Politické karty sú rozdané, resp. ako som sa stal (ne)členom strany.

Pár týždňov a pár dní pred poslednými voľbami do NR SR som napísal dva blogy. Prvý o konkrétnom kandidátovi, ktorého som priamo podporoval aj v jeho kampani a druhý o ponuke strán, z ktorých si mohli voliči vybrať. Spektrum bolo a stále je naozaj veľmi pestré a moja voľba bola jasná. Kandidátov ktorých som krúžkoval osobne poznám, boli a niektorí stále ostali členmi strany s originálnym heštegom # pred názvom. Strana, do ktorej mnoho ľudí vkladalo nádej, že dokáže začať postupne meniť veci na Slovensku k lepšiemu. Strana, ktorú ľudia vnímali ako možnú náhradu za vládu jednej strany, jej kritika a protiváhu. Nie ako budúceho koaličného partnera, aj keď nešťastné vyjadrenia predsedu spôsobili u potencionálnych voličov vlnu nevôle, nespokojnosti a prispeli k veľmi slabému volebnému výsledku. Očakávania boli veľké, realita tvrdá a počas volebnej noci som zažil veľké vytriezvenie, aj keď som triezvy nebol. Nebol som sám. Kandidáti, ktorí vložili do kampane vlastný čas, peniaze a energiu boli rovnako sklamaní. Sklamanie po pár dňoch prešlo do očakávaní čo a ako ďalej. Volebné výsledky boli známe, voliči rozdali karty a na ťahu boli politickí lídri. Začal sa maratón politických diskusií, rozhovorov a rokovaní. Začal sa doslova a do písmena povolebný cirkus. Rôzne útoky, vyťahovanie starých káuz, tajné rokovania – nerokovania na Úrade vlády, čisto náhodné fotky z dovoleniek s veľmi zaujímavými ľuďmi, jedna veľká rodina či holé hlavy v parlamente a ďalšie perly, ktoré dokonale vystihujú situáciu po posledných voľbách. Vraví sa, že rozloženie síl v parlamente a ľudia v ňom, odzrkadľujú úroveň národa. Asi na tom bude niečo pravdy.

Ešte sa musím vrátiť k samotnému kreovaniu vlády, ktoré zo začiatku chytil do svojich rúk líder preferenčne najsilnejšej pravicovej strany. Liberál, jednoducho: „Riško, drž balónik a čakaj“. Tak ako rýchlo neformálne rokovania začali, rovnako rýchlo aj skončili. V jednu krásnu sobotu si povedali členovia najstaršej politickej strany na Slovensku, že v pravicovej vláde sedieť nebudú. Riško sa teda vlastnej vlády nedočkal. Možno nabudúce.

Stále som čakal, čo vymyslí líder politickej strany #. Najprv odmietol akékoľvek rokovania so Smerom, potom odmietol, že rokoval so Smerom a nakoniec odmietol odmietnutie rokovania so Smerom. Aj vy ste z toho pomotaní? Nevadí. Úloha splnená. Expresné rokovania o zostavení novej štvorkoalície mohli začať. Strany s absolútne odlišnými programovými cieľmi sa za pár dní dokázali dohodnúť na spolupráci. Ako je to možné? Chuť moci a pud sebazáchovy zvíťazili na celej čiare. Jeden zachránil seba, druhý naopak zachránil hneď celé Slovensko. Žiaľ, členovia strany # sa takmer žiadneho rozumného vysvetlenia nedočkali, resp. už bolo neskoro. Moja trpezlivosť skončila, rokovania o zostavení boli po krátkom šprinte v cieľovej rovinke a v deň podpisu dohody o vytvorení koaličnej vlády, som symbolicky podpísal dohodu o ukončení členstva. Možností nebolo veľa, svoje rozhodnutie ale neľutujem. Nerád robím unáhlené rozhodnutia, ale ďalšie pôsobenie v strane, ktorá dokázala ustúpiť od svojich programových cieľov hneď pri prvej šanci zostaviť vládu, som nepovažoval za vhodné. Predstava byť členom vládnej strany je krásna a lákavá, ale moje svedomie a hodnoty, by mi nedovolili ísť po boku s ľuďmi, ktorí neposúvajú Slovensko vpred ale vzad. S členmi strany, ktorú dlhodobo kritizujem a jej vládnutie považujem za minimálne nevhodné a neprospešné pre našu spoločnosť. Slovo robí chlapa a ja si za svojimi slovami stojím. Niekto to ale nedokáže a asi sa to ani nikdy nenaučí. Človek dokáže v živote odpustiť, ale dôvera sa získava späť veľmi ťažko. Mnoho ľudí stratilo dôveru v politiku už dávno. Po posledných voľbách klesla ešte hlbšie. Z vlastnej skúsenosti môžem napísať, že sa im ani nečudujem. Skúsenosť mi ale nikto nevezme a môžem sa posunúť vpred.

Budúcnosť je jasná, budúcnosť je… v našich rukách ;)