Denník N

Odpor Zvolenčanov (poviedka)

fotka je od Kiki Ďurošovej
fotka je od Kiki Ďurošovej

tep vtáka búši v strome,
je zima, je bez lístia,
čaká ho nesmrteľný život?

V noci za jazdy po R1 je dobre vidieť osvetlený Zvolen, cesta je prázdna, sledovať rýchlosť nie je treba, policajti spia. Tachometer je moc nízko, vždy, keď sa na neho pozriem, tak musím dať preč oči z cesty, zo Zvolena, zo sídliska. Činžiaky plné ľudí a televízory menia farby okien, očí. Z obchodu pred nimi šľahá oheň, zo sídliska stúpa dym, hviezdy miznú v špirále smogu, mrzne, počujem výstreli, betónové panely sa trieštia pod nárazmi nábojov, padajú ako cencúle, na ceste sú zoradené tanky a delá, pália do všetkých poschodí, do obývačiek, do ulíc, produkujú skazu, sú vysoko účinné, robia diery, ničia, ničia, ničia, ľudí bijú rad za radom, veriacich, ateistov, agnostikov, ľavičiarov, pravičiarov, nešetria ani matičiarov, na sexuálnej orientácií nezáleží, takisto ako na transcendentne, padajú katolíci, evanjelici, anjeli, Svedkovia Jehovovi. Nešetria rusofilov, ani debilov, ani krásne ženy, ani malé deti, všetci sú pre nich smeti, smeti, smeti. Smolu majú aj Kantovci, rozum dnes nemajú v hrsti, dnes sú bez moci, moc patrí masám a masy patria Putinovi. Rozpad, rozklad, zhuba a záhuba, koniec matérie, života, koniec kvarkov a baktérii. Dnes všetko padne popolom, taký je plán, to chce vodca, odpor Zvolenčanov sa musí zlomiť, je čas na deštrukciu skazeného slovenského spôsobu života, je čas na teritoriálnu expanziu, je čas pripojiť tento fliačik zeme k Ázii.

Mal som emigrovať do Ameriky, tá je chránená dvoma oceánmi, na severe sú kľudní Kanaďania a na juhu je Mexiko utopené v drogách, za múrom, za púšťou. Ani Džingischán nepreplával tieto oceány, nemusel, tu mal dosť koristi, dosť žien a dosť detí.

had má rád šíre polia, lúky horia, plazím sa
lebo slnko je vyliate na ceste
it does not exist any more
tma je ako mor

Ležím na R1 na ceste do Bystrice bez ľavej nohy a bez predlaktí, bez pečene a bez srdca, ostala len zmrzačená hlava a trpký pocit v tvári, nebol čas sa rozlúčiť, nebol čas sa stať veriacim, do temnoty som spadol nepripravený.

V ten deň sa ľudia na sídlisku vo Zvolene nerozprávali, ležali na chodníkoch a v troskách betónových panelov, po mysli im nechodilo nič, všetci boli bez života. Prežili len holuby, slovo emigrácia je im cudzie, takisto ako slová anexia, vojna a zabíjanie.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Jaro Stančík

Člen komunity, ktorá znovu otvorila Artforum v Banskej Bystrici. Prispievateľ Přítomnosti. Živím sa programovaním. Predtým som blogoval na SME.