Denník N

Niečo málo o komunikácii

V poslednom týždni som zažila niekoľko konfrontácií. Prinútilo ma to zamyslieť sa nad spôsobom, akým ľudia komunikujú.

Najväčší problém vidím v tom, že ľudia sa navzájom označujú, súdia. Ty si taký a onaký. Mnohým je určite jasné, že neslušné výrazy sú nevhodné pri akomkoľvek type komunikácie. Tá sa totiž ich používaním nikam neposúva. Mám skôr na mysli vyhlásenia typu „si panovačná“, „ si sebecká“, „tvoje správanie je strašné“. Myslím, že nám neprináleží hodnotiť ľudí ani ich správanie. Môžeme nanajvýš povedať „ tvoje správanie sa mi nepáči“, „vnímam tvoje správane ako útočné“.

Ľudia totiž nie sú ani panovační, ani sebeckí. Ľudia sú vlastne proces, sú v pohybe, menia sa. Vždy vidíte len ich istú časť. Práve tú, ktorá odzrkadľuje vaše potreby alebo zranenia. Buď vidíte ich nedostatok v danej osobe a pomenujete ju ako nepríjemnú alebo je ich tam dostatok a zdá sa vám prijemná a jej prítomnosť až liečivá. Ako vraví Anthony de Mello, ak sa ti nepáči správanie nejakého človeka, je to tvoj problém, nie jeho. Iným ľuďom sa môže zdať úplne v pohode. Súdime ľudí na základe našich potrieb (láskavosti, empatie, zhovievavosti). Definície hodnôt, vlastností si zas vytvárame na základe skúsenosti z našich životov (rodina, škola, práca). Človek s menšou potrebou láskavosti by označil tú istú osobu ako veľmi milú a láskavú, zatiaľ čo človek s vyššou mierou jej potreby za nepríjemnú.

Takže, zabudnime v konfrontácii na svoje definície a nedefinujme. Rešpektujme životný štýl každého jednotlivca a bavme sa o svojich potrebách. Bavme sa o tom aké sú naše a jeho potreby. O tom, do akej miery sa zhodujú. Rešpektujme. Dospelí ľudia by sa mali rešpektovať.

Teraz najčítanejšie