Weimar na Dunaji II.

Čo napomáha premene demokracie na autoritatívny režim ? Je potrebné spolupôsobenie viacerých spoločenských dejov. Základné prvky stability demokratického systému som popísal v prvej časti. Na základe historickej skúsenosti z rozpadu demokracií v medzivojnovom období je možné identifikovať nasledovné podmienky, ktorých existencia spôsobuje rozvrat demokratického zriadenia v prípade, že nestojí na pevných základoch.

Konšpirácie: Utkvelá predstava, že existuje niekto tak mocný, kto rozumie spoločnosti natoľko, že s ňou vie manipulovať. Táto viera má pôvod v predstave o svete, ktorý je neslobodný. Slobodný svet je natoľko chaotický a rozporný v záujmoch, že nikdy nie je možné jeho dynamiku pochopiť, nieto ovládnuť. Táto nemožnosť najviac prekáža tým, ktorý nemajú dobrý úmysel. Vedomie, že nemôžu ovládnuť život jednotlivca im navodzuje dojem, že ho ovláda niekto iný. Stotožnenie kritickej masy spoločnosti s touto predstavou o svete zasahuje samotnú podstatu nášho vnímania slobody. Našu motiváciu žiť v slobodnej spoločnosti. Dnešné formy komunikácie takémuto stavu vyhovujú. Ľudia už v minulosti uverili konšpirácii s katastrofálnym následkom. Dnes je konšpirácia mainstream. Vytvára sa silný tlak na zmenu systému, ktorý ľudia stotožňujú s ich osobným nezdarom.

Kríza: Finančná kríza, ekonomický prepad, vojnový konflikt … Sú prirodzenou súčasťou spoločenského života. Vždy budú. Pokiaľ sa vyskytnú v čase, kedy naša sloboda stojí na hlinených nohách, môžu byť príčinou jej pádu. Akokoľvek môžeme porovnávať veľkú hospodársku krízu, ktorá zasiahla medzivojnovú Európu s tou našou, porovnania sú čisto matematické. Neťaží nás utrpenie prítomnosti, ale skôr neudržateľnosť našich predstáv o budúcom blahobyte. Nehladujeme, nezomierame po tisícoch.  Čím viac príležitostí od spoločnosti očakávame, tým menej ich dostaneme. Žijeme v kríze našich predstáv. Keďže skutočnú krízu sme nezažili, nerozpakujeme sa ponosovať na súčasnosť. Táto „blbá nálada“ tak objektivizuje našu osobnú krízu. Plní nechcenú úlohu pre zničenie systému ako ho poznáme dnes.

Politická nestabilita: Neschopnosť Weimarskej republiky viacnásobne zostaviť stabilnú vládu bezprostredne po voľbách viedla k strate dôvery v demokratický systém slobodnej voľby. Bola potrebná stabilná vláda. Nevznikla. Nie vždy je stabilná vláda nevyhnutná. Nie, pokiaľ si hovieme na pevných základoch. A nikdy pokiaľ nie je schopná prispievať k ich tvorbe. Podmienky je potrebné vnímať v ich vzájomnom pôsobení. Aký paradox, že súčasná predstava konca politickej stability uspokojuje najmä predstaviteľov slobodnej spoločnosti. Opatrne s touto emóciou. Musí byť zrejmé, že naša demokracia sa kriticky nakláňa.

Násilie a zastrašovanie: Zastrašovanie blogera ? Tu zmizne mienkotvorná osoba, tam napadnú občianskych aktivistov, inde menšinu … Príchod každej neslobody sprevádza násilie. Hnedé košele, domobrana, slovenskí branci, šípové kríže, čierne košele, gardisti … úderky dobre organizované v straníckej službe mimo zákon. Neskôr zo zákona. Sledujte tieto prejavy. Ich prítomnosť je znakom, že druhá strana si začala veriť. Veria si vždy, keď identifikujú demokratické zriadenie ako slabé.

Medzinárodná bezpečnostná situácia: Časy mieru a konjunktúry sú dobrým základom pre rozvoj každej spoločnosti. Zhoršenie medzinárodnej situácie pôsobí deštruktívne pokiaľ sa v okolí objavujú silné ohniská revolučného nepokoja. V medzivojnovom období  to bol hodnotový zápas komunizmu a fašizmu. Prvý už likvidoval životy a ľudské osudy v miliónoch. Domnelá bariéra sa budovala v podobe živočíšnych predstáv o spoločnosti zbavenej židovského humanizmu a svedomia. Demokracia použila silu a zvíťazila. Nemohlo to byť skôr? Samotné zhoršenie medzinárodnej bezpečnostnej situácie nezlikviduje slobodnú spoločnosť. Musí byť prítomný medzinárodný stret ideológií a pasivita slobodných krajín. Aj táto deštruktívna sila v súčasnosti pôsobí.

Charizmatické osobnosti extrémnej politiky: Pre rozvoj diktatúry založenej na vedúcej sile diktátora je táto podmienka nevyhnutná. Bez takejto osobnosti sa nemôže extrémizmus rozvinúť do podoby politicky organizovanej moci. Netešme sa. Charizmu neurčujú naše, ale ich predstavy. A tie majú celkom odlišné. Kde sa nám zdá ich vodca smiešny, tam môžu naskakovať  jeho priaznivcom zimomriavky. Líder sa tvorí v konflikte s opačným hodnotovým systémom. Pokiaľ sa takéto spoločenské konflikty množia, narastá možnosť, že sa takáto osobnosť objaví.

Naša demokracia stojí na hlinených nohách. Sotva troch. Existujú dostatočné sily pôsobiace na zrútenie systému. Je veľmi vratká. Záleží na osobnom vklade každého. Je potrebné identifikovať svoje možnosti pôsobenia a konať tak, aby sme prvky stability posilňovali a negatívne javy miernili. Všetko pre lepšie ukotvenie demokracie v spoločnosti. Zvýšiť  dopyt po slobode akceptáciou menšín, vrátane privítania imigrantov. Aj ekonomických. Musíme sa naučiť v rozumnej miere používať rovnaké formy prejavu ako druhá strana. Nič nebráni zamoreniu sociálnych sietí politicky nekorektnými komentármi v mene slobody a na jej obranu. S príchodom našej premeny na čistého prispievateľa bude nevyhnutné zmeniť úroveň verejnej diskusie o význame nášho členstva v EU. Diskusia zúžená na popis výhod v podobe európskych peňazí určuje konkrétnu hranicu jej konca. Reforma musí počkať, alebo musí byť vykonaná s chirurgickou presnosťou. Je potrebné finančne podporovať občiansku spoločnosť. A niekedy v záujme medzinárodnej bezpečnosti akceptovať aj silové riešenia. Neodmietať ich s odkazom na definíciu liberálnej demokracie. Z princípu. Akceptovať ich vždy, keď druhá strana použila silu prvá. Z útoku na našu slobodu musia mať strach. Naproti tomu sa postaviť násiliu proti menšinám a inakosti. Nezovšeobecňovať negatívne prejavy slobodného sveta okolo nás. Vítať politickú stabilitu zvažujúc jej alternatívy. A napokon s opovrhnutím odmietnuť každý prejav autentickej hnedej. Nestojíme totiž pevnejšie než Weimarská republika. Nemôžeme sa hrať na rozvinutú spoločnosť západného typu. Bohužiaľ.