránil v rozlete, kládol prekážky, ale hlavne neposlúchal, dovolil si mať iný názor. Bolo mi úsmevne, keď som si prečítal v zhrnutí Havranovho článku Povolebná príručka pre všetkých frustrovaných, v SME z 30.3.2016, vetu o podobnosti Sulíkových a Kotlebových voličov. Viac som sa o tom nedozvedel, nemám v „smečku“ predplatné. Ale už samotné prirovnanie je virtuózne. A v podobnom, tvorivosťou zničujúcom duchu, sa nesú aj ostatné ataky. Ako ich pridaná hodnota je tam priradený, s predstieranou desivou hrôzou, už parlamentný Kotleba.

Nebyť týchto odľudov, Sulíka s Kotlebom, a ich voličov, bol by v tejto krajinke raj pre vyvolených. Tak mi to z článkov, komentárov, úvah, aj strohých správ na adresu uvedených, vyplýva. Akoby príčinou rozvratu a morálneho úpadku, neboli práve tí, ktorí majú reálnu moc, šafária s prostriedkami tvorcov hodnôt ako sa im zachce, nerešpektujú zákony a právo, a svojou činnosťou sú živnou pôdou rôznym prejavom extrémizmu, „kotlebovského“ aj „ľavičiarskeho“.

Nemám rád žiadne krajné prejavy, vždy sú semenišťom problémov a bolesti. V právnom štáte by „hajlujúci“ dostávali také výdatné pokuty a postihy, žeby ich to prešlo skôr, ako by dospeli a z primitívnych prejavov „chlapáctva“ vyrástli. Horšie je to s tými utajenými, sofistikovane pôsobiacimi, a len správne názory majúcimi, a z generácie na generáciu si odovzdávajúcimi moc v krajinke. Tí sú veľmi silní, ale vari sa postupne preberieme a vymedzíme sa voči ich, už ani neskrývanej spupnosti, velikášstvu a výnimočnosti ich vlastného davu.

Nielen Sulíkovi voliči, ale všetci, čo odovzdali svoje hlasy, si od toho niečo sľubovali. A že práve „sulíkovci“ nie sú vo vláde, považujem za veľmi dobré. Nedozrel čas, v tom najširšom zmysle. Možnosť byť pri rozhodovaní v službe verejného blaha, vyžaduje celkom odlišnú prípravu, má iné nároky na ľudí. Na drancovanie verejných zdrojov, vedomé porušovanie zákonov, zneužívanie zverených právomocí, parazitovanie, postačuje ľavicové zmýšľanie.