Prečo som využil právo nehlasovať
Malá účasť ale za to jasný názor. Referendum je neúspešné, ale rodina a spoločnosť musí fungovať aj naďalej. Prečo tak opakovaná, pomaly rutinná téma nevzbudila záujem spoločnosti a nevyburcovala ju k urnám ?
Možno to niekto považuje za ignoráciu svojej “ občianskej povinnosti „, ale ja som sa dnes tak, ako väčšina spoluobčanov nezúčastnil hlasovania na referende za rodinu. Prečo ? Jednoducho som si za povinnosť považoval vyjadriť svoj názor. Ten názor nebol ani 3x áno ani 3x nie. V prvom rade som vyjadril nesúhlas s celou koncepciou referenda a položenými otázkami tým, že som na referendum nešiel. Paradoxom je, že podobný postoj nezaujali len mestá, liberáli alebo mladá časť populácie, ale že totožné alebo aspoň podobné výsledky nachádzame aj vo vidieckych, či konzeravtývnych baštách.
Referendum je nástrojom priamej demokracie, teda priameho rozhodovania občanov. Preto sa pýtam, komu patrilo referendum o rodine? Po dnešnom hlasovaní, či skôr nehlasovaní, som presvedčený, že občanom nie. Ak sme, alebo chceme byť občianska spoločnosť a venovať sa aj chúlostivým témam, musíme si v prvom rade uvedomiť, akým spôsobom referendum organizovať a čo sa v ňom pýtať. Nie je dôležité, čo sa chcem spýtať ja, ale čo sa pýta ten vedľa. Teda pred samotným položením otázok a zbieraním podpisov by mala prebehnúť celospektrálna diskusia, z ktorej by otázky vyplynuli. To sa však nestalo. Vôbec sme sa na to referendum nepripravili a zvolili si hurá systém. Aj preto som sa ho rozhodol, podobne ako väčšina slovenskej spoločnosti, jasne odmietnuť takúto manieru a neísť k urnám. Neignorujem otázky, ani tému, dokonca nie som ani vyslovený liberál, ale spôsob, akým celý polrok rezonovala téma rodiny na Slovensku, bol neprijateľný pre vyspelú občiansku spoločnosť. A úprimne, naozaj sme k takej spoločnosti už dospeli ?
Referendum nestačí, a práve preto, že je to silný nástroj demokracie, menej vážne ale aj tie zložitejšie problémy treba diskutovať. To sa nestalo a posledné týždne to na sociálnych sieťach ale aj v médiách vyzeralo ako na bojisku bez zbraní. Aj preto bolo referendum o rodine neúspešné. A možno, že je to pre náš mladý národ lepšie. Veď spoločnosťou by mali rezonovať otázky, ktoré skutočne rodinu ohrozujú. Žiaľ, tieto otázky to neboli. Znova sme si však potvrdili jedno, a to, že Slovensko je ešte v plienkach. Referendá robiť nevieme a Aliancia za rodinu nám to názorne a vytrvalo vyše polroka ukazovala. Aké teda plynie poučenie? Že štát patrí jednotlivcom s názorom, ktorý však tvoria celok, a ten my tvoriť ešte nevieme.
