Frajerina

Po kamarátovi mi odkázal, že spolu končíme. Zbabelec, nevedel mi to povedať do očí. Možno aj dobre, lebo by som urobila jeden hlúpy pokus, aby konečne pochopil, aká som. Vyzerala som staršie a tak mi v trafike bez problémov predali krabičku cigariet.

Na značke mi nezáležalo, hocijaké najlacnejšie postačili môjmu hnevu. Vyliezla som na strom a zapálila si. Bola som nenápadná, lebo sa nik nepozastavoval nad tým, prečo ten listnáč kašle. V šestnástich to bola moja prvá a chutila odporne.

Videla som ho prichádzať a tak som zoskočila. Dosť nešikovne, roztrhla som si sukňu. Pristála som pred ním a on sa namiesto pozdravu začal rehotať.

„Blbá, v sukni na stromy nelez!“

„Blbý si ty! Máš rozopnutý zips.“ Pozbierala som sa zo zeme a ako som sa oprašovala, z natrhnutého vrecka mi vypadla načatá krabička. Keď zistil, že som ho nachytala, plesol si po čele.

„Som nevedel, že fajčíš?“

„A?“

„Nemyslel som to tak s tým rozchodom.“

„Ani ja som to tak nemyslela s tou cigaretou. Je hnusná a po pár nádychoch je z nej len špak. Presne ako ty!“

V momente, keď som to vyslovila, som si spomenula na všetky tie jeho trápne pokusy dostať ma do postele. Aj na to, ako kamošky nechápali, že som sa s ním dala do kopy. Bol to miestny grázel, ale bol fakt krásny. A menil baby, ako ponožky.

Najväčšiu hlúposť som urobila v momente, keď som liezla na strom v tej hlúpej sukni. Ja som si však ten deň predstavovala úplne inak…

. . .

Stretli sme sa na diskotéke. On tam bol známa firma a ja také nové dievčatko, ktoré mu padlo do oka. Nebola to moja prvá diskotéka (bola druhá), ale toho rozdrapeného frajera som mala v priečinku: VYSOKÝ, SEBAVEDOMÝ a baby, ktoré s nim chodili sa mi nepáčili. Neviem, čo na nich videl? To, že najväčšiu inšpiráciu hľadal pod sukňami, som sa dozvedela neskôr.

Nezaujímal ma až do chvíle, kým sa nezačal okolo mňa točiť.

„Čau kočka, teba som tu ešte nevidel!“ hodil na mňa ten svoj naučený úsmev.

Mal pod kečkou (trochu z neho páchlo) a ruky vo vreckách. Fakt trieda. Pod rozopnutou košeľou biele tričko a rifle značky Lee Cooper z Tuzexu.

„To asi preto, že si málo všímavý a vieš čo? Pokračuj v tom!“

„V čom mám pokračovať? Si krásne záhadná, to je na tebe šialene príťažlivé,“ mľaskal našuchorený moriak.

„Daj mi pokoj, si fakt nechutný…“ usmiala som sa jedným kútikom úst a prevrátila očami. To ho, neviem prečo, povzbudilo a operenec zatrepotal krídlami.

„Len si odskočím,“ zašepkal mi do ucha, „nikam nechoď!“

Zavelila som na útek a s kamoškami sme vybehli von. Stačilo vysvetlenie, že ma otravoval jeden ožran. Zabavili sme sa inde, na scénku z diskotéky som zabudla. Večer sme zakončili pred polnocou.

Začal normálny pracovný a školský týždeň a ja som ho stretla v autobuse. Hypnotizoval ma a po chvíľke som bola červená ako môj batoh s učebnicami. Predral sa ku mne a ospravedlnenie z jeho úst som nečakala. Bol milý a aj vtipný a stále nie môj typ, avšak v podvedomí som už začala prerábať moje osobné hodnotiace tabuľky a upravovať na momentálny stav. Mobily sme ešte nepoznali, ale existovala linka, ktorá bola dosť pevná na to, aby sa ľudia vedeli nájsť, keď chceli.

Neverila som, keď zavolal a takto ma prekvapil aj vtedy, keď navrhol kino a chytil ma za ruku. Prečo som si o ňom vytvorila obraz nedosiahnuteľného hrdinu? Asi preto, že často menil baby? Ách, sladkých, naivných šestnásť. Zrazu bol moje svetlo a ja mucha. Stúpla som v očiach svojej predstavy, že mám na to, aby som zbalila chalana, ktorého chce každá baba. To, čo mi predtým na ňom prekážalo, bolo zrazu nepodstatné a na veľkosť mojich ružových okuliarov by som ťažko hľadala rám.

Dokonca mi napísal básničku a pochválil nos. Okrem toho povedal, že takú babu ako ja ešte nepoznal a ako je možné, že ma nezbadal skôr. Je úplne iný a ja celkom buchnutá. Áno, mucha, ale na mucholapke.

Po dvoch týždňoch prichádzali prvé pokusy o naozajstný bozk. Unikla som a zábava z toho nebola obojstranná. Začal byť dotieravejší a tak som premýšľala, ako mu to poviem.

. . .

„Som nevedel, že fajčíš?“

„A?“

„Nemyslel som to tak s tým rozchodom.“

„Ani ja som to tak nemyslela s tou cigaretou. Je nezaujímavá a po pár nádychoch je z nej len špak. Presne ako ty!“

Bolo mu jedno, čo hovorím, už mal v merku inú a už s ňou možno aj spal. Z cigarety som mala v ústach hnusnú chuť a žalúdok pred dverami zvierača. Na balkóne u kamošky som si ešte jednu zapálila, ale po pár dlhých ťahoch som si povedala, že nie. Toto mi nechutí a ten namyslený chudák mi za to nestojí. Vyrevala som sa a občas si na to spomeniem, keď vidím decká, ktoré ešte nestihli opustiť bránu základnej školy, ako sa ponáhľajú za dospelosťou. Tak ako vtedy, aj dnes je pre mladých cigareta znakom, že na to mám a som hustejší, ako babkin džem.

Je frajerina fajčiť? V tej chvíli určite. Vyskúšať, byť dospelý. Dôvody, prečo siahnuť po cigarete má každý svoje. Neodsudzujem. Ale nie je to až taká frajerina, ako som si vtedy myslela. Dôvod je prostý- kuchyňa, tak ako si ju pamätám z detstva bolo miesto, kde sa v našej rodine varilo, kde sme obedovali, zažili sme tam najviac srandy a bolo to miesto, kde moji rodičia fajčili. Smrdelo mi to vtedy a o nič lepšie to nie je ani teraz. Človek sa naučí fajčiť rýchlo a na to, aby prestal občas stačí aj obyčajná rakovina.

Ockovi rozhodne pomohla, prestal zo dňa na deň…