Čo je ten „tieň“ a ako ho integrovať
Trochu som sa dnes venoval tomu nášmu občianskému združeniu OZ Presadíme. Je jaro, človek má chuť niečo robiť, možno napísať i článok, možno len takú úvahu, či aspoň takýto blog. Jedna z fotiek, ktoré tu uvádzam, zachytáva tvorbu, iniciatívu suseda, ktorý v tej našej „začarovanej“ Petržalke urobil „gesto“, dal tak trochu identitu miestu i ľuďom, ktorí tam žijú. To je to podstatné, dať identitu. Ako som už viac krát uvádzal, kde tu, uvažoval, keď nejaká obec s počtom cca. 1000 občanov môže mať voľby, samosprávu, poslancov, starostu…tak štyri paneláky s počtom občanov podobným má tak jedného poslanca na cca. niekoľko tisíc občanov, ako to potom kvalitne spravovať, odkomunikovať, lokálne zveľaďovať?…zvlášť, keď ľuď je uspatý jak povestná „uvarená žaba“.
Teda, ako na to?
Niekto by i chcel rozvoj námestia. Chcel by oživiť spoločenstvá, ktoré tam žijú, verejný priestor, lokálne partnerstvá, sociálny kapitál, zamestnanosť…
Iný však potrebuje produktivitu zvyšovať, zabezpečiť nerušenú prepravu do miesta podnikania, zamestnania, trávenia času, teda chce parkovisko pre svojeho miláčika, ktorý mu dáva identitu.
Ak zoberiem verejný záujem pre obidve možnosti, mám dojem, že o to parkovanie, o vlastnícke práva automobilu a jeho ochranu, parkovanie, sa bude zaujímať viac ľudí. Potreba prechádzať sa pred domom, rozvíjať vzťahy so susedom, zdieľanie potrieb, riešenia budúcnosti, žiaľ…
Čo na tom, že efekt by mohol byť ten, že všetci by sa kvalitatívne dostali na inú úroveň, nielen občiansku le možno i z hľadiska rozvoja podnikateľských príležitosti, spolupráce, zvýšenia participácie či tlaku na presadenie záujmov, ktoré majú oni, či ich rodinní členovia…
Teda, ak uvažujem, že občianske práva sú tu, ale ležia ľadom, tak je možno dobré, že tu máme stabilizovaných úradníkov, odborníkov, ktorí udržujú stav v akejsi miere poriadku a zabezpečia, že ako čas plynie, nič poriadné sa nepokazí a ľudia prežijú svoj život v pohode, doma pred televízorom vo vlastnej realite…
Ako povedal niekto múdrejší, mestá majú funkciu otvorenosti i uzavretosti a možno i tá identita môže niekoho ohroziť.
Teda mám tu pár fotiek, našiel som to v archíve a povedal si, že nič mi nebráni, ísť z kožou na trh, veď kto sa nepochváli, nevieme dňa a ani hodiny, a treba si dať nejakú zvýšenú identitu…
Celkom ma to totiž prekvapilo, koľko toho je. Aby som to trochu vysvetlil, počúvam rád popri rodine, aj rádio a nie hociaké, ale také, kde hovoria i o umení. Dávali minule o koláži, že ide o potrebu umelecky sa vyjadriť, slobodne, aktuálne a že veľakrát to robia i básnici… Teda, že to je také slobodné umenie, umenie zacyhtenia aktuálneho stavu, možno pretlaku informácii, spamov, ako dával minule autor „spam“ symfónie, zdôvodnenie skladby, že reaguje na reklamy, špinu informačnú, manipuláciu…teda ako pokus o oslobodenie…
Vnímavý čitateľ pochopil, že vypĺňam priestor slovami či vetami, pred tými kresbami či maľbami, že hádam to niekto, kto to nepochopí, prestane čítať…
Tak dodám, že minule jeden na internete, ktorý rieši mystiku ako alternatívu voči regulérnemu náboženstvu, kombinovane i s pravdepodobným vplyvom C. G. Junga, učenia o archetypoch či egu a tieňoch, na moju otázku, ako zistím čo je pravda, čo je skutočne tieň, mi napísal, že to zistím podľa toho, že si dám otázku, koho nenávidím. Nech si napíšem zoznam a k nemu i vlastnosti ľudí, ktoré oni nenávidení majú. A to, ak som to dobre pochopil, či naformuloval, je môj tieň, to by som mal integrovať do svojho života.
Celkom ma to zaujalo. Poznáme všetci rôzne formulky, knihy, stratégie, ak orozvíjať osobnosť, niekto verí v čaro modlitby, iná v pozitívne myslenie. Toto je celkom originálne…
Problém som mal, že som si povedal, veď ja nemám nikoho, koho by som nenávidel.
Teda myslel som si, že som dobrý.
To si veľa ľudí myslí i keď možno tuší, že to je sebaklam, že tam je i ten tieň…
O Slovákoch sa totiž hovorí, že nemajú radi seba a že si závidia,…
Podobne to môže byť i s tou nenávisťou, čo to vlastne je?
Neviem.
Ak som si to preformuloval, že je to opak toho, koho mám rád, tak množina ľudí sa zvýšila.
Toto, keď spojím s úvahou, že radšej sa venujem práci ako vzťahom so susedom, ktorý so mnou zdieľa životný priestor, čas i neviem čo, tak zistím, že ľahostajnosť je ten dôvod, prečo máme tú kvalitu života tam kde máme, že napriek množstvu informácii, ktoré máme, nevieme a ani nechceme ich aplikovať, rozhodovať sa, byť aktívny, necháme to na politikov, samosprávu a frfleme…
Nežijeme ako občania v občianskej spoločnosti.
Pozerám, že úvod, ktorý prehradil tie moje „dielka“ je už dosť dlhý či dostatočný, ale úvha musí pokračovať, keď sa tak darí…
Niekto iný povedal, že nebo je ten priestor Medzi nami“. To sa mi páčilo. Peklo, logicky, je priestor, kde si sám seba vytváram svoje „ego“, obrany, sebainterpretácie (napr. o tom. ako mám všetkých rád, aký som dobrý, či múdry…).
Len možno nerozvíjame tie svoje schopnosti presadiť sa, riešiť problémy, potreby…
Kedysi to logicky v rámci republiky ako zriadenia riešili rôzne inštitúcie zo zákona. Plnili si povinnosti a tak dav, ktorých identifikovali ako občanov, sa dostal k nejakým prospechom, službám, bez toho, aby sa musel prejaviť.
Ak však sme v stave latargie, apatie, ak veríme, že múdre je nemiešať sa do ničoho ,že všetci sú kúpení, dohodli sa v rámci sprisahania či korupcie a občan hádže hrach, tak prečo by tie inštitúcie mali niečo identifikovať ako vôľu občana či verejnosti?
Stačí poznať vôľu „mafiána“, ktorého zastupuje na údade nadriadený, či priamo je ten nadriadený, riadne zvolený politik, podľa verejnej mienky, či vôle občanov, je uznaný za kompetentného riadiť veci verejné…
Taký „zakuklený“ priestor, či problém, však?
Princíp „demokracie“ je asi ten, že jeden občan voči druhému má rešpekt. Teda uznáva sa sila druhého, bez ohľadu na to, že by musel vidieť v rukách či v kabáte tušiť nejakú silu, či zbraň, mal by sa chovať „slušne“ či konštruktívne…
Tak isto, myslím si, že to je podstata práva občanov na združovanie, aby si vedeli presadiť svoje práva, komunikovať s mocou efektívnejšie…
Ako to je teda s mocou občanov, keď to ide tak, že občan sa nerozvíja, ale skôr pripomína nejaké zrnko v uvarenom pudingu, kde teda spoločnosť je nejaká nekonzistentná farebne ťažko identifikovateľná masa, to možno vidieť na tých mojich dielkách. Aby som to vysvetlil, sú to kde tu koláže, či neskôr pretvorené kresby pomocou inšpirácií z koláží, ktoré im predchádzali. A materiál som zväčša čerpal z toho, čo som našiel na stole. Keď deti doma cez víkend revali , kričali, búchali a potom, cez víkend išli von…zobral som nožičky a v reakcii na absurdnosť celého stavu bytia, tvoril…
Aby som na záver, ak to vôbec zverejním, váham stále viac, dal nejaké ukončenie úvahy, otázka je: Aká je úroveň rešpektu voči slabšiemu, či tomu ,kto je bytostne závislý od schopnejšieho, mocnejšieho, od autority, aká je ta kvalita rešpektu“ v porovnaní s rešpektom slabých občanov voči sebe, napr. niekde v tej „začarovanej“ Petržalke? Spomeňme si, napr. na nejakú domovú schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako sa tam vlastníci, občania voči sebe chovajú? Čo sme cítili keď sme tam boli?
Ja som mal tú „česť“ pol roka viesť takéto sloločenstvo v doesť kritickom období, keď sa menil správca, keď sa rozhodovalo, volilo, keď sme používali prostriedky či princípy demokracie či zákonov…Ha… Včera sme mali takúto schôdzu a na základe mojich skúseností, už pár rokov sa tomuto prostrediu nejak vyhýbam:-)
Teda ak sa niekto čuduje, aký extrémizmus, ako dopadli voľby, ja nie. Ja som si skúsil rozne stratégie pred pár rokmi. Mám dojem, že na demokraciu sa tu nejak neverí ani na práva svoje či druhých. Zanevrelo sa na budovanie socializmu, na režim totalitný komunistický a regresom sa teda vrátilo spoločenstvo do ešte hlbšieho tieňa, do tej post monarchistickej doby, kde sme boli tiene…
Aha, teda hádam sa tých tieňov zbavím, že ich integrujem…tiež budem hľadať priestor na parkovanie, budem sa ponáhľať tam kde treba za svojimi nízkymi „buržoáznymi“ cieľmi, v tom boji o …neviem o čo…o pravdu? O poznanie seba a zmyslu svojej existencie? Či o bankové konto, nech je kredit nad debetom? Nech mám za čo riešiť v neznámej budúcnosti ten svoj neznámy zdravotný stav – v damom stave zdravotnej starostlivosti, ktorý je naozaj nepredstaviteľný…?
… teda, dal som to naozaj do stavu“ „uložiť koncept“, ale pozrel som, a čo už, kto chce, možno podporí umelca, insitného, aktuálno surrealistického, podporí tak i občianske združenie OZ Presadíme, kde výťažok z predaja čiastočne putuje…:-)
V prípade posledných obrazov ide o otočené dieľa, nejak sa to pri prenose stočilo a originál je iný….:-)
Poznámka autora, vyhlasujem, že všetky dielka, ktoré som momentálne našiel v pc, v jednom súbore sú moje…autorské práva si uplatňujem a šírenie bez môjho súhlasu je zakázané…