Vládny program je výzvou na štrajk

Ako sa dalo čakať, v časti programového vyhlásenia vlády venovanej regionálnemu školstvu je minimum konkrétnych údajov a termínov. Tie, ktoré tam sú, sa týkajú platov pedagogických a odborných zamestnancov. Nepredstavujú však riešenie situácie učiteľov, ale naopak, výzvu na ďalší štrajk v školstve.

Vláda sa vo vyhlásení zaväzuje, k tomu, že

„vykoná legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1. 9. 2016 a následne, za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania, počínajúc dňom 1. 1. 2018 každoročne zvýšila priemerne o 6 %, na čo zabezpečí primerané zvýšenie finančných prostriedkov…“

Pozrime sa bližšie na to, čo z textu vyplýva. Vláda sľubuje, že v najbližších rokoch budú platy učiteľov rásť v priemere o 6 %. Tri prípady zvýšenia (v rokoch 2018, 2019 a 2020) sú však podmienené realizáciou „zásadných vnútorných zmien“. Môže sa teda odohrať niektorý z množstva scenárov.

Optimistický scenár vychádza z predpokladu, že vláda bude plniť programové vyhlásenie a zároveň sa podarí realizovať spomínané „zmeny“. Pri menej optimistickom variante by sa konalo prvé zvyšovanie (v septembri 2016), no ostatné by buď neprebehli, alebo len v obmedzenej miere, pretože sa nepodarí uskutočniť onú „reformu“. Spomeňme si, koľko Milénií a Minerv už rôzne aparáty na ministerstve pripravili, a akú časť z nich sa podarilo implementovať. Ten najmenej optimistický scenár sa opiera o predpoklad, že vláda nebude plniť programové vyhlásenie a zvyšovanie platov sa nebude konať (v avizovanej miere) ani v roku 2016. Napokon, stalo sa už pravidlom, že sľuby dané učiteľom netreba plniť.

Zahrajme sa však na naivných a pracujme s najlepším možným scenárom. V roku 2015 bola priemerná hrubá mzda pedagogického zamestnanca regionálneho školstva na úrovni 954 € (tento údaj zahŕňa aj platy riadiacich pracovníkov, napríklad riaditeľov a ich zástupcov). Priemerná nominálna mzda v národnom hospodárstve dosiahla v rovnakom období 883 €. Priemerná učiteľská mzda teda predstavovala 1,08-násobok priemernej mzdy v hospodárstve.

Predpokladajme, že v najbližších rokoch bude priemerná slovenská mzda rásť rovnakým tempom, ako v posledných troch rokoch, čiže asi o 3,10 % ročne. V roku 2020 tak dosiahne úroveň 1030 €. Predpokladajme ďalej, že by priemerné platy v regionálnom školstve štyrikrát vzrástli o 6 %. V roku 2020 by sa dostali na úroveň asi 1250 € čiže 1,2-násobok predpokladanej priemernej mzdy v celom hospodárstve. Až v  roku 2020 by sme dosiahli úroveň, na ktorej sme – podľa sľubov ministra Čaploviča – mali byť už v roku 2016, a z ktorej sa malo pokračovať k hranici 1,6-násobku. Pravda, ak priemerná mzda v celom hospodárstve porastie rýchlejšie, budeme si musieť počkať dlhšie (a naopak, ak sa jej rast spomalí).

GRAF 1

Popis: Predpokladaný vývoj miezd. Údaje znázornené prerušovanou čiarou vychádzajú z predikcie, opísanej v texte.

Vo výpočte sme predpokladali, že šesťpercentné zvýšenie tarifných platov sa priamo prejaví šesťpercentným rastom priemerných miezd učiteľov. Z rôznych dôvodov to tak nemusí byť: v čase sa mení kvalifikačná i veková štruktúra učiteľov a súčasťou ich miezd sú aj rôzne príplatky. Vidno to i na tom, že hoci v januári 2015 sa tarify zvýšili o 5 %, priemerná učiteľská mzda sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o viac ako päť percent (presne o 5,03 %); v roku 2014 bol tento rozdiel ešte väčší. Buďme teda krajne optimistickí a predpokladajme, že šesťpercentné zvýšenie taríf sa pri každom zvýšení (2016, 2018, 2019 a 2020) prejaví až 7-percentným rastom priemernej učiteľskej mzdy. V takom prípade sa sľub, ktorý mal byť splnený v roku 2016, splní „už“ v roku 2019. Hurá!

Pravda, pri tom všetkom stále predstierame, že nevidíme širší kontext. Patrí k nemu napríklad miera inflácie: v posledných rokoch oscilovala okolo nuly. Ak sa to zmení, zo šesťpercentného zvýšenia taríf môže byť päť-, štvor- či trojpercentné zvýšenie reálnej mzdy. (Nezabúdajme: pri tom všetkom stále veríme – alebo sa aspoň tvárime, že veríme – tomu, že vláda bude plniť programové vyhlásenie!)

Aj bez ohľadu na makroekonomické nuansy však platí, že napriek avizovanému zvyšovaniu budú mnohé tarifné platy stále žalostne nízke. Vezmime si Petra z Bratislavy. Bude mať 31 rokov, má za sebou vysokú školu a doktorát (vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa, PhD.). Na základnej škole učí takmer rok. Ako odpracované mu uznali aj tri roky doktorátu. Tým sa zaraďuje do 11. platovej triedy a má nárok na zodpovedajúci príplatok za prax. Okrem toho dostáva kreditový príplatok vo výške 45 €. V roku 2015 bol jeho funkčný plat 788,00 € (721 + 22 + 45). Táto suma predstavovala:

• asi 0,9-násobok priemernej mzdy na Slovensku,
• asi 0,55-násobok priemernej mzdy zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa,
• menej ako tri štvrtiny priemernej mzdy jeho rovesníkov, teda všetkých zamestnancov vo veku 30 – 34 rokov (bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie).

Pavol, ktorý bude mať v roku 2020 rovnaký vek, kvalifikáciu a prax ako má teraz Peter, bude vďaka štyrom šesťpercentným zvýšeniam zarábať asi 1032 €, čiže:

• asi toľko, koľko bude predpokladaná priemerná mzda v hospodárstve,
• menej ako 0,6-násobok priemernej mzdy ľudí s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa,
• zhruba 0,8-násobok priemernej mzdy jeho rovesníkov (bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie).

GRAF 2

Popis: Predpokladaný vývoj mzdy mladého učiteľa (10. trieda, 4 roky praxe). Údaje znázornené prerušovanou čiarou vychádzajú z predikcie, opísanej v texte.

Pritom predpokladáme, že jednotlivé priemerné mzdy, s ktorými porovnávame Pavla, budú ďalej rasť takým tempom, akým v priemere rástli v posledných dvoch alebo troch rokoch. Zároveň vychádzame z toho, že šesťpercentné zvyšovanie sa dotkne aj kreditového príplatku – naše výsledky sú preto mierne nadhodnotené. A napokon, porovnanie s rovesníkmi by pre Petra a Pavla vychádzalo ešte horšie, ak by sme brali do úvahy len tridsiatnikov-mužov.

Učiteľské povolanie teda stále nebude atraktívne: vynikajúci absolventi nebudú mať nijakú motiváciu na to, aby ho uprednostnili pred iným, a uchádzači o vysokoškolské štúdium sa ani v roku 2020 nebudú obávať prijímacích pohovorov na učiteľské odbory.

Nejde však len o mladých učiteľov: základná mzda skúseného učiteľa, ktorý je v 11. platovej triede, má prvú atestáciu a pätnásť rokov praxe, dosiahne v roku 2020 – podľa analogických predpokladov – sotva úroveň 1,06-násobku priemernej mzdy v hospodárstve.

GRAF 3

Popis: Predpokladaný vývoj mzdy staršieho učiteľa (11. trieda, 15 rokov praxe). Údaje znázornené prerušovanou čiarou vychádzajú z predikcie, opísanej v texte.

Graf č. 4

Celkový obraz je teda takýto: ak by vláda nič nesľúbila, ale len udržiavala súčasný kurz, veľa by sa nezmenilo. Za posledné tri roky rástla priemerná učiteľská mzda tempom asi 6 % ročne. Zvyšovanie učiteľských platov, ku ktorému sa zaviazala nová vláda, nie je adekvátnou odpoveďou na požiadavky učiteľov. Ministerstvo predstieralo spoluprácu a záujem, aby nás učičíkalo. Výsledok takzvanej spolupráce je urážkou všetkých tých, ktorí sa zapojili do trojtýždňového štrajku, ako aj tých, ktorí s ním solidarizovali, pričom obetovali vlastný čas aj mzdu. Programové vyhlásenie je krutým výsmechom Deklarácii, ktorú podpísali odbory a ďalšie rezortné organizácie, a ktorá žiadala zvýšenie platov o 25 % v roku 2017 a následne každý rok o 10 %. Skrátka, vládny program je výzvou na to, aby sa znova štrajkovalo – lepšie, účinnejšie, vo väčšom počte, v každom meste a obci, na všetkých stupňoch vzdelávacieho systému. Bez ohľadu na maturity, vysvedčenia, zápočty a štátnice, bez ohľadu na dobre mienené rady expertov či verejnosti, bez ohľadu na závistlivé alebo nenávistné poznámky okolia.

(Údaje o mzdách pedagogických zamestnancov regionálneho školstva vychádzajú z časových radov ÚIPŠ; všetky ostatné údaje vychádzajú z databázy SLOVSTAT Štatistického úradu SR. Vo všetkých prípadoch ide o hrubé, nominálne mzdy.)

 P.S.: Celkom na záver sa vráťme k scenárom a predstavme si taký, ktorý možno pracovne nazvať „mierne paranoidný“. Do programového vyhlásenia sa zaradí zvyšovanie platov o smiešnych šesť percent. No v kolektívnom vyjednávaní OZ PŠaV „hrdinsky“ vybojuje nie šesť, nie sedem, ale rovných osem percent! Všetci budú spokojní. Vláda – lebo oproti Deklarácii alebo požiadavkám ISU sa podstatne ušetrí. Zostane na štadióny, na daňové úľavy pre investorov, na cétečka. Odbory – lebo ukážu, že v záujme sociálneho zmieru vedia buchnúť po stole. My máme právnu subjektivitu, my máme zastrešenie – a tu sú výsledky! A učitelia? Nuž…

Juraj Halas