Denník N

Zlegalizujú extrémistov demokrati?

O slobode, fašizme, komunizme a postoji k nim…

Kotlebovcov možno zlegitimizujú demokrati?

Inštitúty ako demokracia, právny štát, alebo sloboda majú spoločné to, že obsahujú imanentnú možnosť (a pokušenie) ich porušovať, ba aj zrušiť. V tom je ich podstata. Pochybnosťami o ich hodnote nemôžu byť pokúšaní otroci, ale iba slobodní ľudia. Takí, akými sme aj my. Môžeme si napr. slobodne zvoliť tak komunistov, ako fašistov…

Tentoraz sa (opäť) jeden z politických extrémov dostal do NRSR (prvý raz sa to na Slovensku stalo v roku 2002, kedy prešli cez 5% komunisti, na čele so zaťom súdruha V. Biľaka). Prečo sa to na Slovensku stáva? Akiste aj preto, že náš kolektívny príbeh obsahuje aj temné obdobia (vrátane polstoročia hnedého a červeného totalitarizmu). Taký dlhoročný a problematický príbeh zrodu demokratických pomerov nemá hádam žiaden iný európsky štát… ani tak málo guráže, povedať si o ňom celú pravdu. To všetko poznačuje aj naše „súkromné dejiny“, všetky tie rodinné príbehy, ktoré predestinujú, že na isté javy v politike reagujeme inak, ako ľudia z iných kútov Európy.

Naše veľké a malé dejiny sa v každom z nás pred voľbami sčítavajú, delia a derivujú, aby sme napokon vyhŕkli – zdanlivo celkom spontánne – idem voliť toho či onoho! Takáto alchýmia prebehla aj pred voľbami 2016 : voličom sa nenúkalo dosť reálneho diskurzu, ani porovnávania volebných programov. Rozhodli skôr emócie a zopár náhod, takže napokon sme si voľbami pripravili dve prekvapenia :

Prvým je volebný prepad SMERu, vyriešený „útekom spod zástav“ , ktorý na svojich voličoch spáchali dve zo strán niekdajšej proti-ficovskej opozície.
Druhým fakt, že do NRSR sa , po druhý raz v ponovembrových dejinách, dostali politickí extrémisti. Tentoraz pravicoví.

Jedno aj druhé je zlou správou, lebo Slovenská republika, osobitne jej mladá generácia, naliehavo potrebuje odvážne, modernizujúce a antikorupčné zmeny v štýle verejných politík a rázne zastavenie oligarchizácie Slovenska. Najhoršou správou preto je, že vláda chce nechať politiku takou, akou bola doposiaľ. Čiže pomocníčkou oligarchov.
Voči takej vláde musí vystupovať parlamentná (aj mimoparlamentná) opozícia, z ktorej sa stane – o tom som presvedčený – budúca slušnejšia vláda, ktorá konečne odstráni choré stereotypy tzv. mečiarovského užívania moci. O tom rozhodnú voliči – a oni by vlastne už aj rozhodli, ak by mohli byť voľby už túto jar. O štyri roky ? To už bude skoncovanie so zlodejskou politikou a politikmi jednoznačnou požiadavkou! Túto vládnu koalíciu tvoria starí, morálne a politicky vyčerpaní politici, tí už ničím neprekvapia – a voliči sa s nimi vysporiadajú.
Čo ale s hojnou úrodou pravicových extrémistov v NR SR? O tom je medzi verejnosťou, aj politikmi polemika. Však pomenúvajú reálne problémy a hýria jednoduchými , každému zrozumiteľnými riešeniami. Podľa mojej mienky ani oni nepredstavujú veľký problém – pokiaľ si k nim nájdu postoj demokrati. Nie sme prví, kto má podstúpiť pokušenie redukovať demokraciu a ustupovať hybridným fašistickým skupinám. Riešenia sú známe . Napr. :
1. Nepodporovať ich politiku v NRSR, ich návrhy zákonov, nepodávať s nimi spoločné návrhy zákonov, nediskutovať na ich príspevky, nereagovať v NRSR na ich verbálne provokácie. Ticho – to stačí, aby sa extrémizmus izoloval v parlamente.
2. Naopak – jasne a demonštratívne sa demokrati musia postaviť voči provokačným činom extrémistov na uliciach (vo vlakoch, a pod. ) . Isteže – ak „hliadkujú“ vo vlakoch, nebolo by rozumné robiť vlastné hliadky … takým excesom má brániť Polícia. Primeranosť a dôslednosť – to stačí, aby si demokrati poradili s verejnými verejnými provokáciami extrémistov.

Dôkladná demokratická izolácia extrémistov si dokázala poradiť aj s rafinovanejšími mutantami fašizmu, aj slovenským demokratom sa bez problémov podarí izolovať extrémizmus, ale :
1. musia im byť vnútorne vlastné demokratické hodnoty. Iba vtedy pochopia potrebu spomínanej dohody – a aj ju dodržia.
2. musia odolať pokušeniu osobného, alebo partajného „vytĺkania“ publicity, alebo perfídneho využívania hlasov poslancov extrémistickej pravice na svoje ciele.

Takto môžu vlastne iba demokrati rozhodnúť, či sa počas tohto volebného obdobia nestane z pravicového politického extrému legitimizovaná súčasť politického života Slovenska.
Ostatok bude (podobne ako s problémom korupčnej politiky) na voličoch …

Teraz najčítanejšie

Ján Budaj

Venujem sa verejným otázkam. Vediem Zmenu zdola, demokratickú úniu, som poslancom NRSR.