Denník N

Nočná mora, hrôzu naháňajúci nočný návštevník

Stalo sa vám niekedy, že ste sa zobudili, otvorili oči a zistili, že sa nedokážete pohnúť a vo vašej izbe sa nachádza strach naháňajúca cudzia bytosť? Ak áno, nebojte sa, nie ste sám a prečítajte si, čo sa vlastne vo vašej izbe dialo.

„Můro, můro muří, nepřistupuj k mému loži, pokud nespočítáš písek v moři, hvězdy na nebi, cesty na zemi.“

Tradičné zariekavadlo proti nočnej more.

Predstavte si, že ste veľmi unavený, idete do postele a veľmi rýchlo zaspíte. Váš spánok je zrazu vyrušený neznámym zvukom. Otvoríte oči a zistíte, že ste normálne v svojej izbe, ale keď sa snažíte posadiť, uvedomíte si, že ste paralyzovaný a nemôžete pohnúť rukami ani nohami, dokonca ani otočiť hlavou. Zrazu pocítite nepríjemný strach a ohromujúcu hrôzu. Snaží sa k vám priblížiť citeľne zlá prítomnosť. Snažíte sa bojovať a vykríknuť o pomoc, ale napriek tomu sa  nedokážete ani pohnúť a vydať čo i len slabý hlások. Zlovestná bytosť sa nakloní nad vašu posteľ a vy začnete mať problémy s dýchaním, cítite tlak na hrudi a pocit ako vám pomaly z pľúc uniká posledný kyslík.

Ak ste zažili niečo podobné, stretli ste sa z tradičného folklórneho hľadiska s nočnou morou a z medicínskeho hľadiska so spánkovou paralýzou. Pojem nočná mora je dnes chápaný skôr vo význame zlého sna, ale v pôvodnom ľudovom chápaní sa používal práve pre vyššie popisovanú skúsenosť.

Jej kľúčové charakteristiky sú rovnaké po celom svete nezávisle od kultúry:

  • vedomie, že ste hore,
  • vnímanie realistického prostredia,
  • neschopnosť pohybu,
  • pocit intenzívnej hrôzy a úzkosti,
  • vnímanie prítomnosti zlej bytosti,
  • pocit tlaku na hrudi,
  • neúspešné snahy o nadýchnutie sa
  • a bezmocné ležanie na chrbte.

Podobnosť charakteristík skúsenosti s nočnou morou v diametrálne odlišných kultúrnych a spoločenských prostrediach hovorí o existencií univerzálnej ľudskej skúsenosti.

Tradičný folklórny výklad

Charakteristiky nočnej mory sú evidentné aj v slovnom základe. Etymológia výrazu nám prezrádza samotnú skúsenosť. Výraz „mora“ pochádza z rovnakého slovného základu ako nemecké „mahr“ a staronórske „mara“. Významovo popisuje nadprirodzenú bytosť, zväčša ženu, ktorá v noci vylezie na spiaceho a snaží sa ho udusiť. [1] Špecifické výrazy, ktoré sa používajú pre nočnú moru v súčasných kultúrach sú etymologicky spojené s výrazmi používanými pre „váhu“ a „tlak“. Výraz „mora“ má pravdepodobne indoeurópske korene, aj keď pôvodný význam nie je istý. Lingvisti hovoria o troch možných koreňoch slova: móros (smrť), mer (vyhnať), a najpravdepodobnejšom mar (pogniaviť, rozdrviť).

Každá kultúra si vytvorila okolo tohto fenoménu vlastný rámec, ktorý vychádza prevažne z folklórneho a náboženského chápania sveta.

U nás je Mora bájna bytosť veľmi dobre známa slovanskému folklóru. V najstarších písomných pamiatkach znamená slovo mora čarodejnicu vo všeobecnosti. Podľa chápania ľudu je mora živá osoba, z ktorej v noci vychádza duša a telo leží ako mŕtve. Mora sa plíži za noci do ľudských príbytkov aby „morila“ spiacich ľudí.

„Na lidi pouští nejdříve libý spánek a potom, když usnou, představuje jim strašné sny, dusí je a ssaje jim z prsou krev. Člověk, kterého mora dusí, nemůže ani hlasu vydati, ani se hnouti. Zvláště rozšířeno je domnění, že nejčastěji moří lidi, kteří leží na znak.” [2]

V Newfoundlande je nočná mora známa pod názvom „Old Hag“ (stará bosorka). Názov a tradícia je rôzna, ale jej účinky sú rovnaké. Inuitská kultúra v kanade má zas svoju „Uqumangirinq“, spojenú s tradičnou inuitskou šamanistickou kozmológiou. „Uqumangirinq“ môže byť dôsledkom útoku šamana, alebo zlovoľného ducha. Tradícia a názov sa líšia, no fyziologické charakteristiky útoku Uqumangirinq sa presne zhodujú s popisom nočnej mory.

V Japonsku je táto tradícia spojená s duchom „Kanashibari“. „Kanashibari“ doslova znamená „zviazaný v kove“ (kana=kov a shibaru=zviazať) a naráža na paralýzu obete. V Japonsku je všeobecne rozšírené vedomie tohto fenoménu aj vďaka literatúre a filmom. Najznámejšia Kanashibari je Sadako, ktorú poznáme z filmov a knihy Kruh. Takýmto spôsobom by sa dala prejsť každá kultúra a zistili by sme, že v každej z nich existuje rozličná tradícia jedného a toho istého fenoménu.

Súčasná západná kultúra je viacmenej odtrhnutá od pôvodných folklórnych tradícií a preto vznikajú nové rámce pomocou ktorých ľudia vysvetľujú tento fenomén. Vysvetlenia sú tak často spájané s psychiatriou (psychická porucha), náboženstvom (démoni), paranormálnymi javmi (únos mimozemšťanmi, duchovia), alebo si niektorí vytvárajú okolo skúsenosti svoj vlastný príbeh.

Súčasný medicínsky výklad

Spánková paralýza predstavuje z medicínskeho hľadiska prechodný stav medzi bdelosťou a spánkom charakterizovaný kompletnou svalovou paralýzou. Veľmi často je sprevádzaná desivými halucináciami (narušiteľa v miestnosti), na ktoré človek kvôli paralýze nedokáže reagovať a fyzickými pocitmi dusenia. Podľa jednej z hypotéz je spánková paralýza dôsledkom narušenia REM fázy spánku, ktorá za normálnych okolností indukuje kompletnú svalovú paralýzu, aby zabránila spiacemu vykonávať dianie v snoch.[3] Epizódu spánkovej paralýzy často sprevádzajú hypnagogické a hypnonomické halucinácie. Tieto halucinácie by sa dali opísať tak, ako by sme začali snívať skôr než naozaj zaspíme, či na chvíľu zaspali, následne sa prebudili, ale sen ešte doznieva bez rozlíšenia od reality. Tento stav môže vysvetľovať prípady únosu mimozemšťanmi a rovnako tak stretnutia s duchmi. [4]

Z neurologického hľadiska ide o hypersenzitívny stav, ktorý vzniká v strednom mozgu. [5] Táto reakcia na mimoriadnu udalosť vzniká aktiváciou mozgu v čase, keď sa človek prebúdza do paralyzovaného stavu, v ktorom cíti ohrozenie. Bezmocnosť spiaceho zintenzívňuje efekt reakcie na ohrozenie výrazne nad úroveň typickú pre bežné sny, čo vysvetľuje, prečo halucinácie počas spánkovej paralýzy pôsobia tak extrémne živo a realisticky. Za normálnych okolností, je tento hrozbami aktivovaný výstražný systém nášho mozgu ochranným mechanizmom na rozlišovanie nebezpečných situácií a rozhodnutie, či je reakcia strachu opodstatnená. Tento ochranný systém z evolučného hľadiska úmyselne skresľuje interpretáciu nejednoznačných podnetov ako nebezpečné, pretože takýmto spôsobom zvyšuje šancu na prežitie.[6] Táto hypotéza vysvetľuje vnímanie prítomnosti zla počas spánkovej paralýzy.

Keďže fenomén nočnej mory je v našej spoločnosti veľmi málo rozšírený a diskutovaný, jej dramatické symptómy sú niekedy zamieňané za symptómy fyzickej, alebo duševnej poruchy. Absencia zdieľaných osobných skúseností s nočnou morou býva často mätúca a spôsobuje dojem, že sa vôbec nevyskytuje v mainstreamovej „normálnej“ spoločnosti. Všeobecná ignorancia symptómov spánkovej paralýzy je aj dnes stále rozšírená nielen medzi jej obeťami, ale aj medzi lekármi. Často sa tak stáva, že lekár posiela ľudí s touto skúsenosťou psychiatrom, neurológom, alebo dokonca onkológom s podozrením na nádor na mozgu.

Dôsledkom tohto stavu v našej spoločnosti zažíva človek trpiaci týmto problémom enormnú úľavu pri uvedomení si toho, že nie je jediný s podobnými skúsenosťami. Veľmi často tak potom môžeme počuť reakcie ako: „Myslel som si, že som jediná osoba na svete, ktorá také niečo prežíva.“

Za tento stav môže byť zodpovedná tiež silná tendencia vykladať spánkovú paralýzu ako duchovnú skúsenosť, pretože v našej spoločnosti existuje napätie medzi duchovnou skúsenosťou a modernou medicínou, a moderným pohľadom na spiritualitu a náboženstvo vo všeobecnosti. Biomedicínsky predpoklad, že duchovné skúsenosti sú prejavom psychopatológie a náboženský pohľad, ktorý vníma takéto chápanie ako heretické zamedzuje prirodzené rozprávanie sa a diskusiu o týchto skúsenostiach.

Ako nočnú moru poraziť

Existuje niekoľko okolností spojených so zvýšeným rizikom spánkovej paralýzy. Medzi ne patrí nespavosť a nedostatok spánku, nepravidelný spánok, stres, nadmerné užívanie stimulantov a telesná únava. Spánok na chrbte môže byť veľmi silným iniciátorom spánkovej paralýzy. [7] V tomto prípade sa zhoduje ľudová tradícia so súčasnou vedou.

Z ľudovej skúsenosti existuje metóda na zobudenie sa zo spánkovej paralýzy pomocou silného sústredenia sa na pohnutie prstami. Stačí aj najmenší pohyb končeka prstu a zovretie z paralýzy pominie. Môžem potvrdiť, že táto metóda fungovala aj mne.

Najlepším liekom proti spánkovej paralýze je však pravidelný spánkový režim a spánková hygiena. Pokiaľ napriek tomu symptómy pretrvávajú, odporúča sa nechať sa vyšetriť na nakolepsiu.

Zhrnutie

Pred šesťdesiatimi rokmi len malá skupinka vedcov a lekárov poznala fenomén spánkovej paralýzy, napriek tomu, že ju zažívali tisíce ľudí po celom svete. A aj keď sa výskum posunul k skúmaniu neurofyziológie spánku, osobná skúsenosť ako taká zostala stále zahalená nevedomosťou a poverami. Dnes napriek jej širokému výskytu v spoločnosti sa o tejto skúsenosti skoro vôbec nerozpráva.

Tento stav existuje z dvoch dôvodov,  informovanosť verejnosti o tomto fenoméne existuje len posledných pár desaťročí a stigma, ktorá je spojená s rozprávaním sa o týchto zážitkoch stále odrádza väčšinu ľudí o nej hovoriť. Nedostatok informácií o spánkovej paralýze stále spôsobuje zmätenie, nesprávne stanovené diagnózy a veľa trápenia.

Za posledné dve dekády sa povedomie o existencii spánkovej paralýzy najviac rozšírilo vďaka internetu, sociálnym médiám, literatúre a filmu. Rozšírenie výskytu spánkovej paralýzy v populárnych médiach odráža narastajúci záujem populácie o túto tematiku, a zároveň tiež vytvára kultúrny a biologický rámec pre vystrašených a zmätených ľudí, ktorý sa s týmto fenoménom stretávajú prvý krát.

V súčasnej atmosfére sekulárneho skepticizmu, je pre ľudí trpiacich desivými zážitkami spánkovej paralýzy neskutočným uvoľnením, keď sa dozvedia o tom, že je to známy fenomén a netrpia ním sami.

Veľká väčšina ľudí trpiacich spánkovou paralýzou sú fyzicky a mentálne zdraví ľudia, ktorí zažili prirodzený, avšak desivý zážitok, a ktorý sa snažili vysvetliť pomocou ponúkaných tradičných náboženských, alebo súčasných medicínskych vysvetlení. Pretože spánková paralýza je vysoko interpretovateľný fenomén, poskytuje  možnosť skúmať zároveň vedecké aj náboženské vysvetlenia. Samotný fakt, že fenomén spánkovej paralýzy stále zostáva nepochopeným a nepoznaným veľkou časťou spoločnosti je hodné samotného výskumu.

To, že nočné mory sprevádzajú ľudstvo už tisíce rokov, naznačuje, že ich pevné zovretie nás bude vždy sprevádzať aj naďalej. Tento fenomén, ktorý postihuje ľudí a trápil náš spánok od najstaršej antiky do dnešných dní, nie je len súčasťou nášho dedičstva, ale je očividne naším trvalým spoločníkom.


Citácie:

[1] Kiessling, Nicolas. Incubus in English Literature Preovence and Progeny. S.l.: Washington State Univ Pr, 1977. Print.

[2] Ottův slovník naučný. Sedmnáctý díl. Praha : J. Otto, 1901. S. 873–874. Dostupné online

[3] Ohayon, M.; Zulley, J.; Guilleminault, C.; Smirne, S. (1999). „Prevalence and pathologic associations of sleep paralysis in the general population“. Neurology 52 (6): 1194–2000. doi:10.1212/WNL.52.6.1194

[4] McNally RJ, Clancy SA. (2005). „Sleep Paralysis, Sexual Abuse, and Space Alien Abduction“. Transcultural Psychiatry 42 (1): 113–122. doi:10.1177/1363461505050715.PMID 15881271.

[5] Cheyne, J.; Rueffer, S.; Newby-Clark, I. (1999). „Hypnagogic and Hypnopompic Hallucinations during Sleep Paralysis: Neurological and Cultural Construction of the Night-Mare“. Consciousness and Cognition 8 (3): 319–337.doi:10.1006/ccog.1999.0404PMID 10487786.

[6] Cheyne, J. (2003). „Sleep Paralysis and the Structure of Waking-Nightmare Hallucinations“. Dreaming 13 (3): 163–179. doi:10.1023/A:1025373412722.

[7] Cheyne, J. (2002). „Situational factors affecting sleep paralysis and associated hallucinations: position and timing effects“. Journal of Sleep Research 11 (2): 169–177.doi:10.1046/j.1365-2869.2002.00297.xPMID 12028482.

 Zdroj:

Spracované z knihy Adler, Shelley R. Sleep Paralysis Night-mares, Nocebos, and the Mind-body Connection. New Brunswick, NJ: Rutgers UP, 2011. Print.

 

Teraz najčítanejšie