Denník N

Weimar na Dunaji I.

Rozpad demokracií v medzivojnovom období vykazuje spoločné znaky. Sú prítomné aj dnes ?

Aj ústava môže byť krásna. Ako beletria usporiadaná v článkoch a paragrafoch. Nemá slabé miesta s výnimkou tých, ktoré autori označovali ako silné. Neverili  v systém, ktorý sa snažili uzákoniť. Dali priveľkú moc jednému človeku. Aby strážil slobodu. Pred očami ožíva minulosť. Romantická, čiernobiela ako v dobovom filme. Videl som úpadok, ktorý skončil tragédiou. Všetko na základe rovnakej ústavy. Čítal som viackrát. Vždy s rovnakým pocitom. Je krásna ako medzivojnová nemecká literatúra. Weimarská ústava z roku  1919.

Spoločenská zmluva, ktorá viedla k vzniku demokratickej spoločnosti, viedla neskôr k jej zániku. Rovnaké spoločenstvo ľudí  dokázalo spáchať  hromadný samovražedný atentát. Príbeh Weimarskej republiky je všeobecne známy. O príčinách jej desivej premeny sa diskutuje dodnes. Na jednom sa všetci zhodujú. Nestačí jedna príčina na rozpad systému. Ani dve. Je potrebné spolupôsobenie viacerých. Vďaka tejto historickej skúsenosti  poznáme procesnú mapu rozpadu slobody. V prípade Nemecka išlo o rozpad apokalyptických rozmerov. Zakladá to našu dnešnú vieru, že ide o neopakovateľný proces. Nevidíme, že v rovnakom čase dochádzalo k rozpadu mnohých iných kontinentálnych demokracií. Aké boli príčiny ? Sú prítomné aj dnes ?

Každý systém stojí na základoch. Pokiaľ sú základy slabé a sily pôsobiace na jeho rozvrat dostatočne silné, dochádza ku kolapsu. Takto je možné identifikovať piliere, na ktorých stojí každá demokratická spoločnosť. A tiež spoločenské javy, ktoré kolaps vyvolávajú. Čo tvorí základy demokratického zriadenia ?

Demokratická tradícia:  Jej existenciu prináša čas. Dĺžka trvania tvorí základný pilier demokratického zriadenia. Pokiaľ trvá krátko, prejavujú sa skôr negatívne javy transformácie, než kvalita nového usporiadania. Toto je spoločný znak všetkých kolabujúcich demokratických režimov. Žiadna spoločnosť s trvaním demokracie v rokoch či niekoľkých dekád, nemôže spoliehať na jej ukotvenie v spoločnosti. Demokratickú tradíciu tvorí  množstvo prvkov. Personálne obsadenie verejných funkcií, volebné návyky, úroveň verejnej diskusie … pozitívna stopa slobodného jednotlivca v spoločnosti. Všetko súvisí s dĺžkou trvania demokracie a tiež s tým, aké spoločenské zriadenie jej predchádzalo. Slovenská spoločnosť  demokratickú tradíciu nemá.  Rovnako, ako ju nemala tá nemecká.

Spoločenský dopyt po slobode: Čím je spoločnosť rôznorodejšia v množstve menšín, tým je ich potreba garantovania slobody prirodzenejšia a pre väčšinu pochopiteľnejšia. Cez dopyt menšín po slobode vzniká celospoločenský konsenzus na potrebe jej ochrany. Menšinová rôznorodosť je tak garanciou slobodnej spoločnosti ako celku. Nepochopili sme, že pri ochrane spoločenskej rovnorodosti našu spoločnosť nechránime, ale ohrozujeme. Inakosť je zárukou slobody. Vytvára potrebu vzájomnej tolerancie a porozumenia. Každá spoločnosť sa identifikuje spoločnými znakmi. Pre rôznorodú spoločnosť to nie je farba pleti, jazyk, kultúra… Spoločným znakom takýchto obcí sú hodnoty humanizmu, etiky a tolerancie.  Prirodzene sú potom prítomné aj vo väčšinovej spoločnosti. Sú vlastné všetkým ľuďom bez rozdielu. V tomto je prínos multikultúrnej spoločnosti, ktorú dnes odmietame. Preto všetky neslobodné režimy svoje menšiny potláčajú. Tu pevný bod nemáme. Chceme rovnorodú spoločnosť identifikovanú ako národ. S malým dopytom jednotlivca po slobode a bez nároku na toleranciu väčšiny.

Funkčnosť verejnej služby:  Justícia, zdravotníctvo, školstvo,  verejný poriadok, veda … všetko musí fungovať tak, aby mal občan pocit, že demokratické zriadenie dokáže zabezpečiť kvalitnú verejnú službu. Pre občana je prirodzené, že keď služba nefunguje, nefunguje štát a teda ani ideológia, na ktorej stojí. Nemusíme osobitne pátrať. Tento pilier demokracie sme ešte nepostavili.

Ukotvenie v medzinárodných spoločenstvách: Ohromný rozdiel oproti medzivojnovému usporiadaniu. Prosím všetkých, ktorí sa snažia spochybniť tento pilier našej slobody, aby si uvedomili, že každá stabilita je daná existenciou troch pevných bodov. Existencia nášho medzinárodného ukotvenia je nateraz  jediným, ktorý som našiel.

Ústava:  Garancia slobodnej spoločnosti je daná základným zákonom štátu. Tá weimarská bola pekná. Slovenská nestojí za veľa, ale tvorí nespochybniteľný pevný bod našej slobody. Už druhý.

Politické strany a ich predstavitelia: Všetko je o ľuďoch. Osobnosti, ktorých životný príbeh je hodný nasledovania. Musia byť generované v politickom zápase vo vnútri politickej strany. Do politiky potom prichádzajú s hodnotami, ktoré uchránili v zápase s inými hodnotami vo vnútrostraníckom boji. Dôverujú im a žijú ich. Sú pripravení pre verejnú službu. Keďže aktuálne platí konsenzus o odpore voči štandardným politickým stranám, zabíjame prirodzený priestor pre tvorbu politických osobností. Nemožno predpokladať, že takéto osobnosti vytvorí sociálna sieť. V Nemecku sa diskusia podobná sociálnej sieti viedla v krčme. Preto pivný puč.

Rozvinutá občianska spoločnosť: Občianska spoločnosť je aktívnym prejavom nášho spoločenstva. Tvorí našu identitu a opravuje naše zlyhania. Vďaka občianskym aktivistom máme tretí pevný bod našej dočasnej slobody.

Strážny pes demokracie: Médiá chránia slobodnú spoločnosť. Ich úloha môže byť splnená, keď pôsobia slobodne a majú vplyv na verejnú mienku. V minulom storočí bol vplyv médií na verejnú mienku nespochybniteľný. Ľudia v davoch čakali na názor Zweiga, Kischa, Čapka, Peroutku … a potom diskutovali.  Naopak slobodné médiá boli skôr výnimkou. Zväčša išlo o stranícku tlač. Dnes sú médiá slobodné. O ich vplyve na verejnú mienku však pochybujem. Negatívna emócia sa zaznamená okamžite, pozitívna sa spochybňuje. Stotožnenie s komentátorom sa považuje za prejav neslobody čitateľa. Obrana demokracie zo strany novinárov pôsobí ako propaganda. Tak je to vždy, keď sa bráni ideológia vládnej moci. Tou je dnes demokracia. Jadro verejnej mienky sa pre kritickú masu občianstva tvorí v diskusiách na sociálnych sieťach. Podcenili sme  túto časť komunikácie. Obsah textu komentátora sa týmto mení na nepoznanie. Čitateľ sleduje titulok, obsah preletí a názor tvorí na základe diskusie pod článkom, alebo na sociálnej sieti. Tam už mienkotvorný komentátor prirodzene chýba.  Mediálne výstupy tak nemajú taký vplyv ako v minulosti. Strážny pes demokracie, nie že by nemal ostré zuby, alebo mu niekto nasadzoval košík či skrátil reťaz. Jednoducho šteká na nesprávnom dvore. Prekvapivo slabý bod našej súčasnej spoločnosti.

Musíme byť mimoriadne citliví na každé zhoršenie situácie v oblasti ústavy. Mali by sme premýšľať nad významom nášho členstva v medzinárodných štruktúrach inak než len cez pohľad čistého prijímateľa.  S úctou by sme mali vnímať činnosť občianskych aktivistov a tretieho sektora. Finančne ich podporovať. Sú to jediné funkčné piliere našej slobody.  V ostatných častiach sme totiž v horšom postavení, ako boli štáty, ktoré svoju slobodu stratili. Celospoločenský tlak na reformy v týchto oblastiach vytvára priestor pre ich oslabenie. Toto je nebezpečné. Reformy sú nevyhnutné, avšak akékoľvek dočasné oslabenie týchto troch ešte funkčných pilierov našej slobody môže viesť ku kolapsu demokracie v jej dnešnej podobe. Nie, systém sa nezrúti len preto, že stojí na dvoch nohách. Bude potrebné, aby ho niečo zvalilo …

Teraz najčítanejšie