Rozhovory otca s dcérou I.
Už viac ako päť rokov som otec. Nesmierne hrdý otec. Nie som otec akým by som pre svojú dcérku chcel byť, ale blížim sa. Každú jednu sekundu spoločného času si skutočne užívam, ba čo viac, v každej doslova rozkvitám a rastiem.
1) Ona: Tati, kúpiš mi čokoládu?
Ja: Áno, ale choď si ju vypýtať sama.
Ona: Nie tati, ty choď. Prosím!
Ja: Nie! Keď niečo chceš, postaraj sa o to. A teraz si to stačí len vypýtať. To, že si to zvládla ťa veľmi poteší. Uvidíš.
Ona: Tak dobre, idem.
Po chvíli pribehla celá vysmiata a plná radosti z toho, že to dokázala.
Ja: Pamätaj si to?
Ona: Čo?
Ja: Ten pocit radosti zo seba samej.
2) Ona: Tati, tie dve dievčatá sú hnusné. Však sú hnusné?
Ja: A čo keď si hnusná ty. Môže to byť aj tak?
Ona: Môže. Tak dobre tati, už nie sú hnusné.
3) Ona: Tati, tento macko sa volá Denisko. Zapamätáš si to?
Ja: Áno.
Ona: A zapamätáš si to, aj keby si zabudol?
Ja: Áno Sárinka, zapamätám si to aj vtedy.
4) Ona: Tatino, nepchaj mi ten oslinený prst do ucha. Je to také nádivné.
Ja: Čo znamená nádivné?
Ona: No smiešne predsa.
5) Ja: Dobré ránko Princezna, snívalo sa ti niečo?
Ona: Nie, nič sa mi nesnívalo.
Ja: A vieš, že si rozprávala zo spánku?
Ona: Nie. Ja som nič nepočula.
Ja: Skutočne. Pýtala si sa ma, prečo nie sme kreslení a prečo je tu všetko ružové.
