Denník N

Ekonomická univerzita I

Radostná veda začínala na Ekonomickej univerzite. Mala o tom niekoľko blogov. Napríklad tento, je môj obľúbený, ale to už je z neskoršej doby, keď som čo to už rozumel aj ja. Omnoho zaujímavejšie v našom kontexte sú tie prvé a práve tie si zaslúžia aktualizáciu. Ono, keď autori pred siedmimi rokmi písali vety ako: „štúdium na nej azda prispeje k istej miere základných IT, jazykových a “ekonomických znalostí, no oveľa väčší význam zohrajú sociálne zručnosti“, možno ani netušili do akej miery budú stále aktuálne.

Najväčším negatívom Ekonomickej je jej veľkosť. Euba je ako obrovský nemotorný moloch, ktorý si ešte aj stúpa na chvost. Pretože z roka na rok sa menia preferencia novo prichádzajúcich študentov raz dominuje marketing, inokedy manažment, alebo účtovníctvo. Aby mali stále všetci čo učiť, musí dôjsť k rozumnému premiešaniu predmetov a tak je takmer jedno aký odbor, či dokonca fakultu si na prvý stupeň vyberiete, pretože sa vám prekrýva tak 50-75% predmetov. A tak nie je hospodársky analytik, ktorý by neabsolvoval manažment a nie je účtovník, ktorý by nemal základy z medzinárodného obchodu. Áno, všeobecné vedomosti sú dôležité, dokonca veľmi dôležité, no prečo by nemohli zostať v rovine dobrovoľnosti a výberu? Toto je však taký ten typ systémovej chyby metrixu. Teda vlastne školstva.

Nemenej desivé je personálne obsadenie. A to už je niečo s čím sa bojovať dá, samozrejme ak je vôľa. Moja skúsenosť posledných semestrov je taká, že v súčasnosti na univerzite existuje neskutočný kontrast v kvalite vyučujúcich. Mal som a mám učiteľov, ktorých prednášky (ale aj cvičenia) sú radosť. A to nie taká tá jednooká radosť v klube nevidiacich, ale skutočne zaujímavý výklad, profesionálne koncipovaného predmetu, zahŕňajúceho zahraničné štúdie. Vidieť zanietenie, vidieť potešenie, vidieť túžbu vzdelávať a vzdelávať sa. Na druhú stranu tu však sú klasickí prezenčkári, ktorí nevedia účasť na hodinách dosiahnuť ničím iným než mocou. Doslovne za cenu pomsty pri skúške vás tam donútia počúvať výklad, čo odborne patrí na obchodnú akadémiu stredne veľkého mesta na Považí. Potom často dochádza k situáciám, že ak má študent mimoškolské aktivity, prácu, alebo akýkoľvek iný program, je to práve na úkor prednášok kde je absencia tolerovaná a stratí sa ľahšie (teda kvalitných), ako na prehliadkach moci a despotu.

Pravdou však je, že od minulého semestra so zmenou vedenia fakulty prišla i chuť sa na toto aspoň pozrieť ak nie to rovno zmeniť. Hodnotenia, ktoré dovtedy boli v aise ako doplnok k evidencií štúdia, sa začali propagovať. Dokonca vypĺňať offline – papierovo. Pretože tým musí byť návratnosť vysoká, kvantum dát aké to ponúka už musí byť relevantné. Nebál by som sa ísť ďalej a po (nutnej) úprave tlačiva, by som po pár semestroch zverejňoval tieto údaje. Bolo by pre študenta super vedieť kto ako učí, čo a kde očakávať.

Ďalším obrovským problémom je minimálna flexibilita štúdia. Ak študentom veríme, tvrdíme že sú dospelí a zodpovední, prečo im nedať okrem výberu odboru možnosť vybrať viac predmetov. V minulosti tu existoval akýsi pokus s košmi čo nemuselo byť úplne na zahodenie, no evidentne sa to nechytilo. Ako dnes vyzerá volenie predmetov? Vždy na konci semestra prebieha predzápis, kde si študent volí z povinných predmetov, povinne voliteľných (WTF?!) a voliteľných predmetov. Aby som vyskladal 120 kreditov, to vyzerá (napríklad u mňa) nasledovne: 101 kreditov povinných, 18 povinne voliteľných a 4 voliteľné. To voliteľné, to je telesná výchova a predmet, ktorý je tak atypický, že sme tam boli piati na základe motivačného listu. A tu sa práve dostávame späť k dotazníkom. Ak aj človek nemá možnosť si predmety vybrať, mohol by mať aspoň šancu ísť pozrieť na iné prednášky, na také kde sa to oplatí. A ako lepšie vedieť čo sa oplatí ak nie na základe hodnotení starších študentov. Dokonca sa to dá celé nakombinovať. Ak by existovali verejne dostupné hodnotenia štúdia, predmetov a učiteľov, dokázal by si študent na základe vlastných schopností, motivácie a preferencií vybrať presne to čo mu najviac vyhovuje. Ak chcem len tak preletieť tak nebudem zaberať miesto šikovnejším a demotivovať schopného pedagóga. Ak sa chcem vzdelávať, dám si niečo ťažšie, lebo viem že aj keď som flákač chcem si zo školy niečo odniesť a ak ma niekto donúti učiť tak je to práve „on/ona“….alebo iné varianty.

Posledným, takým tým všeobecným failom EUBY, čo ma neskutočne hneval aspoň po dobu 3 rokov, je študijná literatúra. Netrúfam si hodnotiť úroveň tamojšej, tak povediac domácej pôdy skrípt. Čo však povedať objektívne možno je kvantita takýchto materiálov. Vo frekvencií jedného roka vychádzajú takmer na všetky predmety prvého stupňa a je veľmi žiadané vlastniť práve tú najaktuálnejšiu verziu (aspoň zo strany autora). Čo je ešte tragikomickejšie sú tie tipy skrípt, ktoré vlastne slúžia ako predtlačené zošity. Stoja tak trojnásobne viac ako najdrahší bežne predávaný linajkový a ich pridanou hodnotou je málo miesta na vpísanie čohokoľvek nepredtlačeného. Pritom existuje toľko zaujímavej anglickej literatúry, kde po jazykovej stránke to musí prečítať absolvent strednej školy. Chápem, že je to povinnou jazdou publikačnej činnosti, no ak som aspoň trochu zodpovedný pedagóg a mám rád predmet svojho výskumu, nebudem dávať vlastným študentom na oči klapky vytlačené v eubáckej skriptárni.

Ach, vôbec som to neplánoval dotiahnuť až sem. Malo to byť niečo medzi poklonou radostnej vede a pár riadkoch o  molochovi. Pretože však som sa pri písaní postupne čoraz viac rozčuľoval, je dosť možné že by to mohlo mať pokračovanie. Napríklad až teraz som si spomenul na poslednú diktátorskú inštitúciu na západ od Minsku – Ekonomickú knižnicu. Musím však povedať, že som veľmi rád, že študujem to čo študujem a aj keď sa to možno hneď nezdá dokonca aj kde to študujem. Snáď sa raz dostanem k tomu, aby som vysvetlil aj prečo to nakoniec môže mať (podľa mňa) celé happy end.

Teraz najčítanejšie