Slovenské mamičky
Byť mamou je vlastne povolanie. Ba čo viac – je to poslanie. Jedného dňa sa rozhodnete, že najbližšie roky svojho života strávite so svojimi ratolesťami na ihriskách, parkoch, detských oslavách a práci po ktorej zostávajú hmatateľné výsledky dáte na istý čas zbohom.
Isto by každá mamička so mnou súhlasila, že každý deň je jeden veľký kolotoč. Ráno vstať, pripraviť raňajky, obliecť deti, upratať, oprať, navariť, ísť na prechádzku, deti uložiť, zase upratať, vyvešať, ísť opäť na prechádzku, pripraviť večeru, uložiť deti, zase upratať a konečne si možno aj nechty nalakovať. Alebo??? Radšej ísť do postele, pretože ráno o šiestej to začína celé odznova.
Byť matkou je napriek tejto každodennej 24 hodinovej šichte naozaj úžasné. Keď deti zaspia a konečne je kľud začnete si pozerať ich fotky a viete, že toto všetko má zmysel. Deti sa Vám za túto makačku odplatia každodenným obajtím, poláskaním či roztomilým detským „mama ľúbiť ťa“.
No okrem detí a manžela, ktorý vidí ako každý deň padáte o desiatej večer dolu pusou do postele a vidina romantického večera sa zase raz vytráca, nikto Vašu snahu neocení. Štát vám každý mesiac 15teho pošle mizernú almužnu v podobe 203, 20 eur. A to bez rozdielu toho či máte jedno alebo dve deti do troch rokov. A vy opäť ako predchádzajúci mesiac premýšľate, čo si tak asi štát predstavuje, že za toto kúpite. Plienky? Možno. Kvalitnú stravu? Možno. Ale deti potrebujú viac. Jedlom a plienkami milý štát starostlivsť o dieťa nekončí. Je potrebné ho obliecť, nakŕmiť, sem tam kúpiť nejakú hračku, aj vitamíny niečo stoja. Krémik na ritku, vlhčené obrúsky, každé dieťa chce mať svoj bicykel a zrazu zistíte, že tých 203,20 akosy nestačí. A to nehovorím o tom, že ešte stále sme tu my – matky, ktoré tiež potrebujú z niečoho žiť, niečo zjesť a niečo si na seba obliecť. Z lásky a pekných slov k MDŽ nevyžijeme.
Slovenské mamičky nesú na pleciach výchovu budúcich daňovníkov, detí, ktoré raz budú pracovať aj na Vaše dôchodky. Je nemysliteľné aby rodičovský príspevok ako jediná sociálna dávka nebola už dva roky zmenená. Ak nastúpite do práce, štát Vám dá na starostilovsť o dieťa 280 eur. Ak zostanete doma a venujete sa poctivo výchove a starostlivosti ďalšej pracujúcej generácie dá Vám 203,20. Aj Vám v tomto chýba kúsok logiky? Nemusíme polemizovať o tom, čo je pre dieťa prínosnejšie a potrebnejšie. Mnohé výskumy v tom už dávno majú jasno. Dieťa do troch rokov jednoducho patrí k matke. No môže si niekto takýto luxus dovoliť?
Každodenne oslavujeme a vyzdvihujeme matky, ktoré popri deťoch stíhajú aj prácu. Áno, je to úctyhodné. No kto oslavuje matky, ktoré celé dni venujú svojim deťom, manželovi, domácnosti? Myslím, že by to mal urobiť aspoň štát, pretože v deťoch je skutočné a dlhodobé riešenie ekonomickej situácie. Myslím si, že všetky ženy, ktoré sa rozhodnú napriek všetkým prekážkam, ktoré rodičia v dnešnej dobe majú by súhlasili s tým, aby bola „práca“ matky ohodnotená aspoň minimálnou mzdou. Nesieme predsa zodpovednosť za životy druhých, za ich výchovu a vzdelanie a vyžiť z almužny ponúkanej štátom je výsmech a predovšetkým hanba pre túto krajinu!
