Ako ste to mohli dopustiť ?
Možno sa pýtali naši rodiča svojich rodičov, keď si uvedomili, čo znamenal pre spoločnosť február 1948 a nasledujúce roky komunistického režimu.
Prečo ste nič nerobili ?
Pýtal som sa ako obyčajný chlapec z dediny v súvislosti s augustom 68 a príchodom priateľských armád. Prešli to mlčaním, bez vysvetlenia a viac sme sa k tejto téme nevrátili,vedel som, že na položené otázky nedostanem odpoveď.
Prečo Ste im to dovolili?
Pýta sa nás dnešná mládež v súvislosti so vznikom oligarchie a bujnou korupciou na Slovensku
Ja na rozdiel od mojich rodičov a starých rodičov odpovedať môžem. ( Aj to sme chceli )
Robili sme to, čo sme v danej chvíli považovali za najlepšie. Ja ako stredoškolák som na zasadnutiach štrajkových výborov diskutoval a snažil sa, aby sme sa my a naše deti nemuseli dokola učiť básničky o súdruhovi Leninovi, aby zjazdy KSČ a ROH neboli maturitnými otázkami z dejepisu a aby sme na manifestáciách nekričali heslá, ktorým nerozumieme.
Novinári túžili po tom, aby mohli aj v PRAVDE písať pravdu a nie závery zjazdov KSČ , KSSZ a návštevách súdruhov.
Predavačky a predavači chceli, aby mohli predať nedostatkový tovar každému a nie len pár vyvoleným a známym.
Vedci,strojári a ostatné profesie chceli pracovať s novými strojmi, používať nové technológie a študovať zahraničnú literatúru.
Áno, ľudia v prvej vlne Nežnej revolúcie a hlavne tí, čo stihli nasať dôveru, možno naivitu námestí chceli presne toto. Chceli to, čo im bolo roky upierané, alebo nechceli to, čo im bolo roky prikazované.
Nikto nechcel drogy, mafiu, oligarchiu, bezdomovcov…..
Áno tieto javy sú daňou za to čo sme chceli a či sa to niekomu páči alebo nie aj dosiahli. (Ako povedal Fedor Gál frfleme hoci sa máme dobre )
Možno sme to dopustili preto, lebo v eufórii štrngajúcich kľúčov si vtedy nik z nás v prvých dňoch nemyslel, že je v našej spoločnosti toľko ľudí bez charakteru. Netušili sme koľko ľudí kradne a schováva kompromitujúce materiály na sebe či protivníkov v čase, keď tí odvážni nastavovali svoj krk a česť. Netušili sme koľko ľudí z druhej vlny išlo na tribúny s cieľom prevziať moc a mať kapitál v čase, keď už nehrozilo riziko.
Áno toto nikto z nás, tých štrngajúcich, v prvých dňoch a prvých radoch netušil.
Chceli sme niečo nové, lepšie a robili sme všetko, čo sme považovali za správne.
Mnohí si neskôr povedali, že mať vtedy tento rozum robil by som niečo inak. Možno. Ale vtedy sme mali ten rozum a v tom čase. Rovnako mali svoj rozum v svojom čase naši rodičia v roku 1968 a starí rodičia v roku 1948. Aj oni sa riadili svojim rozumom a nemožno im vyčítať, že niečo neurobili, lebo nikto nevie akoby to dopadlo, keby to „ niečo “ spravili.
V tom boli tie udalosti roku 1989 krásne, že to plynulo nečakane, na rozdiel od rokov 1968 a 1948 pozitívne a každý deň prinášal nové, aj keď nie vždy príjemné prekvapenia.
My sme aspoň niečo robili, vtedy s tým rozumom, čo sme mali. Kde ale bolí tí, čo dnes kričia, že sme štrngali zle a že toto sme nechceli ?
Pravdepodobne sa báli, nevedeli alebo im to jednoducho bolo jedno a vedeli, že to niekto za nich „vyštrngá “
Vždy sa nájde niekto, kto nám veci „ vyštrngá “ a vždy sa nájde následne niekto, kto tomu, čo mal odvahu „ štrngať “ vytkne, že štrngal nesprávne.
P.S. A netvárme sa, že vtedy nebola oligarchia, korupcia či prostitúcia. Boli len sa im dávali lepšie znejúce názvy.
