Denník N

Panama papers, vražda a únos

o súvislosti problému globálnej veľkokorupcie, únosu prezidentovho syna a vraždy Remiáša

Panama papers , únos a vražda…

Rezumé z globálnej Gorily, ktorou sú Panama papaers, by malo byť konštatovanie, že medzinárodné spoločenstvo musí globálnu politickú korupciu označiť za podobné zlo, akým je medzinárodný terorizmus.
Panama papaers nás opäť varuje, že ľudia, ktorých pritiahne politika a moc, sa stáročiami veľmi nemenia. Mali by sme si uvedomiť, že reálne obmedzenie korupcie mocných môže preto prísť iba zo strany občianstva, ako bezpodmienečná požiadavka voličov. Technológie aj postupy na to existujú, aj u nás, na Slovensku. A tak je obmedzenie zneužívania moci a honobenia nelegálnych majetkov „iba“ otázkou politickej vôle.

Analógiou je vyšetrenie únosu prezidentovho syna Michala a vražda Roberta Remiáša : aj tu konaniu bráni iba politická vôľa – nevôľa. Najprv Mečiarova a potom zástupcov ľudu SR v NR SR. Všetci títo dobre vedeli a vedia, že obe udalosti (únos aj vražda) nesú známky politickej objednávky. A že zainteresovaní sú v nich práve tí, čo rozhodli o amnestii. Poslanci mohli tzv. Mečiarovu amnestiu zrušiť rok čo rok – už cca 20 rokov, ale nepripustili to. „Žijeme v hanbe“ – to je nápis, ktorý nám títo politici prilepili nad štátny znak. Štát v srdci Európy, člen EÚ a všetkých ostatných elitných spolkov, čo kryje podnes vinníkov politického únosu a vraždy …

Na záver sa ale vrátim ku príbuznosti slovenských politických zločinov s aférou Panama papers : Najprv musím odmietnuť zdanie, že konflikt premiéra Mečiara a vtedajšieho prezidenta Kováča, s ktorým súvisia nevyšetrené zločiny, bol politickým, či osobným sporom. Ostrý mocenský boj v 90 rokoch nebol dôsledkom žiadneho osobného ani politického konfliktu´… a ešte menej náboženskej neznášanlivosti, alebo nacionalizmu, pre ktoré sa v oných rokoch zabíjalo na Balkáne. Čo teda vyvolalo našu „studenú občiansku vojnu“ ? Veď Mečiarovu garnitúru netvorili žiadni principiálni politickí bojovníci, zväčša išlo o pragmatikov. Ku nemorálnym , aj nezákonným, činom ich nehnali žiadne emócie, ani politické idey – ale iba chamtivosť po (cudzom) majetku. Preto po HZDS neostal žiaden politický odkaz. Zmizlo ako para nad hrncom hneď, keď už svojim nenásytníkom nezaručovalo ďalšie bohatnutie. Preto sa tie stovky poslancov a desiatky ministrov, či iných „politikov“ Mečiarovho hnutia po vypadnutí z NRSR celkom rozplynuli – k politike sa nik z nich neozýva, očividne ich ani nebaví. Išlo im iba o to, aby sa stali práve takými politickými zbohatlíkmi, ako nejeden politik z Panama papers.

Niekdajší mečiarovci by kedysi s tým, čo by na nich spustil Panama papers nepekne zatočili. Nevieme zatiaľ, ako sa politici (ale najmä ľudia) v tom ktorom štáte s Panama papaers vyrovnajú dnes …? Ale vieme, ako sme sa so zlodejmi prezlečenými za politikov vysporiadávame na Slovensku : nechávame ich odísť a užívať si nelegálne majetky. Bez vyšetrenia divokej privatizácie, bez vyšetrenia Gorily… a stoviek iných zneužití moci… smerujeme tak k ďalším.

Nad týmito zlodejinami ale čnejú zločiny, ktoré patria pred zátvorku , lebo po nich komusi ostala na rukách krv – a tie chcem dnes osobitne pripomenúť. Únos a vražda – to boli pre politických zlodejov akiste iba „sprievodné problémy“ počas ich historickej rabovačky. O tú im išlo a svoje aj dosiahli…, ako sa hovorí, aj cez mŕtvoly.

Ale obetiam, rodičom, pozostalým a spravodlivosti by politici nemali upierať šancu na objasnenie pravdy. Súčasná zostava poslancov NR SR môže ukázať, že si to uvedomuje. Môžu urobiť prvý krok k vymetaniu tunajších Augiášových chlievov : zrušiť Mečiarove amnestie!

Ján Budaj
ZZ DÚ, poslanec NR SR v klube OĽANO
4.4.2016 predložil návrh na zrušenie Mečiarových amnestií

Teraz najčítanejšie

Ján Budaj

Venujem sa verejným otázkam. Vediem Zmenu zdola, demokratickú úniu, som poslancom NRSR.