Denník N

Hudobné novinky: The Thermals, HÆLOS, Frankie Cosmos

Foto: Flickr.com
Foto: Flickr.com

The Thermals sú rockovou nudou, HÆLOS indie rockovou katarziou, Frankie Cosmos dospievajúcim hipsterom.

The Thermals

homepage_large.51bc937b
Foto: Pitchfork.com

We disappear

2.6 / 5.0

We disappear vás naučí riadnej vnútornej výdrži. Ľahko sa vám môže stať, že po polhodinke počúvania tohto albumu sa pristihnete pri uvažovaní nad tým, aké si dáte cestoviny na večeru. We disappear je totiž neuveriteľne nezaujímavým albumom. Vsádza na typický rock s elektronickými gitarami, obalený bubnami a viachlasnými refrénmi. To v princípe nie je zlé, no novinka postráda akúkoľvek energiu, jedinú zložku, ktorá dokáže vytrhnúť rockové bity z ťahavej letargie (výnimkou je track „Hey you!“).

Existenciálna „We disappear“ sa drží v ústraní od akéhokoľvek nápadu a scvrkáva sa len na strohý emóciami nabitý opakujúci sa výkrik „We disappear“. Práve v tom je paradox tohto albumu. Texty sú silné, pojednávajú o bolesti a odluke v láske. (V piesni „My heart went cold“ sa spieva: My heart went cold, this I know / I pushed you away a Whoa oh oh / I left my heat untold / I couldn’t keep you warm / My heart went cold)“ Oploštenosť melódií im však bráni vo väčšom rozmachu.

Škoda, že The Thermals nemali viac energie na vytvorenie nového albumu. We dissapear je tak len obrázkom reality, akokoľvek živým, no nikdy nedosahujúcim chute reálneho zobrazenia. Rovnako ako obal albumu.


HÆLOS

homepage_large.c733391d
Foto: Pitchfork.com

Full circle

5.0 / 5.0

Len máloktorý album vás dokáže pohltiť svojou atmosférou do posledného kúsočku bytosti. Full circle je jedným z nich. Začína atypicky,  filozofickou úvahou o láske postaršieho pána: „I am going to talk to you this evening about the subject of a spektrum of love.“ Niektorí ľudia ňou prirodzene disponujú, iní nie. Všetci by sme chceli lásku prirodzene vyžarovať a náboženstvá by v nás túto danosť mali kultivovať.

Novinka sa svojou atmosférou pripája k novodobej depresívne vlne, ktorú načali kapelky Daughter a London Grammar,  no až Haelos ju privádzajú k dokonalosti.

Okolo nite melancholickosti a depresie sa odvíja celý album. Do popredia vystupujú indie rockové prvky dokonale prepletené s jemnou elektronikou. Vynikajúci predel jemnejších indie melódií do gitár a bubnov predstavuje pieseň „Pale“. Full circle výborne využíva vrstvenie hlasov spevákov skupiny, ktoré so seba krásne zapadajú a tvoria homogénny celok.

Full circle je albumom textovo náročným. Otvára krvavé rany života, dotykom ich skúma. Pieseň „Full circle“ hovorí o opätovnom kráčaní v kruhu problematického života. Track „Pray“ ponúka východisko z tejto ťažkej životnej situácie opakujúcim sa refrénom: „Pray don’t fall down“. „Dust“ pojednáva o nešťastnej láske a vyrovnávaní sa s realitou. Textovo excelentná „Earth from above“ hovorí o ľudskej potrebe uistenia, ktoré niektorí potrebujú viac iní menej. Excelentný track „Separate lives“ dodáva – pokračuj, čas pôjde pomaly – a je doslova hymnou na boj s ťažkým životom, ktorého sa zrejme členom kapely dostalo priehrštím : „Keep moving on / Moving on / We keep on / Time will go slowly.“

Ak práve nefičíte na kokaíne, budete Full circle milovať. Trefne nastavujú zrkadlo svinstvu tohto sveta a premieňajú ho na nádherný počin.


Frankie Cosmos

homepage_large.e6f8e4d7
Foto: Pitchfork.com

Next thing

3.1 / 5.0

Nový album Frankie Cosmos zahŕňa niekoľko efemérnych nápadov načarbaných na zdrap papiera s hipsterskou pečiatkou. Nuž, a hipsteri sú v móde, tak prečo to nevyužiť? Veď nápady môžu byť neucelené, texty trocha nezmyselné až bizarné („Your name is a triangle / Your heart is a square“) a melódie vrcholne jednoduché. Už chýba len jemnučký hlas Frankie Cosmos a album je na svete.

Next thing týmto popiera kritériá, ktoré by mal kvalitný album obsahovať. Namiesto neustáleho vrstvenia nástrojov, vycibrených textov a titerného snaženia nám dáva facku spontaneity. Väčšina zostáva v úžase nad inakosťou, iní precitnú a včas si uvedomia bazálne nedostatky tohto albumu.
Next thing využíva jednoduché melódie gitár a bubnov, ktoré sa tiahnu po celej dĺžke krátkych piesní. Na ne sú vrstvené rôzne odtiene hlasu Frankie. Piesne sú ukončené náhle a pôsobia neučesane, useknuto. Ich záveru sa tak dočkáme predtým ako by niečo komplikovanejšie mohlo vzniknúť. Najbližšie k zrelému prenosu je pieseň „Embody“, ktorá vyniká i textovou zručnosťou: “Some day in bravery / I’ll embody all the grace and lightness / Everybody understands me.“

Next thing je akýmsi tápaním vo svete dospievajúceho dievčaťa, hľadajúceho si svoje miesto vo svete. Najlepšie toto úsilie ilustruje pieseň “Too dark“, v ktorej Frankie spieva o snahe niekam patriť: “When I know I’m not the best girl in the room / I tell myself I’m the best you can do / Do I belong do I belong do I belong.“ Tápanie prerastá do frustrácie v piesni “I’m 20“: I’m 20 / Washed up already / I’d sell my soul for a free pen.“ I texty pôsobia veľmi spontánne a neukončene, no majú akúsi atmosféru, ktorú album zúfalo postráda.

Počas svojej tvorby Frankie ukázala, že vie tvoriť i komplexnejšie melódie (album Zentropy). Dúfajme teda, že ako dospievajúce dievča len podľahla akémusi nezrozumiteľnému trendu a zo svojho nezdaru sa hravo poučí.

_

Teraz najčítanejšie