Denník N

Pohľad do priepasti

ilustračné foto: TASR
ilustračné foto: TASR

Včera som zas bojovala so svojou psychickou chorobou.

Keďže som na znížených dávkach liekov, ktoré ma pred ňou menej chránia, sú dni, keď ma niečo vytočí a ja sa rýchlo začínam rútiť „do záhuby“ nazývanej psychotická epizóda či atak, ktorý môže byť riešený až hospitalizáciou.

Aj včera ráno ma čosi nahnevalo a hneď som pocítila silné nutkanie konať. Poukázať na neprávosť, urobiť kroky voči tomu, aby sa to, čo sa deje, nedialo, resp. dialo inak podľa pravidiel a zákonov. Samozrejme spočiatku som sa nad tým len rozhorčovala, písala o tom niekoľkým ľuďom cez chat, chcela niečo podniknúť. Neskôr som si uvedomila, že sa tým až moc zaoberám, roztáča sa mi mánia, ktorú je potrebné zastaviť. Povedala som si, že je čas sa od veci odtrhnúť a vrátiť sa k bežným povinnostiam a navariť obed pre syna, ktorý mal prísť čoskoro domov.

Začala som sa venovať vareniu, no myšlienky mi neustále blúdili, v duchu som sa rozčuľovala, hľadala riešenie. Na prácu som sa riadne ani nevedela sústrediť, o čom svedčilo i to, že som mrkvu nekrájala na kolieska ako obyčajne, ale na kocky, pridala do polievky viac soli a stále mala pocit, že do nej niečo ešte patrí, že niečo tam iste chýba. No a chýbalo. Takmer som do hrachovej polievky nedala hrach.

Neustála mozgová činnosť, odbiehanie od varenia k internetu, kde som si overovala nejaké informácie a zároveň už diskutovala cez chat s manželom o jeho obavách, aby ma to nepohltilo a úplne nevyčerpalo, ma privádzalo skutočne na pokraj mojich síl.

Pravdou bolo, že už v ten deň som vstávala slabšie vyspatá, pretože večer predtým som mala problémy so zaspávaním. Uvedomila som si, že sa zas niekam rútim a začala som zvažovať, že užijem Lexaurin, aby utlmil moju mozgovú činnosť i nutkavú potrebu vo veci konať. Poznám sa a vedela som, že riešiť tie veci nie je také naliehavé, ako to pociťujem, že moje pocity a potreby ma vlastne klamú. Rozhodla som sa nič neriešiť, nepodľahnúť nutkavým myšlienkam. Vravela som si, že to zvládnem, že nebudem potrebovať Lexaurin a svoje choré vnímanie situácie zastavím.

Prinútila som sa dovariť polievku, nachystať si cesto na palacinky, ktoré som už po synovom príchode začala piecť a syn ich postupne pojedal. Spoločne sme preberali, čo ma tak rozhodilo a aká som vďaka tomu nesústredená a už aj zo všetkého nielen psychicky, ale aj fyzicky vyčerpaná. Cítila som, že potrebujem intenzívny oddych alebo aj dokonca spánok. Bez lieku by som však iste zaspať nedokázala, telo by oddychovalo, ale myseľ nie.

V polovici som prestala piecť palacinky s tým, že ich dopečiem neskôr. Skúsila som si teda len ľahnúť na gauč a spoločne so synom sme pozerali epizódu jedného seriálu. Malo to význam. Podarilo sa mi myseľ zaujať niečím iným. Od problému som sa odstrihla. Vrátila som sa do kuchyne a dopiekla palacinky.

Včera som mala v pláne ešte upratať dom pred víkendom, no chýbali mi na to sily a aj čas už pokročil. Nechcelo sa mi ani riad umyť. Pomerne pokojná a s nadhľadom, čo sa vlastne so mnou cez deň dialo, som sa so synom pobrala do susednej dediny k mojej mame. Tam sme sa porozprávali o rôznych témach a aj o mojom problematickom dni. Užívala som si pohodu a dokonca sme sa i dosť nasmiali. Domov sme sa vrátili až večer. Žiadne práce som už neriešila a aj s vedomím, že riad v kuchyni počká, som naberala nové psychické sily pri ďalšej epizóde seriálu.

Zaspala som bez nejakých problémov a dnes ráno som sa zobudila dobre vyspatá a oddýchnutá. To, čo ma včera vytočilo, neriešim. Teším sa z toho, že svoju myseľ a konanie som tento raz ovládla. Celé toto moje choré itermezzo som v počiatkoch zastavila a nenarušila tak svoj viac – menej stabilizovaný stav.

V ten deň som na facebooku okrem iného našla i status jedného človeka, ktorý ma oslovil a úryvok z neho som si vypísala:

Musíme si dať pozor! „Kto hľadí do priepasti, musí vedieť, že aj priepasť hľadí do neho,“ vravel Friedrich Nietzsche. Ak chceš hľadieť do očí démona, musíš mať moc ho zmeniť, inak on zmení teba na svoj obraz. Inými slovami, nesmieš dopustiť, aby ťa pohľad na zlo nakazil negativitou, lebo práve z nej pochádza. Len ten sa môže dotýkať malomocného, koho dotyk lieči. Iní budú nakazení malomocenstvom. 

Teraz najčítanejšie

Renáta Holá

Roky žijem s diagnózou psychickej poruchy. Píšem o tom, aké je to byť na psychiatrických liekoch, aké je to byť bez nich, o vlastných stavoch a postojoch.