Denník N

Kto poťahuje nitky Cvernovky?

Argumenty bez hystérie

Kreatívci v bratislavskej Cvernovke vybudovali živé miesto s prúdiacim a životaschopným kultúrnym kapitálom. Ako však z neho ďalej vyťažiť? Zrejme opäť nastal ten bod zmeny, kedy ruka voľného trhu nemilosrdne nasleduje nastavené pravidlá a začala konať. Poplačeme si teraz po kaviarniach a sociálnych sieťach a pôjdeme zasa ďalej? Alebo sa nájde tá konštruktívna „critical mass“ potrebná na zmenu hlbšie tkvejúcich procesov?

Môj otec často hovorieva, že naša generácia to tu musí zmeniť… Môj otec Peter Žalman spolupracoval na tvorbe konceptu územného plánu zóny Cvernovka. Ja patrím k tej „cvernovkovej generácii“ a nechce sa mi martýrsky plakať nad zlým developerom a automaticky si nárokovať peniaze, uznanie, statky… Tiež už nepatrím k idealistom, ktorí by osamote vrážali celú svoju energiu do boja proti ťažkým podmienkam s vidinou, že moje deti tu raz budú budovať dokonalé inštitúcie v nadizajnovaných priestoroch. Čo keď pravda je až taká „kacírska“ že v každej generácii budú ľudia tvoriť pozitívne hodnoty, ale vedľa nich ich ďalší budú systematicky likvidovať, ale z nášho obmedzeného dejinného pohľadu sme schopní často uchopiť len spomienkový optimizmus? Takže mi ostáva vyjadriť poďakovanie Cvernovke, otcovi a zaželať nádej našim deťom. Možno ich bude baviť čítať, ako sa kedysi robil územný plán. Snáď o 20 rokov už bude aktualizovaný.

Z hotového dokumentu, ktorý je práve v pripomienkovom konaní teda vyberám relevantné informácie:

Územný plán mesta – ÚPN hl. mesta SR Bratislava z roku 2007 začlenil územie zóny Cvernovka do rozvojových plôch a predpísal zmenu funkčného využitia, stanovil regulatívy budúceho využitia riešeného územia. Nová funkčná náplň a regulatívy – Index zastavanej plochy a index podlažnej plochy predpokladajú pomerne intenzívnu novú zástavbu a prakticky celoplošnú asanáciu na väčšine riešeného územia. V ÚPN hl. mesta SR Bratislava z roku 2007 je síce budova Pradiarne na Svätoplukovej ulici zahrnutá do funkcie vybavenosť- zmiešané funkčné územia, ktoré ešte vtedy jestvovali (výroba v areáli bola ukončená v roku 2003), ale väčšina budov v areáli bola v ÚPN nahradená novou zástavbou. Budova Pradiarne – Továreň, parc. č. 9747/17 bola v roku 2008 vyhlásená za NKP, pod evidenčné č. 11200/0.

Podľa ÚPN a platných povolení došlo k asanácii dvoch starších výrobných budov (Farbiareň a Zošľachťovňa) v roku 2012. Napriek doporučeniu na podrobnejšie riešenie zóny majiteľ väčšiny riešeného územia začal „riešiť“ novú zástavbu podľa svojich predstáv pred spracovaním ÚPN zóny.

Územný plán mesta – ÚPN hl. mesta SR Bratislava z roku 2007 umožnil veľkoplošnú asanáciu rozsiahlych industriálnych areálov, budov, plôch v zóne Chalúpkova a okolí: závody Kablo,Tepláreň, Gumon. Odstránenie priemyselného dedičstva mesta Bratislava bez vyhodnotenia a selekcie spôsobila teda najmä urbanistická koncepcia celoplošnej náhrady, asanácie a náhrady novou, polyfunkčnou zástavbou. Zatiaľ čo vo väčšine európskych niest sa táto koncepcia dávno opustila v Bratislave sa uzákonila a stále nebola dostatočne korigovaná. Tak sa napríklad stalo, že napriek množstvu priemyselných objektov nemá Bratislava realizovaný dodnes ani jeden obytný loftový dom, ani jedno komplexné kultúrne centrum formou prestavby industriálu (mimo budovy Design Factory či Rafinery Gallery).

Súčasťou desať rokov starej (zastaralej) koncepcie je aj územie Cvernovky. Územný Plán zóny je jednou z možností ako neperspektívnu koncepciu korigovať. Dnes je potrebné znova formulovať priority rozvoja Bratislavy – ako dobudovať, revitalizovať rozsiahle územia pri centre mesta, ktoré sa mení. Naštartujeme cestu trvalej udržateľnosti, koncepcie SMART City, preferencie verejnej dopravy, tvorby kvalitných verejných priestorov, atď. Zatiaľ sme stále vo kontexte myslenia a najmä konania spred 20 rokov. Nereagujeme na súčasný a už vôbec nie na budúci stav. Automobil ponechávame ako dominujúcu súčasť navrhovania novej obytnej zóny, pritom riešené územie má ideálnu polohu a bezprostredný kontakt na množstvo trás MHD.

Zóna Cvernovka si aj z tohto uhla nazerania na budúci urbanistický rozvoj mesta Bratislava vyžaduje iný prístup, ako to určuje Územný plán mesta – ÚPN hl. mesta SR Bratislava z roku 2007. Funkcia bývania a vybavenosti – kultúry asi áno, ale v inej regulácii so zmenenými indexami zastavanej plochy a indexami podlažnej plochy. Dnešné regulatívy málo, ale výškových budov. Riešené územie si zasluhuje kompaktnejšiu výstavbu, ktorá bude výškovo primeraná okolitej zástavbe.

Potrebné je aj doplnenie a nové riešenie koncepcie dopravy, parkingu, riešenia zelene a vodných plôch v zmysle neexistujúcej koncepcie SMART City pre Bratislavu. Cvernovka by mohla byť pilotnou zónou pre overenie a realizáciu nových urbanistických princípov pre 21. storočie.

Podľa platnej legislatívy bude vhodné spracovať podklad pre doplnok ÚPN hl. mesta SR Bratislava z roku 2007 s návrhom nových regulatívov. Dnes platný ÚPN to je minulosť a nie záruka novej kvalitnej zástavby. Zóna Cvernovka by mala mať bližšie k charakteru zástavby sídliska 500 bytov, novej ulice Páričkova, Dullovo námestie, Košická ulica nie k zóne Chalúpkova a pokračovaniu zástavby výškovými budovami. Optimálny index zastavanej plochy by mohol byť 0,45 /platí index 0,3/ a index podlažnej plochy do 2,0, resp. 3,0 /dnes platí index 2,4 resp. 3,3/.

Teraz najčítanejšie

Zuzana Duchová

Site specific súčasné umenie, architektúra, dizajn, reprezentácia Slovenska a iné presahy