Denník N

Prežijú malé obce aj po roku 2020?

Rozpočet obce podľa ekonomickej klasifikácie na strane príjmov tvoria z prevažnej časti daňové a nedaňové príjmy, ktoré ďalej dopĺňajú v oveľa menšom množstve granty a transfery. Takmer všetky tieto finančné prostriedky sú určené na bežné výdavky samospráv. Pri sofistikovanejších obciach nájdeme aj kapitálové výdavky. Pravda, na tie musia samosprávy najskôr niečo ušetriť, aby mohli na niečo viac ako majú míňať. Približne 86 % projektov je spolufinancovaných z fondov EÚ a to pre samosprávy bez ohľadu na počet obyvateľov. Ide o vysokú sumu, ktorú štát nedokáže obciam zo štátneho rozpočtu zabezpečiť. Keby sme v tejto dobe tieto finančné prostriedky škrtli, tak by samosprávy prežili len s veľkými ťažkosťami. Tie s menším počtom obyvateľom horko-ťažko, keďže na investície, výstavby, modernizácie a rekonštrukcie by nezostali peniaze navyše. A ten čas, kedy sa na tieto finančné prostriedky nebudeme môcť spoľahnúť nezadržateľne prichádza. Avšak najbližšie 4 roky nás čaká ešte veľa práce, aby sme dokázali vyťažiť maximum a pozdvihli životnú úroveň v našich zanedbaných regiónoch.

Fondy EÚ tvoria celkovo až 80 % verejných investícií na Slovensku. Najväčší podiel prostriedkov, ktoré Slovensko dostáva z rozpočtu EÚ je určených pre jeho samotné regióny. Ide o obce v najmenej rozvinutých regiónoch, prostredníctvom ktorých získavajú tieto financie na rôzne projekty podľa aktuálnych výziev. Obnova škôl, zveľadenie centra obce, nové a modernejšie verejné osvetlenie, rekonštrukcia ciest a budovanie cyklochodníkov. Spomenutých bolo len pár projektov, do ktorých sa obce úspešne zapojili. Pri súčasnej fiškálnej decentralizácii sa obce spravidla musia postarať sami o seba. Na jednej strane to predstavuje veľkú výhodu a to v tom, že tie šikovnejšie si vedia peniaze „zohnať“. Tie menej aktívnejšie sa len prizerajú a čudujú nedopatreniam tohto nedomysleného systému. Férová a spravodlivá súťaž v týchto podmienkach neexistuje.

Cieľom regionálnej politiky EÚ je znížiť hospodárske, sociálne a územné rozdiely medzi regiónmi a krajinami Európy. Investuje sa do projektov na podporu tvorby pracovných miest, konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu, lepšej kvality života a trvalo udržateľného rozvoja. Dopravná infraštruktúra a životné prostredie sú taktiež hlavnými prioritami pre Slovensko. Druhou najväčšou oblasťou výdavkov EÚ na Slovensku je poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Poľnohospodárska politika EÚ presadzuje bezpečné a zdravé potraviny a podporuje poľnohospodárov.

Konkrétne pravidlá na čo sa peniaze z týchto eurofondov použijú nenastavujú priamo v Bruseli, ale na Slovensku. Presnejšie na ministerstvách či v samosprávnych krajoch. Preto nastávajú situácie, ktoré obciam sťažujú životy pre neľahké a niekedy až nepochopiteľné podmienky. V niektorých obciach dokonca ani nevedia, že sa do nejakých „euro-projektov“ môžu zapojiť. Starostovia obcí si vlastne ani nemôžu vybrať do čoho investujú, lebo ich obmedzujú stanovené kritériá. Je nutné spomenúť, že samosprávy sú zväčša dotlačené k tomu, aby čerpali eurofondy na veci, ktoré neboli až také potrebné, pretože na priority by ich nedostali. Na druhej strane je lepšie čerpať financie aspoň na niečo, ako vôbec na nič. Pri súčasnej 5 až 10 % spoluúčasti by to bola škoda. Obce by hľadali márne vo svojom rozpočte finančné prostriedky na ich ďalšiu činnosť v oblasti rozvoja. O podpore zo strany štátu nemusíme ani diskutovať. Iba ak by sme našli silnú líniu straníckeho klientelizmu. To je však na osobitný blog.

Existujú aj ďalšie negatíva v tomto procese. Jedným takým je zložitosť vo verejnom obstarávaní, kde dochádza k častým pochybeniam zainteresovaných strán. Je tu potrebná väčšia transparentnosť, flexibilita a efektívnosť, aby projekty nezostávali len na papieroch a nestávalo sa, že peniaze sa nevyčerpajú, prípadne by boli samosprávy nútené tieto finančné prostriedky vracať späť pre ich nepatrné chyby. Nedovolí mi nespomenúť zvýšenú korupciu a politickú machináciu v oblasti práce s európskymi peniazmi. Je to na zaplakanie a hanbu všetkých nás, ale táto spoločnosť je tak nastavená, preto sa zbytočne čudovať, že peniaze miznú aj tu. Keby sa to volal napríklad aj „Ázijský podporný fond“ pevne verím, že korupcia by sa nestratila a našla svoje oprávnené postavenie v ďalšom systéme. Aká spoločnosť, taký štát. Platí to veru aj opačne.

Či už eurofondy niekto považuje za nevýhodné alebo prospešné, doplním, že ich v súčasnej situácii nemožno zrušiť. Zrušenie by bolo možné len ako dôsledok zásadného prekopania princípov existujúcej Európskej únie. Čo je skôr sci-fi ako realita. Bez spojenia a prehlbovania partnerstva SR v proeurópskej oblasti je naša malá krajinka slušne povedané „v háji“. Tam budú malé obce možno už po roku 2020, kedy skončí práve prebiehajúce programové obdobie. Posledné peniaze „dokvapkajú“ a po nich môže nastať citeľný dopyt, keďže obce sa stále rozvíjajú a finančné prostriedky im v tom len a len napomáhajú. Okrem iného, úlohou vlády a kompetentných zostáva vyriešenie tejto hrozivej skutočnosti, ktorá obce môže o pár rokov postihnúť. Preto očakávam systémové opatrenia v oblasti územno-správneho členenia SR, zabezpečenie spravodlivejšieho financovania jednotlivých samospráv zo štátneho rozpočtu a v neposlednom rade reformu decentralizácie štátnej správy. Tá už o pár rokov bude potrebovať novú dynamickejšiu povahu.

Teraz najčítanejšie