Denník N

Nespoliehajme sa pri Kotlebovi na iných, prispejme každý svojou troškou

Snímka z TV filmu Holy Flying Circus (2001), ktorý sa zaoberá práve spomínanou diskusiou po filme Life of Brian.
Snímka z TV filmu Holy Flying Circus (2001), ktorý sa zaoberá práve spomínanou diskusiou po filme Life of Brian.

Od volieb prešli takmer dva mesiace a je jasné, že drvivej väčšine zo zvolených poslancov je výsledok Kotlebovej strany úplne ukradnutý. Teda možno nie úplne, lebo si predsa mohli kde tu ukrojiť nejaké percento navyše, ale až na často kontraproduktívne teatrálne gestá nespravia so súčasnou situáciou takmer nič. Pusťme sa do toho sami.

Myslieť si, že nová koaličná vláda niečo spraví so vzrastom extrémizmu je ako šúpať banán a očakávať, že spod šupky vykukne jablko. To isté platí pre formujúcu sa opozíciu, ktorá, až na malé výnimky, vlastne ani nedokázala poriadne odsúdiť hnedú škvrnu na volebných výsledkoch. Paradoxne, ak by som si mal spomedzi strán vybrať jednu, ktorá by mohla zapríčiniť pád Ľudákov, tak je to práve ĽSNS – čo sa môže stať, ale nespoliehajme sa na to.

Viacerým z nás sa pravdepodobne za posledných pár rokov stalo, že sme odignorovali či mávli rukou nad poznámkou takmer plnoletého bratranca, prípadne sa mu začali vyhýbať, pretože to bolo omnoho jednoduchšie, ako sa mu pokúšať niečo vysvetľovať. Zaspali sme. A to všetci. Je načase pustiť sa do výmeny názorov, ktoré sme v minulosti ignorovali, pretože sme nechceli do rodinných vzťahov ťahať zbytočné problémy či sme sa tvárili, že sa vlastne nič nedeje. No deje sa.

Ignorovanie nepomohlo

Taktika médií k ĽSNS sa ťažko hodnotí, pretože nevieme povedať, ako by vyzeral volebný výsledok, ak by sa Kotlebovi ponúkal väčší priestor. Faktom však zostáva, že prvovoliči už majú prístup na internet, a to už nielen v zasmradených internetových kaviarňach, kde router makal až sa z neho parilo, aby načítal fotky zvodnej krásky v bikinách s podtlačou americkej zástavy.

Táto taktika sa v súčasnej dobe dá prirovnať napríklad k tomu, ak by ste synáčikovi zakázali jesť. Nie je však idiot. Dokáže si otvoriť chladničku napráskanú zlacnenými potravinami z posledného tematického týždňa z LIDL-u a je mu jedno, či sú niektoré jogurty už splesnivené, lebo sa konečne naje.

V tomto ohľade bude zaujímavé sledovať, ako dopadne v „Czechii“ zakladateľ Bloku proti Islámu, Martin Konvička. Vo vynikajúcom projekte DVTV totiž dostal relatívne dosť priestoru a ukáže sa, ako to zapôsobilo na voličov. V rozhovoroch však minimálne dostal niekoľko nepríjemných otázok, ktorým by sa nemal problém vyhýbať v kadejakých pochybných „alternatívnych“ médiách a hoci by ste z diskusií nadobudli pocit, že to možno nepomohlo, dôležití sú predovšetkým pasívni pozorovatelia, ktorí nemajú potrebu komentovať každý jeden článok.

Tak či onak, médiám sa možno podarilo ochrániť zopár starších ľudí, ktorí čerpajú informácie len zo Slovenského rozhlasuJednotky, ale aj tí majú vnukov, vnučky, ujov, tety s dostatočne rýchlym pripojením na internet a klebety sa šíria rýchlosťou svetla. Zodpovedné média jednoducho sami o sebe túto krízu nemajú šancu vyriešiť.

Vtipnejší (ne)vyhráva

Facebookové diskusie sa premenili na honbu po vtipoch pripomínajúcu vrcholy Andrásyho a Vácvalovej tvorby typu Dereš. Objaví sa konšpiratívny príspevok a už zrazu v hlave počujete Andrásyho hlas hovoriaci „A teraz privítajte našich humoristov“ a fiktívneho Jana Snopka už svrbia prsty pri vymýšľaní prvého gagu. Zosmiešňovanie v niektorých situáciach môže pomôcť, ale nesmie vyznieť arogantne, čo je zručnosť, ktorú je ťažko nadobudnúť a zväčša sa potom uchyľuje k prvoplánovej irónii a sarkazmu. Áno, pobaví sa pár zanietencov a niekoľkými kliknutiami na „Páči sa mi to“ dajú najavo tomu a tomu mačovi, že zadelil, ale presvedčia tým reálne niekoho? Nie. Práve naopak.

Viem, je ťažké diskutovať s niekým, kto na každý argument vytiahne novú konšpiráciu, citáciu od nie vždy skutočných autorov, prípadne ignoruje fakty, ale jednoducho sa riadi „zdravým rozumom“ či vytiahne nacionalistickú kartu hrdého Hejslováka. Utiekať sa však k urážlivým vtipom málokedy funguje. Je potrebné pokladať mu normálne otázky, ignorovať balast o sprisahaniach sprevádzajúci jeho traktáty dostať ho úplne základnou, primitívnou logikou.

Jasné, toho konkrétneho diskutéra síce možno nepresvedčíte, ale svojou neútočnosťou a základnou logikou presvedčíte pasívneho čitateľa, ktorý inak považuje skupinu anti-Kotlebovcov za arogantných zadebnencov žijúcich v inom svete. Niekedy stačí fakt málo. Napríklad využijete jeho „logiku“ v svoj prospech.

Povie vám, že ste podplatený? Spýtajte sa ho, aký ma dôkaz, že on nie je. Odpovie vám, že je hrdý Slovák s medzerou a minimálne tromi výkričníkmi? V pokoji odpovedzte, že ani vám sa nepáči súčasná politika, ale Kotleba jej nijako nepomôže. A podobne stále dookola, až kým sa nezacyklí, čo sa určite stane.

A napokon pokiaľ sa dá, neoznačujte všetkých za Rusofilov, lebo je to vrcholne kontraproduktívne. Iste, je kopec účtov šíriacich ruskú propagandu, ale ľudia tomu jednoducho neveria a skôr zagúľajú očami, ako ich presvedčíte, pretože o ruských agentov čítajú na každom rohu ako v časoch Chromíka o homosexuáloch a jednoducho si voči tomu vytvoria obrannú vrstvu. V takomto prípade je niekedy lepšie mlčanie.

Najlepší útok je chladná obrana

Aj v osobných rozhovoroch je dôležité nepodľahnúť zbytočným emóciám, ktoré končia len urážaním. Vždy je jednoduchšie oponovať akokoľvek rozkrikujúcemu sa jedincovi s chladnou hlavou, s faktami a nenechať sa vyprovokovať. Ako príklad môže slúžiť dnes už legendárna diskusia členov komediálnej skupiny Monty Python s predstaviteľmi cirkvi.

Po nesmierne trefnej komédii Life of Brian sa do nich pustil biskup v priamom prenose a síce zaútočil iróniou a sarkazmom, diváci sa v značnej väčšine postavili práve za Johna Cleeseho a Michaela Palina, ktorí svojou pokorou a obranným štýlom vyzneli ako „tí dobrí“, pričom biskup neustálymi útokmi a populistickými vtipmi jasne diskusiu prehral, hoci „lajkov“ za prínos do humoru by a sileného smiechu divákov Nikto nie je dokonalý by zožal asi najviac.

Osočovanie druhého názoru vždy spôsobuje „hluchosť“ diskutéra, ktorého zrazu nezaujímajú žiadne argumenty, lebo ste nepriamo urazili jeho inteligenciu a ukázali svoju nadradenosť. Podstatné je spochybňovať tak, aby si sám uvedomil nelogickosť svojho pohľadu na svet. Nie vždy sa to podarí, ale nezostáva nám nič iné, len to skúsiť, lebo sa inak zobudíme a radšej sa nebudeme chcieť zobudiť. Skúste si to ľudsky vyrozprávať vo svojich rodinách.

Teraz najčítanejšie