Denník N

Zmluvná voľnosť a ochrana investícií podľa VšZP

Médiami teraz koluje prípad Viliama Fischera, ktorého nakoniec predsa len niekto udal, že berie úplatky. Nie že by sa tak nejak nevedelo, že „ni kuře zadarmo nehrabe“, ale chýbali konkrétne dôkazy. Smutné na celej kauze je len to, že môže byť, tak ako referendum, len dymovou clonou, ktorá má hneď niekoľko účelov.

Úplatky sú odporné kdekoľvek sa vyskytnú, o tom vôbec nemusíme diskutovať. A je správne, ak štátne orgány stíhajú tých, ktorí ich ponúkajú a tých, ktorí ich príjímajú. Problémom je, ak sa takzvané malé ryby stanú len postavičkami v divadle, ktoré má zaujať laických divákov a zabrániť tomu, aby si všímali signály oveľa väčších krádeží a kšeftov, ktoré ich ale v konečnom dôsledku budú stáť oveľa viac peňazí.

Fischerova kauza poslúži aj ďalšiemu cieľu – ďalšiemu prehlbovaniu priepasti medzi lekármi a pacientami, budenie dojmu, že tí, ktorí generalizujú o korupcii, neschopnosti, nenažranosti, či lajdáckosti lekárov, že majú pravdu. Účinne sa tým zabráni diskusii o oveľa závažnejších problémoch v zdravotníctve. Napríklad aj tom, ako tento stav, kedy sú lekári „lovná zver“ verejnej mienky, vyhovuje zdravotným poisťovniam.

Hovorím najmä o neštátnych ambulantných lekároch – špecialistoch, ktorí fungujú v pre mňa neuveriteľnom systéme. To, že sú nútení fungovať ako podnikateľské subjekty so všetkými povinnosťami, ktoré s tým súvisia, by sa dalo považovať za normálne. Ak by prostredie a podmienky, v ktorých podnikajú, boli normálne. Nie sú.

Ako neštátny lekár – špecialista, ste, alebo nie ste zaradení do siete. Ak v nej nie ste, nemôžete zdravotným poisťovniam účtovať žiadne výkony, lebo s vami neuzatvoria zmluvu. Ak ste zaradení v sieti, môžu, ale nemusia s vami uzavrieť zmluvu. Ak ju neuzavrú, nemáte z čoho fungovať, pacientov, ktorí sú si ochotní platiť zdravotnú starostlivosť v hotovosti, je na Slovensku minimum. Aj preto, že sa im neustále vtĺka do hlavy nezmysel o „bezplatnej“ zdravotnej starostlivosti.

Ste teda lekár, máte podpísanú zmluvu a ošetrujete pacientov. Za ošetrených pacientov účtujete poisťovni výkony. A poisťovňa vám ich uhradí. Teda, nie celkom, lebo ste museli v zmluve súhlasiť, že vám budú uhrádzať len výkony do určitej výšky, bez ohľadu na to, koľko ľudí ste ošetrili. OK, tak nebudete ošetrovať toľko ľudí. Nie nie, povie zdravotná poisťovňa, buď ošetríš všetkých, ktorí prídu, alebo Ti zrušíme zmluvu a budeš bez práce. Poviete si, že pošlete ľudí preč, že máte vyčerpaný limit na daný mesiac. To teda nie, ak to urobíte, zrušia vám tiež zmluvu. Zvláštne? Nie, zvrhlé, je to vlastne určitý spôsob otroctva, keďže práca, ktorú niekto musí robiť bez nároku na odmenu a pod hrozbou ohrozenia jeho existencie, spĺňa definíciu otroctva.

Tak teda máte zmluvu, limity, kopec ďalších predpisov, ktoré neustále pribúdajú. Pritom ste tú ambulanciu od niekoho museli kúpiť, investovať do tejto kúpy svoje vlastné peniaze, opraviť a vybaviť ju tak, aby spĺňala aspoň základné štandardy. Minimálne vybavenie ambulancie, ktoré musíte nakúpiť z regulovaného príjmu od poisťovní. Zdravotná služba, ktorú tiež musíte nakúpiť od niektorého správne lobujúceho poskytovateľa tejto služby.

Navyše, aby ste si nemysleli, že máte čokoľvek v živote isté (napríklad najbližší mesiac vašej existencie), tak vás poisťovňa drží v pozore tým, že každé dva až tri mesiace musíte (áno, musíte, inak vám zrušia zmluvu) podpisovať dodatky ku zmluve, ktorú máte s poisťovňou. Dodatky, ktorými sa nielen predlžuje samotná zmluva, ale hlavne sa neustále menia podmienky, za ktorých je poisťovňa vôbec ochotná uhrádzať to, čo pre jej poistencov robíte, čiže zdravotnú starostlivosť, liečenie.

Najnovší výmysel Všeobecnej zdravotnej poisťovne skutočne prekonal všetky predošlé neskutočne vydieračské a nerovné podmienky. V obyčajnom dodatku ku zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti si napísala zmenu všeobecných zmluvných podmienok, ktorá fakticky vynuluje hodnotu všetkých investícií, ktoré lekári do svojich ambulancií za predošlé roky vložili. Prečo?

Hodnota ambulancie nie je hlavne o jej vybavení, prístrojoch, či zariadení. Je v prvom rade o tom, či je zaradená v sieti, či má zmluvy s poisťovňami a aké limity v tých zmluvách sú tej ktorej ambulancii priznané. A za túto hodnotu sa ambulancia obvykle predáva. Väčšinou lekárom, ktorý ju už nechce ďalej prevádzkovať, najmä z dôvodu vysokého veku, alebo jednoducho vyhorenia, ktoré je v tejto profesii, tak náročnej a súčasne, najmä dnes nevďačnej, veľmi časté.

Všeobecná zdravotná poisťovňa si ale v novom ustanovení všeobecných zmluvných podmienok stanovila, že, jednoducho povedané, môže kedykoľvek zrušiť zmluvu, pokiaľ by sa zmenila zodpovedná osoba u prevádzkovateľa ambulancie (čiže lekár), prípadne miesto, kde sa ambulancia nachádza. To znamená, že ambulancia, ktorá by bola na predaj, by mala prakticky nulovú hodnotu (okrem prístrojového vybavenia), pretože budúci prevádzkovateľ by nemal žiadnu istotu, že s ním poisťovňa uzavrie novú zmluvu. Napriek tomu, že by sa naďalej staral o tých istých pacientov, napriek tomu, že by sa pre nich a teda ani pre poisťovňu nič nezmenilo.

Jediné, čo sa zmení je, že to, čo lekár do ambulancie vložil, nemá šancu dostať späť.

Takto vyzerá zmluvná voľnosť a návratnosť investície v slovenskom zdravotníctve, pokiaľ nie ste finančná skupina, ktorá má dosť prostriedkov na to, aby sa s poisťovňami dohodla inak. Alebo nie ste investor, ktorý bude stavať nemocnicu, či regionálne zdravotné strediská. Vtedy s vami každý bude jednať v rukavičkách, veď na obyčajných ambulantných doktoroch sa ušetrí dosť na ďalšie CT-čka, na ďalšie zbytočne drahé prístroje, či iné, vo veľkom objednávané dodávky.

Výsledkom bude pochopiteľne nulová ochota lekárov, investovať z už aj tak obmedzených prostriedkov do vybavenia ambulancií, do prístrojov, ktoré by zlepšili a urýchlili diagnostiku a ktoré by zjednodušili pacientom život.

Že na to v konečnom dôsledku doplatia zas len pacienti, nikoho v poisťovniach netrápi. Pacienti, neustále masírovaní propagandou o boháčoch lekároch, ktorí ešte aj berú úplatky, si neuvedomia, že lekár, ktorý nevie, či ešte o mesiac vôbec bude môcť pracovať, lekár, ktorý už dnes vie, že v ambulancii bude musieť byť do smrti, lebo ju nikdy nepredá, nemá šancu urobiť pre nich toľko, ako keby mal aspoň základné istoty – jasné zmluvné vzťahy bez neustálych zmien, odmenu za odvedenú prácu v plnom rozsahu a aspoň teoretickú šancu, na sklonku kariéry predať dobre zavedenú prax nadanému a kvalitnému nasledovníkovi. Teda istoty, ktoré sú vo svete úplne bežné.

Tak bežné, ako je vysoký štandard starostlivosti, ktorý pacienti od lekárov očakávajú.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Juraj Petrovič

Juraj Petrovič

Človek, občan, manžel, otec. Pre tých, ktorí to náhodou ešte nevedia a preto, že píšem aj o politike, považujem za potrebné uviesť, že som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany (OKS). Napriek tomu, alebo možno práve preto, názory, ktoré tu píšem, sú len a len moje vlastné, podobnosť s názormi iných ľudí je čisto náhodná, ale potešiteľná.