Maroš Hečko: Hudba je môj spôsob existencie

Čo pre Vás znamená hudba?
Je to jeden zo spôsobov vyjadrovania, ktorý mi veľmi vyhovuje. Zároveň je to druh umenia, v ktorom sa cítim byť veľmi slobodný. Hudba je spôsob, akým možno objavovať poéziu iným spôsobom. Predsa len, zachytenie niečoho dôležitého v krátkom texte má obrovskú silu a môže to osloviť veľký počet ľudí. Je to zároveň abstraktný spôsob, akým sa človek dokáže zaoberať niečím komplexným ako napríklad vojna.

Prečo tvoríte?
Je to môj spôsob existencie (úsmev).

Ako ste prišli ku konceptu vytvorenia Rádia_FM?
Oslovilo ma vedenie rádia RTVS. 46 rokov som nebol zamestnaný. Rozhodol som sa, že vyskúšam aké je to byť vo veľkej inštitúcií, pohnúť s niečím a vytvoriť koncepciu. Na jednej strane má veľká inštitúcia výhody, napríklad finančné zázemie a vytváranie istých podmienkok. Zároveň je v nej veľký problém presadiť niečo nové. V jednom období sa tu však zjavilo viacero ľudí, ktorí mali víziu priniesť niečo úplne nové. Predchádzajúce vedenie na čele s Dušanom Vančom urobilo veľký kus práce a ja som na to nadviazal. Nie som človek, ktorý by niekam prišiel a rušil všetko čo bolo pred ním a snažil sa tvrdiť, že to, čo prináša, je to najlepšie. Naopak, myslím si, že treba nadväzovať na to, čo bolo pred nami. Dostal som rádio v pomerne dobrej kondícií a s kolektívom, s ktorým sa veľmi dobre pracuje.

Čo je cieľom Rádia_FM?
Najhlavnejším cieľom je prinášanie hudby mladým. Objavujeme trendy a nové kapely, ktoré nie sú ošúchané a predovšetkým robíme selekciu svetovej a domácej produkcie. Myslím, že je tu dostatočné množstvo ľudí, ktorí sa zaoberajú muzikou, či už Daniel Baláž, ktorý robí playlisty alebo Nika Svorenčíková a ďalší, ktorí sa v hudbe vyznajú a majú obrovský prehľad. Rovnako aj naši moderátori. V tom je rádio výnimočné. Poslucháčom ponúkame esenciu, ktorá dokáže reprezentovať jednotlivé žánre, či už je to hip pop, D’n’B, new jazz alebo rocková muzika. Ľudia, ktorí sa chcú zorientovať v hudbe, majú zrazu k dispozícií rádio, ktoré v sa v špecializovaných reláciách o toto snaží.

Máte zdroj odkiaľ čerpáte inšpiráciu k tvoreniu a informovaniu ľudí o hudbe?
Keď sa chceš vyznať vo filme, musíš ho pozerať, vedieť čo je na festivaloch, čo ide do distribúcie, čo sa pripravuje. Musíš sledovať literatúru a časopisy, ktoré s tým súvisia. Tak je to aj s hudbou, musíš sledovať festivaly, klubovú scénu, počúvať rôzne rádiá.

Čo počúvate?
Počúvam veľmi široké spektrum žánrov. Mám rád klasiku, jazz, indie pop. Moja škála je ešte širšia ako tá v rádiu. Mám presah aj na Rádio Devín.

Máte obľúbenú kapelu, spevákov?
Samozrejme. Mám rád Bacha, Milesa Davisa. Milujem Šostakoviča, Prokofieva. Mám rád Radiohead, Davida Sylviana, Toma Waitsa. Mám celú radu obľúbených pesničkárov. Niektorých sledujem už 30-40 rokov, napríklad Toma Waitsa.

Ako ste prišli k nápadu Demovnice?
Robil som festival minútových a päťminútových filmov. Pomáhal som s azylom začínajúcej amatérskej generácií, aby sa mala kde prezentovať a mala platformu, kde môže ukázať svoje schopnosti. Myslím, že desať rokov sa nám to veľmi darilo. Tak je to aj s Demovnicou a je veľmi dôležité, aby podobné iniciatívy vznikali aj v iných rádiách.

Foto: Kultura.sme.sk