Denník N

Toto neboli slobodné voľby

Ako zachrániť parlamentnú demokraciu
* zrušiť kvórum – krúžkovať na viacerých lístkoch – krúžkovať za aj proti – do parlamentu len podľa počtu krúžkov *

Náš systém parlamentných volieb nie je ani slobodný, ani demokratický. Toto vyhlásenie nie je nadsadené ani prehnané. Vysvetlím.

Prečo nie sú naše voľby demokratické?

Lebo sú partokratické. V tomto volebnom systéme o všetkom rozhodujú strany. Šéfovia strán, výnimočne spolu s úzkym okruhom podšéfov, rozhodujú o tom, koho nám dovolia zvoliť do parlamentu. Hlas smieme dať len jednej strane. Štyri krúžky na jeden lístok, to je všetko, čo nám dovolia. A aj tak má väčšiu váhu poradie na kandidátke ako tie naše krúžky. Potom sa dostane do parlamentu len komparz, niekde početnejší, inde menej, ktorý by inak nemal šancu sa tam dostať. Väčšinou sa pre istotu hneď na začiatku zriekne vlastného názoru, a tak hlasuje na povel. Naposledy to bolo podľa palca. Na slobodné hlasovanie podľa vlastného svedomia si nikto ani nespomenul. Lebo stranícka disciplína alebo koaličná dohoda. Pritom nikde v ústave sa o hlasovaní poslancov podľa palca nedočítame.

Prečo nie sú voľby slobodné?

No, nie sú úplne neslobodné. Môžeme sa slobodne rozhodnúť ísť nevoliť. Ale tu sa sloboda končí. Niekto by povedal, že výber strán je predsa široký. To je možno pravda. Široký (výber) je na viacerých kandidátkach.  Ale aká je to sloboda voľby, keď existuje obava, že náš hlas prepadne. 5%-né kvórum je hlavným zdrojom neslobody vo voľbách. Z obáv, že hlas prepadne, dala väčšina ľudí, čo v posledných voľbách nechceli voliť  SMER, hlas zoskupeniu, ktoré vychádzalo v prieskumoch bezpečne nad 5%. Aj to mnohým nevyšlo (napr. KDH).

Aj vďaka tomuto volebnému systému naša krajina smeruje už 10 rokov niekam, kam by nemusela, keby sa vo volebnom systéme urobili tri malé zmeny:

  1. Zrušiť 5%-né kvórum.
  2. Zaviesť princíp, aby sa do parlamentu dostávali kandidáti podľa počtu preferenčných krúžkov, podľa ničoho iného. Tento poradovník sa zostaví naprieč celým kandidátskym zoznamom, pričom prvých 150 bude nad čiarou, ostatní budú pod čiarou.
  3. Zaviesť princíp, že keď poslanec zvolený do parlamentu odíde do exekutívy, nahradí ho kandidát z tej istej kandidátky podľa poradia daného počtom krúžkov.

Druhý princíp sa žiada doplniť o špeciálne prípady, ako je viac kandidátov okolo 150-teho miesta s rovnakým počtom krúžkov. V rámci jednej kandidátky by rozhodovalo poradie na kandidátke. Vyšší berie. Keby boli rovnosti na rôznych kandidátkach, tak najprv rozhoduje poradie na kandidátke, ak je aj to rovnaké, potom počet poslancov z kandidátky v parlamente, opäť väčší berie. Keby sa aj tieto čísla zhodovali, potom rozhodne súčet krúžkov zvolených poslancov z kandidátok, opäť väčší berie.

Tretí princíp vychádza v ústrety partokratom, lebo ponecháva mandát v rámci kandidátky. Keby sa zaviedol princíp, že po odídencovi do exekutívy nastúpi náhradník podľa poradia naprieč kandidátkami, v parlamente by sa mohli radikálne zmeniť pomery, s čím by sa pri zostavovaní vlády muselo rátať. Napríklad keby mala SaS tesnú väčšinu, ľudia by odišli do vlády a uvoľnili miesto povedzme dvanástim Smerákom pod čiarou, väčšina by bola preč.

Pozrime sa, ako by dopadli týmto systémom voľby 2016. Prvé miesta nie sú zaujímavé, tie by sa nezmenili. Ale stopäťdesiaty v poradí by mal 4906 krúžkov a zhodou okolností by to bol Oskar Dobrovodský zo Sme rodina. Ten teraz v parlamente nie je.

Ako by teda vyzeral parlament po voľbách 2016? Tu je tabuľka:

Strana

Kreslá podľa krúžkov

Reálne výsledky volieb
OĽANO – NOVA

23

19

SMER-SD

21

49

KDH

18

0

SaS

16

21

MOST – HÍD

14

11

SNS

13

15

SMK-MKP

12

0

ĽS Naše Slovensko

11

14

#SIEŤ

9

10

SME RODINA – Boris Kollár

8

11

SKOK!

2

0

KSS

1

0

SZS

1

0

TIP

1

0

Voľby by teda nevyhral Smer, ale Oľano. Zaujímavé je, že KDH by vo voľbách neprepadlo, ale malo by v parlamente 18 poslancov, vrátane Alojza Hlinu (9221 krúžkov). SMK by malo 12 poslancov. V parlamente by sedeli napríklad aj Juraj Miškov (SKOK – 11103 krúžkov) a Tomáš Hudec (TIP – 5945 krúžkov).

Smer, SNS, Most a Sieť by mali spolu 57 kresiel a vládu by nezostavili.

Ako by vyzerala vládna zostava, môžeme skúsiť odhadnúť, ale isté je, že koalícia by nevznikla za tri dni, ani za týždeň. V parlamente by bolo oveľa viac ľudí, ktorí za sebou majú reálnu podporu voličov, preto sa dá očakávať, že by do koaličných dohôd chceli zasahovať viacerí, ak nie všetci. Nemohlo by sa stať, že by rokovali len štyria alebo ôsmi a oznámili výsledok, s ktorým poslanci v ich stranách, často ani nevediac s čím, budú súhlasiť. Rokovania by boli dlhé a ťažké, presne také, aké majú byť, keď sa pripravuje zmysluplný plán pre jeden štát.

Poďme k tej vládnej zostave. Vládu by asi zostavoval Igor Matovič z Oľano pravdepodobne s KDH, SaS, SMK a Sieťou. Most-Hid teraz vynecháme, lebo Béla Bugár by Matoviča ako premiéra asi nepredýchal. Táto zostava piatich strán by už tvorila väčšinu, ale potenciál ešte nie je vyčerpaný. S podporou Borisa Kollára by to už bola pohodlná väčšina 86, po pridaní Skoku dokonca 88. A to sme nepočítali Most-Híd, kde sú tiež nejakí ľudia s potenciálom podporiť koalíciu, teda ústavná väčšina pre rozumné veci by bola vysoko pravdepodobná. Vláda by rozhodne bola reformnejšia ako tá teraz vzniknutá a oligarchovia by mali zmenšené ihrisko.

Realita dnešného parlamentu je taká, že až 53 poslancov dostalo vo voľbách menej ako 4906 krúžkov. Inak povedané, tretina poslancov v parlamente nezastupuje svojich voličov, ale niekoho iného. Medzi nimi suverénne vedie Smer, ktorý má v tejto zóne 29 poslancov vrátane posledného (Maroš Kondrót so 480 krúžkami) a z posledných desať je deväť zo Smeru. Pre úplnosť, SaS má v parlamente 7 poslancov, ktorí by tam podľa navrhnutého systému nemali čo robiť, Kotlebovci 6, SNS a SME Rodina po 4, OĽANO 2 a Sieť 1. Všetci zvolení poslanci za Most-Híd získali svoj mandát oprávnene, teda mali dostatočný počet krúžkov aj na zvolenie podľa navrhnutého systému.

Nemenej zaujímavé sú čísla z dávnejších volieb. Pozrime sa na tabuľku z volieb 2012:

Strana

Kreslá podľa krúžkov

Reálne výsledky volieb

SMER – SD

38

83

 KDH

17

16

MOST – HÍD

17

13

OĽaNO

16

16

SDKÚ – DS

15

11

SMK-MKP

12

0

SaS

10

11

SNS

8

0

99%

5

0

ĽSNS

3

0

Zmena zdola, DÚ

3

0

ĽS-HZDS

2

0

SSS – NM

2

0

NaS – ns

1

0

KSS

1

0

Ako vidíme, Smer by ani v roku 2012 vládu nezostavil. O zostavovanie vlády by sa asi povadili Figeľ s Bugárom, ale spolu s Oľano, SDKÚ, SMK a SaS by tvorili pohodlnú väčšinu. Voľby 2012 by sa však pri tomto systéme ani nekonali, lebo vláda vzniknutá v roku 2010 by sa nemala ako rozpadnúť. Zaujímavosťou volieb 2012 je, že v parlamente by sa udržali Vladimír Mečiar aj Ján Slota. 99% by malo 5 poslancov a Kotlebovci troch.

Pozrime sa na tabuľku z volieb v roku 2010:

Strana

Kreslá podľa krúžkov

Reálne výsledky volieb

SMER

28

62

MOST – HÍD

21

14

KDH

19

15

SDKÚ – DS

19

28

SaS

16

22

SMK – MKP

16

0

ĽS – HZDS

11

0

SNS

8

9

SDĽ

4

0

Únia

3

0

ĽSNS

3

0

Paliho Kapurková

1

0

KSS

1

0

Smer by nemal šancu zostaviť vládu. Tú by zrejme viedol niekto z Mosta-Híd a spolu s KDH, SDKÚ, SaS a SMK by mala ústavnú väčšinu 91 poslancov. Do parlamentu by sa po prvýkrát dostal Marián Kotleba (22312 krúžkov) a dostal by sa tam aj Pavel Vass (Paliho Kapurková – 6725 krúžkov).

Poďme na voľby v roku 2006:

Strana

Kreslá podľa krúžkov

Reálne výsledky volieb

SMER

35

50

SMK-MKP

34

20

SDKÚ – DS

20

31

SNS

17

20

KDH

16

14

ĽS – HZDS

13

15

KSS

6

0

ANO

4

0

SF

4

0

NÁDEJ

1

0

Tu by bola situácia zložitejšia, ale 65 poslancov Smeru, HZDS a SNS by na vytvorenie vlády nestačilo. Tesnú väčšinu bez Smeru by mohli vyskladať SMK, SDKÚ, KDH, ANO a SF, ale kto si pamätá na vtedajšie politické pomery, vie, že by to nebolo možné. Akceptovať Maďara ako slovenského premiéra by nebolo jednoduché ani dnes, nieto pred desiatimi rokmi. Tiež si spomeňme na takmer neprekonateľné rozpory medzi Mikulášom Dzurindom (165729 krúžkov) a Zuzanou Martinákovou (45177 krúžkov) a Pavlom Ruskom (áno, aj on by sa ešte bol dostal do parlamentu a mal by 10936 krúžkov). Preto sa dá predpokladať, že vládu by predsa len vtedy prvý raz a možno naposledy zostavil Robert Fico. S KDH a SMK by tvorili pohodlnú väčšinu dokonca s potenciálom na ústavné zmeny pri všeobecne akceptovateľných návrhoch. Alebo, keby si všetci povedali, že so Smerom nie, vznikla by vláda odborníkov, ktorá by pri parlamente silných individualít a pri troche šikovnosti a flexibilite úradníckeho premiéra mohla byť výbornou prípravou na nadchádzajúcu krízu.

Ďalej do minulosti by bolo treba veľa údajov skladať ručne, lebo Štatistický úrad pred rokom 2006 nedával k dispozícii volebné výsledky v dostatočne user friendly formáte.

Tieto údaje však postačia ako dôkaz, že keby o poslancoch rozhodovali ich voliči a nie ich stranícki vodcovia, ľudia by mali krajinu oveľa viac vo svojich rukách. Pri slobodnejšom volebnom systéme sa zdá, že Slováci nie sú až takí tupí a volia v rámci možností celkom rozumne.

Pozrime sa ešte na niekoľko zaujímavostí. V nasledujúcej tabuľke napríklad vidíme, že v posledných štvoro voľbách kandidovalo vždy medzi dvoma a troma tisíckami ľudí, prvých 150 kandidátov získalo vždy medzi 75-80 percentami všetkých preferenčných hlasov a do parlamentu by sa podľa navrhovaného systému určite dostali kandidáti, ktorí mali tesne pod 5000 krúžkov.

Voľby

Počet kandidátov

Počet krúžkov prvých 150

Počet krúžkov všetkých kandidátov

%

Počet krúžkov potrebný do parlamentu

2006

2353

4.298.451

5.345.053

80,4

4194

2010

2397

4.400.451

5.460.796

80,6

4227

2012

2967

4.783.733

6.201.873

77,1

4963

2016

2914

4.517.933

5.945.480

76,0

4906

Patrí sa poznamenať, že uvedené tabuľky sú čisto hypotetické, lebo vychádzajú z volebných výsledkov aktuálneho systému a nikto netuší, ako by ľudia v jednotlivých voľbách hlasovali, keby ich krúžky mali takú váhu. Ako ilustrácia to však, dúfam, stačí.

Protiargumenty

Navrhnutý volebný systém by pravdepodobne výrazne zmenil podobu Slovenska. Existujú však aj protiargumenty. Dosť často počuť vyjadrenia o nutnosti zachovať stabilitu poslaneckých klubov, stranícku disciplínu a štandardné politické strany. Straší sa antisystémovými stranami, majdanizáciou slovenskej politiky alebo nárastom extrémizmu. Podľa mňa sú to nezmysly, lebo nárast extrémizmu spôsobili práve „štandardné“ strany s ich politikou a straníckou disciplínou. Nič proti existencii štandardných strán, ale také u nás zatiaľ nemáme. Ale kým sa nájdu, uplynie ešte veľa času.

Sú však aj logickejšie protiargumenty. Napríklad sa pozrime na posledné voľby z marca. 21 poslancov Smeru by spolu získalo vyše jeden a pol milióna krúžkov (presne 1.614.036, z toho tretinu predseda), mali by teda výtlak tretiny parlamentu a malo by ich byť 54. Ako k tomu prídu, že ich je len 21? Nie je existujúci systém spravodlivejší? Veď podľa neho má Smer 49 poslancov, čo približne sedí s počtom krúžkov jeho poslancov. Alebo by azda mal mať hlas každého poslanca váhu počtu jeho krúžkov? Radšej nie, to by našim oligarchom stačilo kúpiť si prvých 15-20 poslancov a mali by parlament v rukách. Princíp jeden poslanec, jeden hlas musí ostať zachovaný.

Odpoveď je pridať ešte viac slobody do volebného systému. Princíp štyri krúžky od jedného voliča je v poriadku. Ale prečo ľuďom brániť voliť úplne slobodne? Prečo dávať všetky krúžky na jeden lístok, keď sa dá krúžky rozhodiť až na štyri lístky rôznych strán? Koľkým sa stalo, že chceli krúžkovať ľudí na rôznych kandidátkach, ale nedalo sa? Určite by to zvýšilo objektívnosť výsledkov volieb.

Ale poďme ešte ďalej. Prečo by volič mal hlasovať len ZA niekoho, prečo by nemohol hlasovať PROTI? Už roky sa robia prieskumy, z ktorých väčšinou vychádza, že najdôveryhodnejší a najnedôveryhodnejší politici sú tie isté osoby. Prečo nedať ľuďom možnosť „vyhejtovať“ z parlamentu nenávidených politikov? Pred voľbami je vždy plno nerozhodnutých ľudí, ktorí nevedia, koho voliť, ale presne vedia, koho rozhodne nie. Keby sa ľuďom dala možnosť nie len krúžkovať, ale aj krížikovať, teda dávať pozitívne aj negatívne hlasy, mali by sme minimálne na 90-percentnú volebnú účasť. Niekto by dal štyri krížiky. Niekto by dal dva krúžky a dva krížiky, niekto tri a jeden alebo jeden a tri, no a niekto by dal len štyri krúžky. Každý by si vybral. Výsledkom by takmer určite bola eliminácia extrémizmu a sploštenie rozdelenia hlasov medzi poslancami. Dá sa totiž očakávať, že vysoko populárny politik na úrovni stoviek tisíc hlasov by mal aj silný tábor odporcov. Tiež sa dá predpokladať, že mierne populárny politik na úrovni desiatok tisíc hlasov by ten tábor odporcov až taký veľký nemal. Mohli by však nastať aj extrémne prípady. Keby sa hlasy sústredili na najprefláknutejšie mená, mohlo by sa stať, že napríklad taký Robert Kaliňák by síce získal 300 tisíc krúžkov, ale 500 tisíc krížikov a s mínus 200 tisíc hlasmi by sa do parlamentu určite nedostal. Ale to je len príklad. Kandidátov na podobný scenár je viacero. Ak by sa tento systém zaviedol, určite by sme zažili veľmi zaujímavé voľby s ešte zaujímavejšími výsledkami.

Už počujem niektorých ostrieľaných poslancov, čo sedia v parlamente už 20 a viac rokov, že to je šialené, že to sa nedá, atď. Aj kvôli týmto ľuďom, ktorí sú odtrhnutí od reality a už zabudli, čo je to neistota (teda okrem krátkeho obdobia volieb raz za štyri roky) a čo je to živiť sa vlastnou prácou alebo slušným podnikaním, si myslím, že by sa mal mandát poslanca obmedziť, podobne ako u prezidenta. Na dve alebo tri volebné obdobia za sebou. Potom nech si exposlanec dá pauzičku a vráti sa na chvíľu do reality. A po štyroch rokoch, plný energie a nových dojmov z reálneho života, ak bude mať chuť a energiu, môže sa nechať opäť zvoliť do parlamentu. Samozrejme, niekto extrémne šikovný a dobre zakonšpirovaný by s trochou šťastia mohol, ak by ho parlament schválil, prečkať štyri roky parlamentného pôstu na inom štátom platenom teplom miestečku, napríklad ako minister. Alebo dokonca ako premiér úradníckej vlády.

Upravený zoznam navrhnutých zmien teraz vyzerá takto:

  1. Zrušiť 5%-né kvórum.
  2. Zaviesť princíp, podľa ktorého volič musí dať svoje štyri hlasy štyrom kandidátom, ktorí nemusia byť na jednej kandidátke. Hlasy môžu byť pozitívne (krúžok) alebo negatívne (krížik). Do parlamentu sa dostanú kandidáti výlučne podľa počtu hlasov každého poslanca daného rozdielom počtu krúžkov a krížikov. Poradie hlasov sa zostaví naprieč celým kandidátskym zoznamom, pričom prvých 150 bude nad čiarou (v parlamente), ostatní budú pod čiarou (mimo parlamentu).
  3. Zaviesť princíp, že ak poslanec zvolený do parlamentu odíde do exekutívy, nahradí ho kandidát z tej istej kandidátky podľa poradia daného počtom hlasov.
  4. Zaviesť princíp, podľa ktorého poslanec môže byť do parlamentu zvolený najviac trikrát za sebou.

Takto zvolený parlament by už vyzeral úplne inak a ťažko si predstaviť, ako. Isté však je, že by oveľa presnejšie odrážal vôľu voličov. V takto zvolenom parlamente by sa časom prakticky rozplynuli politické strany, lebo by tu boli ľudia z príliš mnohých subjektov, alebo skôr z kandidátok typu Oľano. Skôr by vznikali názorové frakcie na spôsob europarlamentu a ad-hoc spojenectvá podľa aktuálnych problémov. Niektoré rozhodnutia by sa rodili ťažšie, ale určite by sa podarilo zostaviť zoznam bodov programu, na ktorom sa vie dohodnúť väčšina. Malo by to možno dopad na akcieschopnosť vlády, ale výsledok by bol pre krajinu určite lepší.

Popísaný volebný systém nemôže fungovať, ak sa od základu neprekope systém financovania politických strán.

Potrebuje tiež podporu vo funkčnom referende pre prípad, že by sa príliš rôznorodí poslanci nevedeli na niečom zhodnúť.

O týchto témach nabudúce.

 

Teraz najčítanejšie