Denník N

Hudobné novinky: Laura Gibson, Grimes, Teen suicide

Laura Gibson v novom šate, Grimes na vinyle, Teen suicide a ich nekonečných dvadsaťšesť piesní.

Laura Gibson

homepage_large.4d41cfc5
Foto: Pitchfork.com

Empire builder

3.8 / 5.0

Laura Gibson vnútorne dozrela. Odhodila zo seba starú kožu komorného country-folku a bolesťou sublimovala v novú osobnosť. A výsledok? Empire builder je Laurin doposiaľ najlepší album. Na albume badať experimentovanie s drsnejšími prvkami (elektrické gitary, bubny), no piesne si zachovávajú typickú gibsonovskú atmosféru kvalitne premiešaného country-folku.

Novinka je o bolesti a vyrovnávaní sa s ňou. Niektoré piesne sú touto témou zasiahnuté viac („Empire builder“, „Caldera/Oregon“, „The cause“) iné menej, zanechávajúc tak na albume útržky staršej Laurinej tvorby („Louis“, „The search for the dark lake“, „Two kids“).

Na každej piesni cítiť krvavé odtlačky. Track „Empire builder“ je baladou o blízkosti vzdialeného človeka (tento oxymoron je hmatateľný počas celej piesne). Do melanchólie nás uvádza slovami: “This is not an escape / But I don’t know how to hold someone / Without losing my grip.“ Kontrast badať aj v skladbe “Not harmess“ pojednávajúcej o Laurinej (ne)vine. “Caldera/Oregon“ je dokonalým prechodom miešajúcim staršie s novými prvkami gitár a bubnov, predstavuje posun k monumentálnejšiemu zvuku. Finálny track “The last one“ je akýmsi zavŕšením Laurinej bolesti, odohrávajúcej sa tu a teraz, s ktorou nedokáže nič urobiť.

Až utrpenie spôsobilo, že Laura konečne vystúpila zo svojej temnej komôrky. Prestala sa báť a svojím odhodlaním sa prebojovala na výslnie. Len tak ďalej.


Grimes

homepage_large.01e3a2b4
Foto: Pitchfork.com

Halfaxa

3.5 / 5.0

Priznám sa, že prvým albumom, ktorý som od Grimes počula boli Visions. Bola som nadchnutá a tento pocit ešte prehĺbili nasledujúce Art Angels. Grimes som po týchto albumoch považovala za vrcholovú (synth)popovú hviezdu a akosi som nemala potrebu vypočuť si aj jej staršie albumy. No práve nedávno vyšiel na vinyle v poradí jej druhý album s názvom Halfaxa.

Po vypočutí musím priznať, som nahnevaná, sklamaná a potešená zároveň. Začnem s hnevom a sklamaním. Grimes na svojom albume vytvára atmosféru syntetického oparu naplneného neustálymi výkrikmi. Túto nudnú stereotypnosť nezachránia ani občasné rytmické bíty piesní “World ♡ Princess“ a “Dream fortress“ doplnené o ťahavé sláčiky.

Moje potešenie pramení z dokonalosti, k akej sa Grimes postupom času vo svojej tvorbe dopracovala. Začiatky umelcov sú niekedy ťažké, nešikovné, poznačené hľadaním samého seba a z toho vyvierajúcim experimentovaním. Speváčka ukázala, že týmto štádiom si úspešne prešla a získané majstrovstvo ukazuje na posledných dvoch albumoch. Halfaxa je metaforickou ódou o láske. Interpretka vkladá hlavné posolstvo piesní medzi riadky jednotlivých veršov. Výnimkou je pieseň “Devon“, ktorá až prekvapivo úprimne hovorí: „Oh my love, I’ll wait / I have been waiting here all day / And I want to be right now with you / When you and I were being loved.“

Textovo silná “World ♡ Princess“ už naberá na inotaji: “Thinking of her all of my life / On and on / Now I go down / Nightmare in the field / Nightmare in the field.“ Za pozornosť stojí i “† River †“ hovoriaca o pokore a láske k jednotlivcovi. O bezuzdnom blúdení v láske spieva Grimes v tracku “Swan Song“.

Nuž Halfaxa je akousi vstupnou bránou do sveta dokonalej Grimes. Bránou plnou nedokonalostí, no zaujímavých prerodov.


Teen suicide

homepage_large.3524a764
Foto: Pitchfork.com

It’s the Big Joyous Celebration, Let’s Stir the Honeypot

2.9 / 5.0

Členovia kapely Teen suicide sedeli na pive a kládli si otázku: čím by sme mohli ozvláštniť náš všedný indie rockový zvuk? Očividne zvíťazila elektronika, a tak na poslednú chvíľu vsunuli pomedzi gitary a bubny nejaké tie synťáky, aby sa nepovedalo. Vytvorili tak nesúrodú masu na pohľadanie. Ale pekne po poriadku.

Album sa začína sľubne. Pieseň “Living proof“ ponúka dokonalé prelínanie rockových prvkov s pomalším saxofónom. Nasleduje balada “The big joyous celebration“ ktorú pod vplyvom elektroniky syntetické prvky rozsekávajú na nekonzistentné útržky. “Alex“ je opäť svižnou indie rockovou piesňou ako sa patrí. Táto ambivalencia sa tiahne albumom obsahujúcim 26 piesní. Áno, čítate správne, Teen suicide zrejme neprešli skúškou z tvorby umeleckého odpadu. Škoda. Ak by album obsahoval piesní desať, bol by o poznanie lepší. Do finálovej desiatky by sa určite dostali piesne “V.I.P“, “What you want“ a “Pavement“. Zato “Big mistake“ je ozaj obrovskou chybou, “Beauty“ len nesúrodým hlukom a “America“ obsahuje záver, nad ktorým by škrípal zubami i nahluchlý.

It’s the Big Joyous Celebration, Let’s Stir the Honeypot hovorí o láske, nude, drogách, viere a iných témach, ktoré sa každodenného človeka dotýkajú. Je očividné, že kapela hľadá svoje miesto vo svete a chýbajú jej odpovede na fundamentálne otázky. Na albume je toto hľadanie citeľné. Len keby nebolo také nesúrodé a dlhé.

 Image courtesy of Flickr.com

Teraz najčítanejšie