Denník N

Batman vs. Superman vs. kríza identity komiksového superhrdinského filmu

O tom, prečo je Batman & Robin najdôležitejší komiksový film všetkých čias, prečo bol Temný rytier prekliatím žánru, aké dôležité sú pri komiksových filmoch očakávania, prečo ľuďom vadí, že Batman vs. Superman je „príliš temný“ a prečo to môže byť predzvesťou konca zlatého obdobia komiksových superhrdinských filmov.

Batman a Superman sa nepobili len medzi sebou, ale aj s kritikmi a divákmi; zdroj: batman-news.com

Je síce ešte len apríl, ale Batman vs. Superman má nadbehnuté na to stať sa najkontroverznejším filmom roka. To pred premiérou čakal azda málokto. Je to o to prekvapujúcejšie, že film nie je ani extrémne dobrý, ani extrémne zlý. No skoncentroval v sebe súboj protichodných očakávaní, ktoré majú diváci a vlastne i kritici od superhrdinských komiksových filmov. Jedna z vecí, ktorá mu bola najviac vyčítaná a okolo čoho sa vytvorila veľká diskusia, je, že film je údajne „príliš temný“. Ako k tomu vlastne došlo?

Batman & Robin – najdôležitejší komiksový film všetkých čias

Filmové spracovania superhrdinských komiksov sú tu v podstate od ich vzniku. Už štyri roky po vydaní prvého zošita s Batmanom vyšiel jeho hraný seriál. Napriek tomu boli komiksové filmy dlhú dobu okrajovou záležitosťou a nikdy sa plne nepresadili do filmového mainstreamu. Výrazne to nezmenil ani úspech Supermana v roku 1978. Až Batman Tima Burtona z roku 1989 otvoril komiksom cestu do hlavného prúdu.

Výnimočnosť Burtonovho prístupu definuje doteraz nevyriešenú dilemu superhrdinských filmov: ako nakrútiť bizarný príbeh z farebných časopisov tak, aby bol uveriteľný aj v hranej verzii na veľkom plátne? Tim Burton (ktorý paradoxne nečíta komiksy) spracoval Batmana ako unikátny mix bizarnosti – tak komediálnej ako aj vážnej až hororovej. Najlepší príklad je Batman Returns, kde sa utrhol z reťaze. Film bol síce strašidelný a riadne temný, no zároveň nemožno povedať, žeby si nedržal odstup a nadhľad.

batret

bizarný, strašidelný a zároveň odľahčený Batman Returns; zdroj: DC Entertainment

Zdalo sa, že toto je koncept, podľa ktorého sa budú nakrúcať superhrdinské filmy, no ukázalo sa, že to čaro je veľmi ťažké zreplikovať. Po relatívnom neúspechu Batman Returns prevzal opraty netopierej ságy Joel Schumacher, ktorý sa rozhodol ešte viac zvýrazniť bizarnosť komiksovej predlohy. Jeho prvý film Batman Forever mu diváci ešte zhltli, no podobne ako Burton vo svojom druhom filme, aj on sa rozhodol v rámci svojho štýlu pritlačiť na pílu a vznikla nadčasová katastrofa menom Batman & Robin.

Objektívne kvality filmov bokom, Batman & Robin dokonalo zosobnil tie najdetinskejšie, najabsurdnejšie a najbizarnejšie aspekty komiksov. V danej dobe sa zdalo, že práve to ľudia chcú – podobný, ak nie ešte horší, Batman Forever bol, čo sa týka tržieb, najúspešnejším filmom ságy. Trápnym hláškam, papundeklovým kulisám, neónom a prehrávajúcim hercom sa vysmiali kritici i diváci a Hollywood spanikáril.

Niet asi filmu, ktorý by ovplyvnil žáner tak ako Batman & Robin. Priznáva to aj samotný Kevin Feige, prezident Marvel Studios, ktorý tvrdí, že tento film „bol taký zlý, že si vyžiadal, aby boli veci robené novými spôsobmi.“ A tým sa otvorili dvere pre komiksové filmy, ktoré sú o poznanie menej šialené, absurdné a „campy“.

BatmanRobin.0

absurdné kostýmy z Batman & Robin – okrem iného parodované aj v poslednom diele geniálneho seriálu Batman: The Brave and the Bold, kde „meta-záporák“ BatMite zmení realitu seriálu tak, že sa seriál začne podobať na film Batman & Robin a seriál preto zrušia; zdroj: The Verge

Kliatba Temného rytiera

Kým dovtedajšia batmanovská sága sa odohrávala v akomsi „paralelnom svete“, kde platia iné pravidlá a všetko je akési pokrivené a bizarné, post-Batman-&-Robinovské filmy ako X-Men, Spider-Man, či Hulk sa odohrávajú vo svete, ktorý pripomína ten náš. Budovy v nich už nie sú také preštylizované, kostýmy začali byť realistickejšie, niektoré postavy ich ani nenosia a do popredia sa začali tlačiť tzv. „origin stories“ – diváci chceli vidieť reálnu premenu smrteľníkov na hrdinov.

„Starosvetský“ komiks zažil ešte jeden pokus o návrat. Režisér X-Menov Bryan Singer dostal šancu nakrútiť si svoj detský sen. Svojim filmom Superman Returns (2006) sa rozhodol priamo naviazať na klasickú ságu s Christopherom Reeveom. Napriek relatívnemu komerčnému úspechu i pochvaly od kritiky, film neprežil ideologický súboj s úplne opačným Batman Begins, ktorý abstrahoval od fantazijných prvkov a rozhodol sa ukázať, ako by to vyzeralo, keby komiksy boli realitou.

Definitívny klinec do rakvy zabil megaúspech Temného rytiera (The Dark Knight). Kým Gotham City v Batman Begins bolo ešte dorobené s CGI a evokovalo komiksovú predlohu, v pokračovaní sa premenilo na štandardné veľkomesto. Aj keď film stále pod povrchom obsahoval nejaké komiksové zjednodušenia (napríklad nikto sa nepýta, ako Joker dostáva bomby všade, kde ich dostať chce), film bol ultrarealistickou verziou komiksu, ktorá dodnes nemá obdoby. Opäť kvality filmu bokom, The Dark Knight vytvoril ilúziu toho, čo môžno od komiksových filmov čakať.

trainv pokračovaniach Batman Begins už nie sú prítomné ani nadzemné vlaky ani digitálna hmla; zdroj: fxguide

Už o štyri roky sa na tom popálil aj samotný Christopher Nolan. The Dark Knight Rises je jednoznačne najkomiksovejší z celej trilógie a to napriek svojmu realistickému vizuálu. Obyvatelia Gothamu jednajú ako jeden celok, v príbehu figuruje sci-fi bomba, ktorá vie zničiť celé mesto, mnohé scény citujú komiksové predlohy a dejú sa tam často až absurdné zvraty. Napriek tomu, že tón filmu bol podobný ako v predošlom filme, publikum i kritika film prijala o poznanie horšie.

Čo to vlastne chceme?

A to pripravilo pôdu na zmätené prijatie Batman vs. Superman. Ak je niečo, čo najlepšie vyjadruje reakciu na tento film, je to zmätok. Napriek tomu, že film atmosférou nadväzuje na nolanovskú ságu, veľký diel kritiky padol práve na to, že film je príliš „temný“ a chýba tam humor. Lenže práve to diváci pred pár rokmi chceli. Želali si vážnosť a reálnosť a štúdio im to dalo.

Problém je, že Superman sa nedá nakrútiť tak, ako bolo možné nakrútiť Batmana. Ten je jeden z mála komiksov, ktorého časť kanónu možno nakrútiť realisticky. Postava Supermana už z podstaty očakáva odstup a toleranciu veľkej dávky naivity. Je to príbeh mimozemšťana, ktorý vyzerá presne ako my, len má nadpozemské schopnosti. A ktorého, keď si nasadí okuliare, nikto nespozná.

ClarkKent_620_102312ikonický záber na to, ako si Superman trhá košeľu a skladá okuliare; zdroj: Hollywood.com

Tento príbeh nikdy nezapadne do sveta, ktorý zrkadlí ten náš, aj keď sa o to v Man of Steel a prvej polovici Batman vs. Superman snažia. Leitmotívom týchto filmov je, ako by to asi vyzeralo, keby do nášho sveta prišli skutoční superhrdinovia. Lenže taký náš svet nie je a očakávať od fikčného sveta, že bude kópiou nášho, len tam bude tisícročná Amazonka, kráľ Atlantídy a mimozemšťan, čo vyzerá ako my, je naivné.

Za určitých podmienok je možné predstaviť si hocičo. Aj Asterixa a Obelixa ako realistický dobový akčný film o súboji Keltov a Rimanov. Ale je to tá správna cesta? Pravdou je, že nikto na to nemá odpoveď, lebo nikto nevie, ako majú vyzerať komiksové filmy. Najmä preto, lebo rozdielne médiá nefungujú rovnako.

Inými slovami, to čo funguje na papieri, nemusí fungovať na plátne. Bol Batman & Robin až taký extrém? Bol – ale iba na hraný film. Ak by bol film animovaný, až tak zásadne by sa nelíšil od fanúšikmi i kritikmi oceňovaného seriálu Batman: The Animated Series. Nie je teda iba rozdiel medzi očakávaniami, aké máme od filmu a komiksu, ale aj od animovaného a hraného filmu. A dokonca i v rámci samotných filmov v kontexte doby. Ak by bol Batman vs. Superman vyšiel hneď po Batman & Robin, je pravdepodobné, že by bol teraz napriek všetkým jeho objektívnym chybám ak nie kultom, tak aspoň oceňovanou resuscitáciou žánru. Ale nie je a nikdy nebude. Lebo vyšiel až dnes.

Batman-v-Superman-movie-2016-hd-wallpaper-8temný Superman v Batman vs. Superman; zdroj: Purple Walls

Nastali temné časy

Najcennejšou komiksovou značkou je dnes Marvel. Ten dokázal nájsť magickú kombináciu reálnosti (stačí sa pozrieť na kostýmy a porovnať ich s predlohami, či filmami pred Batman & Robin) a nadnesenej estetiky komiksov. No svoj vzorec začali natoľko duplikovať, že dnes už i tí najvernejší fanúšikovia krútia hlavou nad tým, aké schematické jednotlivé filmy sú.

Marvel našiel dočasné riešenie, problém ale nevyriešil. Najbližšie k súčasnému chápaniu komiksového univerza mali klasické čiernobiele monster horory štúdia Universal, no podobne ako dnešné marvelovky vo svojom neskoršom období vykazovali nepríjemnú dávku schematizmu. A časom zredukovali na nostalgiu. Zdá sa to dnes absurdné, skoro všetky komiksové filmy sú trháky a na niekoľko rokov dopredu sú naplánované desiatky ďalších filmov, ale všetko sa môže rýchlo zmeniť (nehovoriac o tom, že súčasný boom je vecou posledných cca 5-6 rokov).

Na celkový zmätok v požiadavkách divákov a najmä ich čítaní štúdiami poukazuje aj prekvapivý úspech R-kového Deadpoola. Doteraz boli komiksy s ratingom R (bez sprievodu dospelej osoby neprístupné pre osoby mladšie ako 18 rokov) tabu. Deadpool ukázal, že to ide a hlavne, že sa na tom dá riadne nabaliť. Štúdiá začali vypúšťať správy o tom, že plánujú svoje filmy pritvrdiť, no James Gunn (režisér Guardians of the Galaxy) trefne poznamenal, že Hollywood vôbec nepochopil odkaz publika. Nie je dôležitá temnota, násilie, či nebodaj sex a nadávky. Publikum na Deadpoolovi ocenilo, že je niečím nový. Ale ako zduplikovať „novotu“?

deadpoolprekvapivý tohtoročný hit Deadpool; zdroj: CinemaBlend

A tak aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, komiksový film dnes zažíva svoj vrchol i krízu identity. Tá sa do určitej miery prenáša zo samotných komiksov. Tú istú dilemu medzi temnotou a „campy“ farebnosťou riešia aj samotné papierové komiksy, čo popísal vo fascinujúcom článku Jackson Ayres. Zmena cielenia publika v osemdesiatych rokoch okrem niekoľkých kvalitných komiksových románov priniesla aj množstvo zbytočne násilných a nepochopených reimaginácií hrdinov. Asher Elbein v The Atlantic publikoval v podobnom duchu skvelý rozbor problémov s uchopením postavy Supermana, ktorý je podľa neho akýmsi nostalgickým reliktom už dávno skončenej éry komiksov a DC Comics sa ho neúspešne snažia zmodernizovať.

Elbein píše: „Kvôli nepretržitej snahe ‚opraviť‘ Supermana počas posledných 20 rokoch DC úplne zabudli s ním rozprávať príbehy.“ A presne to môže zahubiť komiksové filmy. V dnešnej dobe zmätočných až protichodných prijatí publikom i kritikmi, je najväčšou hrozbou práve to, že štúdiá začnú robiť unáhlené rozhodnutia a chaotické „reimaginácie“ a zabudnú na to najpodstatnejšie, prečo majú fanúšikovia radi komiksy a prečo si obľúbili i komiksové filmy. Zabudnú na to, že sa stali populárnymi hlavne kvôli ich neopakovateľným príbehom, ktoré nenájdu nikde inde.

silverzdroj: neon tommy

Teraz najčítanejšie