Denník N

Prasnica patrí do chlieva!

Ach, Patrónka naša, ty nádej veliká, špinavú prasnicu šupni do chlievika!

Náš úbohý národ si veľa vytrpel. Ale vždy vedel čo je správne. Ak na chvíľu poblúdil a zišiel zo správnej cesty, vždy sa našli tí čo mu ukázali správny smer. A keby len to. Tí najmúdrejší vždy dokázali ukázať prstom na tých, ktorí nám Slovákom škodia, ktorí nás ohrozujú. A múdro poradili čo s nimi. Vedeli kam patrí prasnica. Na prasnicu palicu a šup do chlieva!

Už pred tisíckami rokov, keď prišli Starí Slováci do kraja medzi Tatrou, Fatrou a Matrou… Ach, už viem čo chcete povedať. Že prvé slovanské kmene sa sem začali sťahovať v priebehu 5. storočia, ako tvrdia úplatní vedátori. Ale my vieme svoje. Veď aj na Slobodnom vysielači jedna teta tvrdila, že na základe jej výskumov je to inak.

Ale nechajme škriepky, veď aj pán Fico s pani Radičovou sa po dlhých pravotách, na ktoré pani sudkyňa nijakovsky pána premiéra nevedela dostať, už pomerili a poďme rovno k veci. Naši predkovia boli vždy mierumilovní a bohabojní. Aj vtedy keď boli ešte pohania. Zlé jazyky aj tu čosi zapletajú o obchode s otrokmi, dokonca slovanskými, ale to určite nie je pravda. A čo už potom, keď sem priniesli kresťanstvo írski, anglosaskí či franskí mnísi a misionári. Ach, bodaj že ho, zase som sa zaplietol a zabudol som, že podľa našej jedinej správnej národnej mytológie to boli vyslanci byzantského basilea, Konštantín a Metod. A tak je to aj správne, veď vďačiť za to západu by bolo priam potupné. Veď čo dobrého už odtiaľ kedy prišlo. Určite prijateľnejšia je Byzancia, ktorej dedičom je svätá Rus. Tá je nášmu slovanskému srdcu bližšia.

Ich žiakov potom vyhnal náš kráľ Svätopluk. Tak prášili, že zastali až kdesi na Balkáne. Prečo ich vyhnal, či pre pletky  Vichinga, alebo pre dačo inšie, nevieme. Ale možno sa spustili, ako nedávno ten heretik Bezák čo si nevážil otca Tisa, chodil do posilňovne a ešte sa tam aj sprchoval. No hrôza. Ale otec Svätopluk-Špirituál a otec Matuška s ním zatočili a skončil tam kde patrí. Prasnica, šup naspäť do chlievika! Tým pravda nechcem povedať, že kláštor v Taliansku je chliev. To nie. Ale hlavné je, že roztopašník už neškodí v našej domovine. Možno to bolo tak aj s tými Metodovými žiakmi. Popili medoviny, zašli do kúpeľa a ďalej aj škoda reči. Dobre my vieme čo sa v takom kúpeli, rovnako ako v sprchách pri posilňovni, môže odohrávať. Náš kráľ Svätopluk by ich len tak pre nič za nič nebol vyhnal. Bol dobrého srdca. Ani strýka Rastislava nezabil, iba vydal Frankom. Čo on už mohol za to, že mu tí vypichli oči a šupli ho do žalára.

Potom však prišli tí mongoloidní ľudkovia s krivými nohami na škaredých malých koníkoch a mali sme po vlastných kráľoch. Prvým kresťanským cudzím kráľom bol Gejzov syn Vajk, ktorý sa prekrstil na Štefana a vraj bol aj svätý. Ale my s Jankom Slotom vieme svoje. Bol to len nejaký šašo na koni, ktorý je dnes na námestí v Budapešti. Ešte že bol aspoň bol katolík, keď už bol Maďar. A rovnako Habsburgovia, síce cudzí, ale naši, katolíci.

Keď však kdesi v Nemecku začal buntošiť akýsi vyskočený mních Luther, prišlo to aj k nám. Prvých heretikov sme ešte stihli podľa starého zvyku upáliť. Napríklad ľubietovského farára Filipa Nikolaiho pod hradom Dobrá Niva. Ale potom ich už bolo priveľa. Keď ich bolo veľa, tak sa aj tí osmelili. Žigmund Balaša vyhnal mníchov z kláštora v Bzovíku a zopár ich povraždil. Betlenovi povstalci v Košiciach zavraždili troch jezuitov, ktorí predtým prenasledovali protestantov. Potom sa karta obrátila a Caraffa v Prešove to dal ako sa patrí. Volajú to Prešovské jatky. Ale akéže jatky? Iba pár odpadlíkov dostalo čo si zaslúžili. Luteránom a kalvínom sme kostoly pobrali a väčšinu naspäť na pravú vieru priviedli. Tých čo zotrvali v bludoch a dvíhali hlavy sme šupli do žalára či na galeje a bolo. Všetko podľa kresťanských zásad. Jedni aj druhí. Tak ako to má byť. Prasnica, šup do chlieva!

Len škoda, že sme s nimi lepší poriadok nespravili a neskôr im dokonca povolili postaviť za dedinami na močaristých lúkach zopár drevených kostolov bez základov. Dodnes sa nimi hrdia. Neskôr dokonca aj v mestách. Murované, aj keď bez veže. Neboli sme dôslední, ale čo už. Pozde je „bycha honit,“ ako hovoria Česi. Ale veriť sa im nedá. Svätých neuznávajú, k Panenke Márii sa nemodlia a dokonca už aj ženy za farárky svätia.

Za prvej Československej republiky sme českej bezbožnosti tiež odvážne čelili. Najmä náš Otec národa. Ani jeho dediči nesklamali. Najmä keď sa splnila naša tisícročná túžba po vlastnom štáte. To bolo slávy. Spievalo sa: „Z Košíc ide vlak, na ňom sedí Šaňo Mach, všetci Židia utekajú, majú z neho strach.“ A na túto odvekú pliagu takto v Liptovskom Svätom Mikuláši vykrikovali smelí junáci z Hlinkovej gardy: „Pozor, Žide, Sidor ide!“ Veruže sa nosáči, čo nás roky zdierali aj báli. A to ešte nevedeli ako skončia.

Ani velebný pán farár a prezident Tiso nezaváhal a ukázal nám cestu. 15.8.1942 v Holíči povedal: „Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí. Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa ja: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, žida? Je to kresťanské? Láska k sebe je príkazom Božím a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko, čo mi škodí, čo mi ohrozuje život. A že Slovákovi židovský živel ohrozoval život, myslím, o tom nikoho netreba presvedčovať. (…) A urobili sme to z príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu.“

A tak sme sa škodcu zbavili. Najskôr sme Židov pozbavili občianskych práv, označili ich žltou hviezdou a zbavili živností, zamestnania a majetku. Nakoniec sme ich zavreli do táborov a vypravili transporty. Nemcom sme za každého Žida vyvezeného zo Slovenska zaplatili 500 ríšskych mariek, ale oplatilo sa. V období od.25.3.1942 do 20.10.1942 bolo zo Slovenska vyvezených 57.628 a v období od 30.9.1944 do 31.3.1945, približne 13.000 Židov. Prasnica, šup šup…

Len škoda, že sa nejakí aj vrátili. Veď dnes, keď ich je tu iba okolo 2.500, je ich aj tak všade plno. Noviny, televízia, vláda. Všade sú. Bezočivo sa na nás škeria a vystrkujú svoje dlhé nosy. Zatiaľ. Ale nie je všetkým dňom koniec…

Zahanbiť sa nedali ani iní múdri muži. Dôstojný pán Ján Ferenčík, nástupca Otca národa na Ružomberskej fare, povedal slová, ktoré sú inšpiráciou aj do dnešných dní: „My, Slováci, neoslavujeme Führera bez dôvodov. My ho oslavujeme ako učiteľa sveta. Sv. Tomáš Aquinský povedal,… že sa treba učiť od každého, od ktorého sa dá niečomu naučiť. Svet sa od Führera mnohému naučil…Takmer všetky národy prevzali zásadu Führerovu, že proti rozkydanosti národa jedinou záchranou je železná ruka vodcovskej osobnosti. Tento zdravý princíp prevzali sme i my.“ (Tatranský Slovák, apríl 1943)

Železná ruka a rozkydanosť, to sú tie správne slová pre dnešok. Vieme my dobre kto je rozkydaný. Kto ohrozuje morálku, rodiny, deti a dokonca aj svätú Cirkev. Západ, Židia, slobodomurári, liberáli, gender, kultúra smrti, juvenilná justícia, buzeranti, pedofili. A vieme aj čo chystajú. Ešte že je tu naša Aliancia, Tonko Chromík, Janka Ray-Tutková, otec Rastislav Baka, ktorý múdro vyzval na „postavenie železnej opony“ a radil „vytlačiť totu špinu za hranice,“ dôstojný pán Marián Kuffa, ktorý povedal, že „homosexuáli sú masoví vrahovia a páchajú genocídu národa,“ aj jeho brat Štefan, ktorý smelo v parlamente povedal, že „sú to chorí ľudia a nemali by behať po uliciach„. Tiež bojovník proti nahotinám v tlači, pán poslanec Braňo Škripek a mnohí ďalší. Statoční velební páni, múdri veriaci, sused Tomáš Bielek – Mateffy, Inštitút Leva XIII., Marián Kotleba, ctihodná vdova Anna Belousovová, Slovenské hnutie obrody, KDH aj mládenci z Akčných skupín VZDOR.

Čo sa týka luteránov, ich biskupi a časť farárov sa tentoraz k nám pridali. Vedia, že ich neživí bratislavská kaviareň ale tetušky a strýkovia z vidieka. Ale hneď sa našli akísi Prostredníci a dokonca žena v sutane (!) čo sa proti nám postavili. Tým sa veriť nedá.

Naši protivníci sú zákerní. Pána doktora Fischera, ktorý kedysi kandidoval za HZDS a bol aj kandidátom na prezidenta, potom ako sa postavil na stranu dobra proti prasnici, neváhali dnes obviniť z brania úplatkov. Z toho vidieť, že sa nezastavia pred ničím a majú všade svojich ľudí. Prasnica sa tu nehanebne rozťahuje, váľa sa v bahne a vlastnej špine a krochká blahom pri pomyslení na to čo na nás chystá.

Nechceme sa dočkať časov, keď statný Janko, šťastne žijúci s ružolícou Aničkou, zatúži po skazenom svetákovi Richardovi a opustí kvôli nemu svoju tradičnú rodinu. Keď ružolíca Anička pobledne a podľahne vábeniu skazenej Hany. Keď sa už deti nebudú tak ako doteraz rodiť ako chlapci a dievčatká, ale pohlavie si budú môcť zvoliť po zákernej genderovej indoktrinácii neskôr. Keď naše nevinné dietky budú úchylné lesbické učiteľky v materskej škôlke učiť masturbovať. Keď homosexuáli a pedofili budú deti už v prvých ročníkoch základnej školy učiť milostné polohy podľa Kámasútry, vrátane tých najzvrhleších a najodpornejších. Keď nám namiesto Martina Jakubca, Roba Kazíka či Jadranky, budú krákať kadejaké Conchity Wurst.

Špinavými liberálmi, ktorých sme nestihli umyť a vodu vyliať do záhrady, ovládané televízie Narkóza a Hnojka, odmietli vysielať naše klipy, v ktorých varujeme pred tým ako sa hipsterskí homosexuáli chystajú kradnúť a homosexualizovať naše deti. Ešte horšie je, že rovnako sa zachovala aj štátna televízia a rozhlas. Mrzí nás, že nezasiahol verný syn našej Cirkvi, pán premiér Fico, ktorý tak múdro oklamal komunistov, keď infiltroval ich KSČ a očistom napísal že je ateista. Asi nestihol, ale hlavné je, že podporuje naše referendum. Nenávistníci síce tvrdia, že je to iba preto, lebo dobre vie kde má voličov, ale my vieme, že to robí z čistého srdca.

Našli sa aj výnimky. Pán podnikateľ Boris Kollár, ktorý ako starozákonný patriarcha zanechal svoj vzácny genofond v podobe ôsmich potomkov po spojení so šiestimi ženami, napriek kritike mainstreamu povolil vysielať vo svojom rádiu našu reklamnú znelku, ktorá vyzýva Slovákov k účasti na referende. Právom ho za to pochválil aj Tonko Selecký na Magnificat Slovakia.

My sa však nedáme! Ako povedal dôstojný pán Kuffa: „My máme tiež dobrú palicu na prasnicu – referendum.“ Zajtra referendom špinavú prasnicu z našich končín vyženieme! Lebo ak ju nevyženieme, urobí nám z nášho krásneho a bohabojného Slovenska chliev plný špiny a hnusu! A to my, dobrí a jediní praví kresťania, nedopustíme!

Poznámka: Týmto som sa nechcel dotknúť miliónov veriacich a duchovných všetkých cirkví, ktorým sú spôsoby opísané v tomto blogu cudzie. Čo sa týka pána Mariána Kuffu, už dlhšie s uznaním a obdivom sledujem to čo robí v Žakovciach pre ľudí, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti, či pre Rómov v okolitých osadách. Ale nič z toho ho neoprávňuje k vyjadreniam, ktoré odzneli z jeho úst v súvislosti s referendom.

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím .