Súboj pilierov: Ako vrátiť rovnováhu a stabilitu dôchodkovému systému

Pôvodná filozofia dôchodkovej reformy na Slovensku spočívala v existencií dvoch pilierov pre všetkých. Jej základným predpokladom bol princíp, že si každý občan Slovenskej republiky bude vkladať peniaze do priebežného piliera štátu, a zároveň si bude viesť aj vlastné osobné povinné sporenie, kde bude mať väčšiu úlohu pri manažovaní týchto peňazí a tým pádom bude niesť aj väčšiu zodpovednosť za ich zhodnotenie. Tento systém mal dva ciele. Prvým bolo rozloženie rizík pre jednotlivca tak, aby mal zabezpečený adekvátny dôchodok z kombinácie viacerých zdrojov, teda aj tých štátnych, vychádzajúcich najmä zo vzájomnej solidarity ekonomicky aktívneho obyvateľstva so staršími ľuďmi. Dôchodková reforma mala byť tiež riešením problému starnúcej populácie, ktorý predstavuje významný tlak na akýkoľvek dôchodkový systém, a ktorý by znamenal postupný kolaps niekdajšieho dôchodkového systému.

Logika reformy stojaca na vyváženom dopĺňaní sa dvoch pilierov sa, minimálne z politického hľadiska, za posledných 10 rokov vyparila. Namiesto nej sme svedkami súťaže medzi piliermi. Tento súboj prerástol do takej miery, že vyžaduje ucelené a celistvé uchopenie problému, ktoré by malo pozostávať z nasledujúcich krokov:

1. Ochrana druhého dôchodkového piliera a stability dôchodkového systému. 

Už od posledných volieb sa hovorí o ústavnom zákone, ktorý by mal upraviť základné črty dôchodkového systému. Takýto zákon však bude mať význam iba vtedy, ak nebude len nástrojom na fixácie percenta, ktoré má smerovať do druhého piliera, ale bude formulovať základnú filozofickú podstatu  dôchodkového systému tak, aby tento systém nepodliehal impulzívnym politickým rozhodnutiam vedúcim k jeho destabilizácii. Dôležitá je ochrana dôchodkového systému ako celku.

2. Odstránenie diskriminácie sporiteľov.

V súčasnom stave, kedy dva piliere medzi sebou súťažia, sú sporitelia v druhom pilieri značne znevýhodnení. Je nezmyselnou diskrimináciou nadštandardne krátiť dôchodok ľuďom, ktorí sú v druhom pilieri, nielen o to, čo si odniesli so sebou do druhého piliera, ale ešte aj o významne väčšiu sumu peňazí. V snahe obnoviť harmóniu medzi piliermi a nedotovať štát peniazmi ľudí, ktorí zobrali svoje dôchodky do vlastných rúk, musí dôjsť k odstráneniu tejto diskriminácie.

3. Otvorenosť a predvídateľnosť druhého piliera.

Ak má byť druhý pilier pevný a stabilný, nemôže byť neustále otváraný a zatváraný pod akýmikoľvek politickými zámienkami. Treba sa zamerať na maximalizáciu benefitov pre ľudí, ktorí si v ňom sporia – tá sa dosiahnuť len vtedy, ak bude otvorenosť druhého piliera predvídateľná a nebude výsledkom politickej svojvôle. Ľudia majú mať za určitých podmienok možnosť zmeniť svoje rozhodnutie o účasti v druhom pilieri, tieto podmienky však musia byť formulované ako jasné a záväzné pravidlá.

4. Možnosť slobodného nakladania s úsporami nad rámec spoločensky akceptovateľného minima.

Jednou z nespochybniteľných výhod druhého piliera je, že občanom umožňuje väčšiu mieru slobody nakladania s peniazmi, ktoré si sporia. Vo svetle prichádzajúceho konceptu minimálneho dôchodku vyvstáva otázka, prečo by mal štát detailne regulovať to, ako ľudia nakladajú so zvyškom svojich peňazí nad rámec práve tohto minimálneho dôchodku? Najmä ak vieme, že takáto detailná regulácia smeruje k vysokým alebo významným stratám pre sporiteľov v podobe poplatkov, napríklad zo strany životných poisťovní pri anuitách. Ak si niekto nasporí v druhom pilieri a má zagarantované to, že jeho dôchodok z prvého piliera je dostatočne vysoký na to, aby nezostal „na krku“ zvyšku spoločnosti, nemali by sme mu detailne diktovať, aby si musel kúpil anuitu za týchto a týchto podmienok. Dôchodcovia by mali mať slobodu nakladania s dôchodkovými úsporami, rovnako ako majú slobodu nakladania s inými typmi svojich úspor – tak, ako ju má každý z nás.

5. Zníženie nákladov na sporenie cez spojenie II. a III. piliera.

Keď zoberieme do úvahy, že štandardný sporiteľ v druhom pilieri “pobudne” okolo 40 rokov, rovnako dôležitá ako zníženie nákladov po výstupe je bezpochyby aj minimalizácia nákladov počas doby sporenia. Jednou z ciest k zníženiu nákladov na sporenie je prepojenie druhého a tretieho piliera. Existencia samostatného druhého a tretieho doplnkového piliera je koncepčne síce pekná a prehľadná, ale v praxi drahá. Ak by sporiteľ mal možnosť previesť správu za tretí pilier na DSSku, ktorá zároveň spravuje jeho druhý pilier, výrazne by sa znížili jeho poplatky. Takéto zlúčenie by znamenalo zachovanie všetkých výhod doplnkového sporenia a zároveň jeden účet a jeden správny náklad, čo v konečnom dôsledku znamená viac peňazí pre sporiteľa.